Hoci má HC Prešov po prvej štvrtine sezóny na konte len deväť bodov, v tíme cítiť pozitívny obrat. Pod vedením nového trénera Kaia Suikkanena sa mužstvo herne i mentálne posúva dopredu.
Útočník Róbert Bačo, ktorý prišiel na hosťovanie z Nitry, hovorí o zlepšenej atmosfére v kabíne, väčšej hernej istote aj o tom, ako mu pôsobenie v Prešove pomohlo získať sebavedomie a chuť do hokeja.
Hokejová liga má za sebou prvú štvrtinu sezóny. Ako by ste zhodnotili jej priebeh z tímového hľadiska, keďže Prešov má na konte len deväť bodov za tri víťazstvá?
„Z tímového hľadiska to zatiaľ nie je úplne ideálne. Posledné víťazstvo proti Banskej Bystrici je však pozitívnym impulzom. Zmeny v kádri priniesli aj zmeny v hernom systéme a v nasadení. Myslím si, že máme dobre našliapnuté – noví hráči zapadli, sú zohratí a tím pôsobí čoraz lepšie.“
Čo podľa vás spôsobilo, že Prešov nemal ideálny vstup do sezóny, keďže väčšinu prvej štvrtiny súťaže ste strávili na 11. až 12. mieste tabuľky?
„Ťažko povedať, čím to presne bolo. Možno nám spočiatku nesedel herný systém, prípadne si hráči medzi sebou ešte úplne nerozumeli. Tých faktorov mohlo byť viac, preto by som nechcel ukazovať na jeden konkrétny dôvod.
Z hráčskeho pohľadu si však myslím, že najväčší problém bol v obrannej činnosti — či už zo strany obrancov, alebo útočníkov v našom pásme. Obrana je základ, od nej sa všetko odvíja. Pokiaľ v nej nie sme dostatočne dôslední, ťažko sa dá stavať úspešná ofenzíva.“
Po siedmich zápasoch vedenie klubu pristúpilo k zmene na trénerskom poste – namiesto Petra Skudru prevzal tím Kai Suikkanen. Ako ste vnímali jeho príchod a čo sa po tejto zmene podľa vás zmenilo v hre či v prístupe mužstva?
„Pod jeho vedením sa zmenilo viacero vecí – predovšetkým tréningový proces. Tréningy sú dlhšie, detailnejšie a viac sa zameriavajú na herné situácie, ktoré sa následne prenášajú aj do zápasov.
Zmenil sa aj samotný herný systém, ktorý je trochu iný než predtým. Ťažko povedať, ktorý z prístupov je lepší – každý hráč má svoje preferencie, no zatiaľ to vyzerá, že tento nový systém nám viac vyhovuje.“
Legionári majú na seba vyvíjaný veľký tlak, čo im zápasy ešte sťažuje.“
V tíme sa vymenila väčšina legionárov, keď v Prešove naďalej nepokračuje napríklad Tanner Dickinson, Dante Hannoun či Zach Taylor. Čo podľa vás viedlo k tomu, že došlo k viacerým zmenám v tíme?
„Myslím si, že jedným z dôvodov mohla byť nedostatočná súhra v tíme – hráči si medzi sebou možno úplne nerozumeli. Prítomná bola aj istá negatívna atmosféra, ktorá vznikla v dôsledku prehier, a to sa určite odrazilo na výkonoch.
Zvlášť, zahraniční hráči majú na seba vyvíjaný veľký tlak, čo im zápasy ešte sťažuje. Na druhej strane, príchod nových hráčov priniesol pozitívne zmeny – ukázali sa celkom dobre a uvidíme, ako sa im bude dariť ďalej.“
Ako by ste opísali momentálnu atmosféru v tíme?
„Doteraz to nebolo nič výnimočné, no neplakali sme nad rozliatym mliekom. Sústredili sme sa vždy na ďalší tréning a zápas. Aktuálne je nálada o niečo lepšia, najmä po výhre nad Banskou Bystricou, ktorá patrí medzi najsilnejšie tímy sezóny. Takéto víťazstvo pomáha budovať morálku a zbierať dôležité body v základnej časti.“
Do Prešova ste prišli na hosťovanie z Nitry. Čo bolo dôvodom, že ste neostali hrať pod Zoborom?
„Neostal som v Nitre, pretože je tam veľa hráčov a nebolo by pre mňa dosť priestoru na zápasy. V Prešove mám teraz oveľa viac herného času, cítim sa tu dobre, mám svoju rolu v tíme a tá je pre mňa dôležitá. Cítim sa tu veľmi komfortne a naplno si užívam hru.“
Mohli by ste nám povedať, ako sa zrodila dohoda o vašom hosťovaní v Prešove a prečo ste sa rozhodli práve pre túto možnosť?
„Celá situácia je vlastne taký zaujímavý príbeh. Asi týždeň a pol pred začiatkom sezóny som si povedal, že by bolo fajn skúsiť hosťovanie v Prešove. Po tréningu ma potom oslovil manažér Nitry, Tomáš Chrenko, že z Prešova majú záujem, či by som im neprišiel pomôcť.
Okamžite som súhlasil, pretože v Nitre je veľká konkurencia a tu som mal väčšiu šancu hrať pravidelne a naplno si užiť zápasy. Navyše, mám to do Košíc bližšie domov, takže môžem byť aj častejšie s rodinou.“
Ste si to vymanifestovali...
„Áno, áno. Teraz každý deň budem premýšľať nad tým, že sa dostanem do NHL (smiech).“
Ako sa cítite po osobnej stránke?
„Cítim sa dobre. Ako som už spomenul, hokej ma baví a zatiaľ si ho užívam. Samozrejme, vždy je priestor na zlepšenie – nie je to ešte dokonalé a občas sa vyskytnú menšie výkyvy vo výkonoch. Každý tréning a zápas však idem naplno, takže ma to baví a som rád, že mám priestor na hru.“
Ste spokojný s tým, ako sa vám zatiaľ darí na ľade?
„Spokojný sa nikdy nechcem stať, nechcem sa uspokojovať s tým, aké výkony podávam, pretože vždy sa dá viac. Určite teda spokojný nie som, ale viem, že som na dobrej ceste. Stále sa dá niečo zlepšiť, ale celkovo je to podľa mňa v poriadku. Keby som mal hodnotiť svoje výkony od 1 do 10, dal by som im 7.“
V uplynulých sezónach ste väčšinou hrávali v bottom six formáciách, no teraz nastupujete v top six. Ako došlo k tejto zmene?
„Keď ešte pôsobil v Prešove tréner Peter Skudra, videl vo mne potenciál a dal mi príležitosť hrať v top six. Snažil som sa jeho dôveru nesklamať a pracovať naplno. Keď prišiel nový tréner, pokračoval v tom, čo nastavil predchádzajúci, takže som si udržal svoju pozíciu.“
Kde sa cítite lepšie – v top six formáciách, alebo skôr v tých nižších?
„Určite sa cítim lepšie v top six formáciách. Dodáva mi to väčšie sebavedomie a pocit istoty na ľade. Keď hráte v nižších formáciách, napríklad vo štvrtej lajne, často ide skôr o tvrdú, fyzickú prácu a zároveň sa hráč môže báť urobiť chybu, aby ochránil prvé tri lajny. Takáto pozícia vám príliš sebadôveru nepridáva.
Keď mi teda ponúkli príležitosť hrať v prvej či druhej lajne, bol som najprv trochu prekvapený a cítil som aj trému, pretože som očakával, že zostanem v tretej lajne. Ale tá nervozita úplne opadla už po prvom zápase a dnes si hranie v top six formáciách naplno užívam.“
