Meno Vlastimil Wojnar nie je pre slovenských fanúšikov hokeja neznáme. Počas dvoch sezón úspešne viedol Spišskú Novú Ves, s ktorou získal v extralige bronzovú a striebornú medailu.
Potom si odskočil domov do Česka a bol súčasťou realizačného tímu Vítkovíc. Lenže od budúcej sezóny bude pôsobiť opäť na Slovensku - ako asistent trénera Vladimíra Országha v Banskej Bystrici.
Ponuku od Banskej Bystrice a konkrétne od generálneho manažéra Ľuboša Pisára dostal už dávno. „S Ľubom Pisárom som bol v dlhodobom kontakte, odkedy som pôsobil v Čechách.
Túto ponuku som dostal ako jednu z prvých. Boli to korektné rokovania, skvelé podmienky, ktoré sa neodmietajú a vízia dlhodobej spolupráce,” priblížil faktory svojho rozhodnutia Wojnar.
Országh je najlepší
Hlavný dôvod si však nechal na koniec. „Je ním Vlado Országh, ktorého považujem za najlepšieho trénera v slovenskej extralige.
Snáď mi to Vlado Záborský odpustí. Toto beriem pre svoju budúcu kariéru ako dva kroky dopredu,” dodal s úsmevom.
Keď už spomenul svojho asistenta z obdobia pôsobenia na Spiši, spýtali sme sa, či prichádzal do úvahy aj návrat do klubu HK Rysy.
Najmä keď počas minulej sezóny zavítal vhodiť úvodné buly do Spiš arény, kde zaznamenal najväčšie úspechy vo svojej trénerskej kariére. Bolo to v hre? „Bolo,” odvetil stručne, ale výstižne.
Dobrá skúsenosť
Štyridsaťsedemročný tréner sa vrátil aj k pôsobeniu na lavičke Vítkovíc v uplynulej sezóne českej extraligy. Začínal ako asistent trénera, neskôr sa presunul na hlavný post, ale sezónu na ňom nedokončil.
„Chcel som sa po rokoch strávených mimo domova vrátiť. Vítkovice boli ideálna voľba - približne 35 minút autom od domu, extraliga...
Chcel som si taktiež vyskúšať pozíciu asistenta a lákalo ma spolupracovať s Dávidom Brukom a Pavlom Trnkom,” priblížil svoje rozhodnutie kormidelník vicemajstrov slovenskej extraligy spred roka.
Severočechom sa v minulej sezóne nedarilo. Takmer celý čas bojovali o záchranu a vymenili troch hlavných trénerov.
Jedným z nich bol aj náš respondent. „Dobrá voľba a skúsenosť. Vďaka nej viem, že dnes by som sa zachoval v určitých situáciách inak,” dodal k svojmu angažmánu vo Vítkoviciach.

Iná mentalita, ale potenciál
Wojnar sa po sezóne presunul do neďalekého Chorvátska. S reprezentáciou tejto krajiny účinkoval na majstrovstvách sveta B-skupiny I. divízie, ktoré sa hrali v estónskom Tallinne.
Pre 47-ročného trénera to nebola prvá skúsenosť s touto balkánskou krajinou. V roku 2008 začal svoju trénerskú kariéru práve v Záhrebe, kde viedol juniorské výbery Chorvátska do 18 a 20 rokov.
„Dostal som sa k tomu cez Slobodana Ruska, Chorváta dlhodobo žijúceho v Čechách a súčasného trénera mládežníckych kategórií v Maribore. Ponúkol mi možnosť trénovať v Záhrebe.
Bol to iný svet a iná mentalita, ale solídny hráčsky potenciál, ktorý sa tu, bohužiaľ, veľmi ťažko rozvíja,” ozrejmil svoje trénerské začiatky bývalý útočník Frýdku-Místku.

Z piatich zápasov dva body
Úspešné sezóny na začiatku trénerskej kariéry neboli pre rodáka z Českého Tešína jediným spojením s chorvátskym hokejom.
V roku 2020 viedol tamojšiu reprezentáciu v olympijskej kvalifikácii a tento rok zasadol na lavičku Chorvátov opäť. Podľa jeho slov „ponuka prišla nečakane v priebehu januára tohto roku.”
Aktuálna chorvátska misia s cieľom udržať sa v B-skupine I. divízie dopadla neúspešne.
Z piatich zápasov získali jeho zverenci iba 2 body za prehry po predĺžení so Španielskom a Litvou, ktorá celú skupinu ovládla. Jej kapitánom bol bývalý Wojnarov zverenec zo Spiša – obranca Nerijus Ališauskas.
Chorvátsko je v procese
„Chorvátska reprezentácia nie je o úspechu alebo neúspechu. Je to proces. Túto kategóriu MS hrali naposledy pred niekoľkými rokmi. Zo súčasného kádra má s ňou skúsenosti iba päť hráčov.
Znie to úsmevne, ale okrem „nás” a Španielov, mnoho z nich hrá francúzsku D1, sú to všetko profesionálne tímy.
Hráči ostatných tímov hrajú po celej Európe. Takže vedelo sa dopredu, že ak sa nestane nič neočakávané, práve Chorváti a Španieli budú bojovať o záchranu,” vysvetlil Wojnar.

Kto je najhorší, muselo byť jasné aj usporiadateľom, pretože vzájomný duel Španielov a Chorvátov sa hral ako posledný.
„Bolo to o jednom góle, o športovom šťastí. Dvadsaťpäť sekúnd pred tým, než sme inkasovali v predĺžení, sme sami išli na bránku my. Gól z toho nebol..,“ povzdychol si.
Celkovo to však skúsený český kouč zhodnotil realisticky, keďže Chorváti výkonnostne naozaj nepatria do tretej najvyššej kategórie MS v hokeji.
„Išli sme do toho s tým, aby sme sa za svoj výkon nemuseli hanbiť. To sa na sto percent podarilo,“ pripomenul na záver sympatický český tréner.