Ty Gretzky je najstarším synom Wayna Gretzkeho, ktorý má celkovo päť detí. Tridsaťpäťročný rodák z Los Angeles to v detstve skúšal s hokejom, ale postupne sa začal viac venovať trénovaniu.
Momentálne trénuje deti na Floride, kde pre nich robí aj kempy. Má na starosti aj organizáciu Gretzky Hockey School. Na Slovensku sprevádzal otca na biznis konferencii Slovenskej sporiteľne.
Je náročné byť synom najlepšieho hokejistu histórie?
„Milujem hokej, je to pre mňa v prvom rade česť byť synom podobnej legendy. Neberiem to ako samozrejmosť, užívam si všetok čas, čo s ním trávim a čo som mohol zažiť. Hokej je môj život. Naučil ma všetko, čo viem. Pozerám sa len na pozitívne stránky. Je špeciálne byť synom Wayna Gretzkeho.“
Máte 35 rokov, pamätáte si niečo z jeho kariéry?
„Bol som malý, ale pamätám si toho dosť. Tým, že mám vášeň pre hokej odmalička, pamätám si množstvo tréningov a zápasov, na ktorých som s ním mohol byť. Korčuľovanie pred tréningami či po nich sú stále jedny z najväčších momentov, aké som mohol s otcom zažiť. Zakorčuľoval som si ako dieťa v Madison Square Garden, ale rovnako ma bavilo, keď sme hrali spolu hokejbal pred naším domom. Bol som síce malý, ale všetko sa mi vyjavuje, ako keby to bolo včera. Len byť pri ňom je úžasné.“
Na Slovensku ste videli, že kde sa pohne, zastavujú ho ľudia, ako to vínmate?
„Je to úžasné, fanúšikovia nás zastavovali na ulici, v hoteli, v reštaurácii. Každý vedel, kto je Wayne Gretzky, cítil som sa ako v Kanade. Užívam si to, že kto je môj otec, a veľmi obdivujem, ako všetko zvláda s pokojom a je ochotný. Veľmi sa mi páči, ako hokej rastie a kde je. Na Slovensku som videl, ako ho milujete.“
Vieme, že ste chvíľu hrávali hokej, čo k tomu môžete povedať?
„Hrával som pre zábavu, keď som vyrastal. Bolo však ťažké hrať v tieni svojho otca. Samozrejme, som nebol dobrý ako on, ale hokej som si zamiloval. Snažím sa to teraz odovzdávať deťom, ktoré trénujem na Floride. K tomu robím pre deti cez leto kempy. Stále sa pohybujem okolo hokeja, čo beriem za šťastie.“
Otec vám kecá do práce?
„Otec nie, starý otec Walter bol taký, prišiel na kemp a začal po mne kričať, prečo robím toto cvičenie a podobne. Otec príde, odfotí sa s deťmi, podpíše im dresy a užíva si, že majú na ľade zábavu. Verí našej práci. Nie je typ, ktorý by prišiel a kričal. Je môj najväčší podporovateľ.“
Stále sa usmieva, nie je to náročné?
„Má takú povahu. Naučil sa veľa od deda, ktorý mu odmalička pripomínal, že sa má chovať k ľuďom rovnako slušne. Aj preto vždy rozdá čo najviac autogramov, ako sa dá.“
Zažili ste otcov koniec kariéry v New Yorku Rangers, pozerali ste si aj jeho najväčšie úspechy, ktoré dosiahol ešte za Edmonton?
„Pozerám ich stále, videl som asi všetky otcove videá, ktoré sú dostupné na YouTube. Narodil som sa, keď otec hrával za Los Angeles Kings. Nikdy som ho nevidel naživo vyhrať Stanley Cup, ale všetky zápasy, ktoré som mal možnosť zažiť, by som nevymenil za nič.“
Ešte si s otcom zakorčuľujete?
„Teraz už nie, dáva si pozor, ale keď bol mladší, korčuľovali sme stále a všade ako sa dalo. Deti, čo trénujem, ma neustále prosia, nech prinesiem otca na tréning, aby si s nimi zakorčuľoval. Sľúbil som im, že raz sa o to pokúsim, ale predsa len má svoj vek a nechce sa zbytočne zraniť. Hrá veľa golf, ktorý si s ním rád vždy pinknem. Chodí však rád na kempy a sleduje deti zo striedačky.“
Zažili ste s otcom množstvo podujatí, zápasov, udalostí, ale keď sa spýtame na niečo pre vás špeciálne, čo sa vám vyjaví?
„Cesty s otcom na zápas. To boli najkrajšie momenty, keď som mohol vidieť, ako sa pripravuje, čo všetko robí v šatni a aké má vzťahy so spoluhráčmi.“
Hokej je v Kanade obrovským športom, ale globálne veľmi veľký nie je. Váš otec je výnimkou, ktorá prerástla svoj šport, cítili ste to odmalička?
„Vyrastal som v Los Angeles a hokej nebol v Kalifornii populárny. Ani jeden z mojich kamarátov ho nehrával. Ľudia mu nerozumeli tak, ako sme boli zvyknutí z New Yorku alebo otec z čias v Edmontone. Preto to bolo pre mňa veľmi uvoľnené detstvo. Vyrastal som obklobený bejzbalovým a golfovým ihriskom. Ako sme žili v LA po otcovom ukončení kariéry, dostali sme sa na chvíľu mimo hokeja. Je však úžasné, že sa na neho nezabudlo. Hokej nehrá 26 rokov a stále ho spoznáva nepočetné množstvo ľudí.“
Svet obleteli po jeho prestupe z Edmontonu do Los Angeles zábery ako plakal a nechcel odísť, na druhej strane, nebolo to pre vás ako rodinu ľahšie, keď ste vyrastali v Hollywoode, kde sú ďaleko väčšie celebrity a vás až tak ľudia neriešili?
„Bolo to po životnej stránke ľahké, ale zároveň ťažké. Kings brali otca aj preto, aby pomohol spopularizovať hokej v Kalifornii. Na zápasy pred jeho príchodom chodilo málo ľudí, nebol to populárny šport. Pomohlo to však enormne NHL, vznikli kluby v Anaheime, Dallase. Na miestach, kde si predtým hokej nevedeli ani predstaviť. Keby nešiel do LA, neviem, kde by bola liga dnes. Neskutočne pomohol jej rastu.“
