Ked sa začiatkom februára tohto roku presunul z Popradu do neďalekej Spišskej Novej Vsi, bolo z toho celkom haló. Aspoň na slovenské extraligové pomery. Spišiaci uchmatli Popradčanom 17-ročného talentovaného útočníka, ktorý pod Tatrami nedostával toľko príležitostí, ako by si predstavoval.
Eufória aj sklamanie
Presne preto Samuel Murin prestúpil ku konkurentovi, kde mu sľúbili vyššiu vyťaženosť. A tá aj prišla. V Spišskej Novej Vsi stihol odohrať 7 zápasov na konci základnej časti a ďalších 6 pridal v play-off.
Hneď skraja zažil dve diametrálne odlišné emócie – najprv eufóriu po zisku prvenstva v základnej časti a o pár týždňov neskôr frustráciu zo skorého konca vo štvrťfinále play-off.
„Prišiel som v minulej sezóne na poslednú chvíľu a dostal som príležitosť zahrať si. Za to som veľmi vďačný. Máloktorý hráč v mojom veku dostane v našej súťaži takú šancu. Nabral som aj určité sebavedomie, keďže som strávil solídne minúty na ľade.
Po víťazstve v základnej časti sme mali v tíme eufóriu, ale neprospela nám dlhšia prestávka pred play-off, čo sa asi všeobecne vie a netreba sa na to vyhovárať. Zvolen bol na nás dobre pripravený a bol v sérii lepší. Treba uznať kvalitu súpera,“ začal svoje rozprávanie Murin.
Na margo nadobudnutých skúseností z konca minulej sezóny ešte doplnil: „Všímal som si lídrov mužstva, ako reagujú v rôznych situáciách aj pod tlakom. Boli tam naozaj pre mňa dobré vzory. Po prehre so Zvolenom som si aj na základe reakcií od skúsených hráčov uvedomil, aký malý rozdiel je medzi úspechom a neúspechom. Hodnotím to všetko pozitívne napriek vypadnutiu vo štvrťfinále!“
Rivalita áno, ale aj rešpekt
Prestúpiť ani nie v 18 rokoch do tábora veľkého rivala, to môže zanechať stopy pozitívne aj negatívne. Ako Murin vníma dlhodobú rivalitu hokejistov z Popradu a Spišskej Novej Vsi? Skôr pozitívne.
„Je to jedno z najlepších derby na Slovensku. Zápasy majú neskutočnú emóciu, zaplnia sa štadióny a v takej atmosfére sa nám oveľa lepšie hrá. Ja som to zažil trikrát na strane Popradu a už aj ako hráč Spišskej Novej Vsi.
Super skúsenosť to bola! Malo by to zotrvať čo najdlhšie, ale čo sa týka dohadovania medzi klubmi napríklad prípravných zápasov, mali by tam byť lepšie vzťahy a rešpekt.“
Sľuby boli, ale...
V Poprade mu v minulej sezóne sľúbili, že okrem juniorky bude hrávať aj v A-tíme dospelých. Šance dostával, ale na ľade v zápasoch spravidla nestrávil ani 5 minút. A to bolo málo.
„Nebolo to také, ako som si to predstavoval. Bol som aj súčasť Projektu SR18 v Piešťanoch, to mi tiež pomohlo a do novembra som pendloval medzi projektom reprezentačnej osemnástky a Popradom. V januári ma stiahli do Popradu, ale hrával som málo.
Nebol som spokojný, preto som sa vypýtal naspäť do Projektu SR18, lebo som chcel hrať a nedávalo mi zmysel cestovať hore-dolu...
Potom ma opätovne oslovili zo Spišskej Novej Vsi a kývol som na to. Už som nemohol nič stratiť, len získať. Teraz som spokojný,“ vysvetlil.
Rýchlostne má na mužov
Murin je rýchly útočník s ťahom na bránku, ale vzhľadom na svoju výšku (185 cm) vie hrať aj silovo a fyzicky. Kde vidí seba v tíme Spišskej Novej Vsi v novej extraligovej sezóne?
„Verím si, že urobím prvé mužstvo a budem hrať nie 5 minút, ale viac. Pracujem na tom fyzicky aj mentálne, aby som sa čo najlepšie pripravil na sezónu.
Je to o prístupe, myslím si, žeby som si mohol vybojovať miesto v tíme. Na rýchlu hru mám predispozíciu, aj keď v mužskom hokeji je ťažšie sa presadiť rýchlostne.
Všetko je o dlhšom čase strávenom v ťažkých zápasoch na ľade, to potom úzko súvisí s naberaním sebavedomia. Silovo to ešte pred rokom nebolo to, čo som si predstavoval, preto na tom teraz dôraznejšie pracujem. Rýchlostne si, myslím, mám na extraligový hokej,“ zhodnotil sám seba.
Bronz nebol ďaleko
Murin nechýbal v drese slovenskej reprezentácie na svetovom šampionáte do 18 rokov v apríli a máji v USA. Nepatril síce medzi rozdielových hráčov Slovenska, ale má podiel na postupe do semifinále.
Aj on bol na konci veľmi sklamaný po tesnej prehre Slovákov s Američanmi v súboji o bronz 3:4 po predĺžení.
„Bola to super skúsenosť. Mali sme dobrý tím aj partiu na úspech! Semifinále proti Kanade sme sa zlepšili v porovnaní s prvým zápasom, hrali sme s iným nastavením.
V súboji o bronz to bola dráma o jednom góle v predĺžení. Pokojne sme to mohli vyhrať. Bolo to buď oni alebo my. A keďže my sme svoju šancu nepremenili, prišiel trest...,“ vrátil sa v rozprávaní mesiac a pol dozadu.
Zámorské ponuky odmietol
Murin verí, že dobré výkony na Spiši mu potvoria dvere do vyšších hokejových sfér. Nič nechce uponáhľať, preferuje systém postupných krokov.
„Cieľ asi každého hokejistu je hrať v NHL, ale treba to brať tak, že sa to dá len postupnými krokmi. Keď chcem postúpiť vyššie, najprv musím byť najlepší v tíme, potom na Slovensku.
Chcem sa uchytiť v extralige, profilovať sa tam na dobrého hráča a potom môžem pomýšľať vyššie, aj na reprezentáciu. Mal som aj pred sezónou ponuky zo zámoria z juniorských súťaží.
Aj som nad tým uvažoval, ale nakoniec som si vybral možnosť vybojovať si miesto v extralige na Slovensku,“ prezradil.
Prečo práve Gáborík?
Nad otázkou o hokejových vzoroch sa pousmial. Vybral si ten slovenský z nedávnej minulosti. „Asi ako prvý mi napadá Marián Gáborík, lebo bol veľmi rýchly a takí hráči sa mi vždy páčili. Viem, že mám na tom pracovať, keď pozerám jeho videá.
Zo súčasných hráčov musím spomenúť Juraja Slafkovského. Na to, aký je stále mladý, dostal sa už na vysokú úroveň,“ podotkol Murin.
K úplne najčerstvejšej téme vyvrcholenia bojov o Stanleyho pohár povedal asi to, čo aj množstvo iných fanúšikov hokeja. Uznáva komplexnosť a kvalitu šampióna z Floridy, ale viac by to doprial Edmontonu s charizmatickým kapitánom Connorom McDavidom.
„Jednoznačne som chcel, aby vyhral Edmontom kvôli McDavidovi. Už druhý rok im to nevyšlo, sú určite veľmi sklamaný rovnako ako aj ja.
Najväčší rozdiel? Asi brankár bol rozdielový, Edmonton nemal takého ako Florida. A tiež som nečakal som, že im Marchand až tak veľmi pomôže,“ dodal nádejný slovenský útočník.
Prvé stretnutie s Oremusom
V Spišskej Novej Vsi na chvíľku zastavil už aj nový hlavný tréner Rysov Peter Oremus, aby sa predstavil mužstvu. Samuel Murin ho naživo zažil prvýkrát, predtým sa osobne nepoznali.
„Nezáleží na tom, či máme tím na titul alebo stred tabuľky, s každým tímom sa snažím urobiť čo najlepší výsledok a zostať v sezóne čo najdlhšie v hre," povedal Oremus v krátkom príhovore.
Kto je Samuel Murin?
Narodil sa 21. apríla 2007 v Čadci, takže len nedávno dovŕšil plnoletosť. Je hokejista tmavšej pleti, čo je na Slovensku v tomto športe stále málo vídané.
Jeho otec pochádza z Francúzska, ale nie je s ním v spojení. K hokeju ho priviedol strýko a tiež mama.
„Môj strýko hrával hokej do juniorky, potom uprednostil vysokú školu. On bol iniciátor toho, že som začal s hokejom. Prvé kroky na ľade som robil v Žiline, s mamou som chodil ako 5-ročný na verejné korčuľovanie.
Prišla prípravka a potom ma to už naplno chytilo. Neskôr som bol asi 5 rokov v Česku a vrátil sa späť na Slovensko. Mal som na výber Spišská, Poprad alebo Žilina? V tom čase boli v Poprade najlepšie podmienky na rozvoj, preto som tam išiel.
Teraz bývam v Levoči u starých rodičov a priezvisko mám po mame,“ vysvetlil talentovaný hokejista