Potvrdenie majstrovstiev sveta v roku 2029 na Slovensku bolo už len formalitou.
Slovenskí organizátori musia zabezpečiť najmä modernizáciu a zvýšenie kapacity v košickej Steel Aréne. Zaujímavejšie však je, aký tím by mohla naša reprezentácia na šampionáte postaviť.
Rozhoduje aj domáce prostredie
Posledné roky ukazujú, že výhoda domáceho prostredia je dôležité.
Fíni sa stali v roku 2022 v Tampere majstri sveta, o rok na to si šampionát rozdelilo fínske mesto a Riga.
Pomohlo to výrazne Lotyšom, ktorí to dotiahli až k historickému bronzu. Vlani sa zas na trón vrátili v Prahe zlatí Česi a tento rok pozorujeme dánsku rozprávku z Herningu.
Škandinávska krajina síce začala troma debaklami, ale duelmi o všetko sa vyburcovala k piatim výhram za sebou, vrátane šoku zrejme najväčšieho favorita na triumf z Kanady.

Slováci dvojo domácich majstrovstiev sveta nezvládli. V roku 2011 skončila hviezdna zostava Glena Hanlona v Bratislave fiaskom. Nepostúpila zo skupinovej fázy.
V roku 2019 hrali zverenci Craiga Ramsayho v Košiciach výborný hokej, ale vybuchli v záveroch zápasov.
Zdolali síce USA, ale s Kanadou v poslednej sekunde a stratili vedenie s Nemeckom, čo ich stálo postup do štvrťfinále.
Lídri z NHL
Momentálne vládne v slovenskom hokeji skepsa. Šampionát v Štokholme bol najhorší od roku 2017 v Kolíne nad Rýnom, kde slovenský tím skoro vypadol.
O objektívnych príčinách zlyhania sme už písali. Faktom však je, že v roku 2029 môže mať Slovensko veľmi zaujímavý tím, v ktorom pokojne môže byť polovica hráčov z NHL.
Generácia hokejistov narodených v rokoch 2004-2007 na čele s Jurajom Slafkovským a Šimonom Nemcom by na tom mala byť už hokejovo dobre. Ak ju doplnia mená ako Erik Černák, Martin Fehérváry, Martin Pospíšil, krok dopredu spraví Samuel Hlavaj, môžu sa podariť pekné veci.
Najprv však treba skonsolidovať reprezentačný projekt. Určiť trénera s dlhodobou víziou, začať lepšie komunikovať a tlačiť do národného tímu hokejistov, ktorí majú perspektívu, nie tých, ktorí sú už za medzinárodným zenitom výkonnosti.