Voľba Tomáša Tatara je úplne logická. Veľkí hráči vedia, kedy musia odísť a v ponímaní slovenského hokeja ním dubnický rodák určite je. V NHL odohral viac zápasov ako Pavol Demitra, Ľubomír Višňovský, Andrej Sekera, či Žigmund Pálffy.
Zaznamenal viac bodov ako Michal Handzuš, Richard Zedník či Ladislav Nagy. Už len tieto fakty potvrdzujú, že Tatar odchádza z profiligy ako jedna zo slovenských legiend.
Túžil po tisícke
Hráč, ktorý držal slovenskú vlajku v profilige po konci velikánov Mariána Hossu so Zdenom Chárom. 'Trto' ako mu inak na Slovensku nepovedia veľmi túžil nielen po Stanley Cupe, keď bol dvakrát vo finále, ale aj po tisíc zápasovej méte.
Dá sa predpokladať, že keby bol od nej 20-30 zápasov, zatne zuby a ešte zabojuje.
Mohol by však skončiť ako Jaroslav Halák, ktorý túžil po piatich výhrach do méty tristo a nakoniec jeho koniec kariéry pomaly vyšumel.

Vo štvrtej formácii
Tatara tiež napadli myšlienky o konci. V New Jersey Devils to už vôbec nebola zábava. Tréner Sheldon Keefe mal postupne skúseného krídelníka ako hráča, na ktorého ukáže ako prvého, keď chce zmeniť zostavu a niekoho posadiť.
Slovák postupne hrával zväčša len vo štvrtej formácii. 17 bodov v 74 zápasoch bolo pre neho najhoršou sezónu v profiligovej kariére.
Bolo preto jasné, že kapitán reprezentácie v najsilnejšom možnom zložení, hľadal alternatívu. S Zugom boli v kontakte už od januára. V klube mu ponúkli výborné podmienky.
Niečo z Cháru
Tatar má v sebe niečo s Cháru v tom, že hľadá možnosti, ako si predĺžiť kariéru, aby ostalo telo svieže. Vo švajčiarskom športovom laboratóriu, ako sa o EV Zug hovorí, na to dostane priestor.
Ak mu to sadne, môže si krásne predĺžiť kariéru. Tak ako jeho rovesník a kapitán Zugu Jan Kovař, alebo ešte viac ako o päť rokov staršia česká legenda, Roman Červenka, ktorá roky hrávala vo švajčiarskej NL.