Šimon Nemec si po výbornej príprave vybojoval miesto medzi nasadzovanými obrancami v NHL.
V príprave dostával veľký priestor, na začiatku sezóny však hráva menej, keď ho tréner využíva len v hre piatich proti piatim.
Dvadsaťjedenročný obranca musí o priestor bojovať. S mladým Slovákom sme sa na začiatku sezóny spojili.
Rozprávame sa po prvých troch zápasoch New Jersey v sezóne, ako ste zatiaľ spokojný s pozíciou?
„Teší ma, že som v šestke obrancov, ktorí nastupujú v zápasoch Devils. Hralo sa mi celkom dobre, priestor na ľade som nedostal najväčší, čo úplne nepomáha môjmu štýlu hry, ale keby som to mal porovnať s minulým rokom, cítim sa oveľa lepšie.“
V ktorom zápase sa vám halo najlepšie?
„Asi proti Tampe mi vyšiel najlepšie, tam som cítil, že som to ja. Najhorší bol proti Caroline, je to celkovo najhorší súper na začiatok sezóny.“
Prečo je najhoršie začínať na ľade Caroliny?
„Ako jediný tím hrajú štýl hokeja, ktorý nie je pekný, ale pre nich je účinný. Nahadzujú rýchle puky do pásma a hneď strieľajú, dohrávajú. Nikto tak v lige nehrá. K tomu majú výborné publikum, ktoré ich ženie dopredu. Doma to robia dvakrát tak dobre ako vonku, čo sme pocítili aj v play-off.“
V príprave ste hrali veľmi veľa, počítali ste s tým, že keď sa dohodne Luke Hughes s vedením na novej zmluve, budete hrať menej?
„V kútiku duše som čakal, že dostanem priestor na presilovke po vydarenom kempe. Bohužiaľ to neprišlo. Musím bojovať, robiť dobré veci v defenzíve a čakať na svoju šancu. Nemám 18 rokov a myslím si, že hrám zodpovednejšie. V obrannej hre som vyspel, ale stále tam je priestor na zlepšenie.“
Zvýšilo sa vám po kempe sebavedomie?
„Hral som veľa a vždy, keď mám priestor, tak sa mi zvykne dariť. Potvrdil som to aj bodmi v príprave. Produktivita mi pomohla po zlej minulej sezóne.“
Jediným negatívom bola nešťastná rozohrávka, keď ste trafili v zápase proti Rangers súpera do korčule a puk sa nešťastne odrazil do vašej bránky, naučili ste sa už podobné momenty rýchlo hodiť za hlavu?
„V tomto vidím najväčšie zlepšenie sám na sebe, že ma podobná chyba nerozhádzala a odohral som inak dobrý zápas. Také chyby sa dejú, stačí si pozrieť highlighty zápasov.“
Luke Hughes podpísal veľkú zmluvu, tú má aj Dougie Hamilton, s nimi v kádri asi nie je veľká šanca na presilovku?
„Sú dobrí hráči, keď dostali podobne vysoké kontrakty. Mne neostáva nič iné, len mať stále hlavu hore, čakať a veriť, že dostanem väčší priestor na ľade. Keď to príde, budem pripravený.“
Z vašich slov napriek všetkému badáme, že cítite väčšiu dôveru ako v minulej sezóne, čo k tomu môžete povedať?
„Keď hráme päť na päť, dostávam priestor proti top lajnám. V tom cítim dôveru. Bohužiaľ, ale nie som v presilovke ani na oslabovke, čo je najväčší dôvod, prečo nemám vysoký čas na ľade. Možno to má niečo spoločné s minulou sezónou, ktorá nebola ideálna. Musím v hre piatich proti piatim ukázať, že si zaslúžim viac minút. Na to sa sústredím.“
Od vášho tímu sa už čaká viac, cítite väčší tlak?
„Určite sa už očakáva play-off a fakt, že by sme mali prejsť cez prvé kolo. Nemáme však prehnané vyhlásenia, je tu veľa silných tímov a každý chce uspieť.“
Po sezóne vám uplynie kontrakt, rozprávali ste sa s Devils o predĺžení, sú tam aspoň náznaky?
„Neviem o ničom, neriešim to. Chcem hrať len najlepší hokej ako viem a uvidíme, čo sa stane. Pod platovým stropom teraz nemajú priestor, ale neviem, o koľko pôjde strop hore.“
V letnej príprave ste šli nezvyčajne skoro už v máji na ľade, cítite sa teraz lepšie?
„Cítim sa lepšie a verím viac svojmu korčuľovaniu. Pomáha mi to aj pri bránení, začínam si naberať hráčov bližšie, už od súperovej tretiny. V tom je najväčší rozdiel.“
V minulosti ste povedali, že vás naučili brániť až v Amerike, ako ste so svojou defenzívnou hrou spokojný?
„Je to lepšie, lebo všetky štyri formácie súperov vedia potrestať chybu. V mojej situácii, keď nedostávam toľko ofenzívneho priestoru, to je dvakrát tak dôležité. Snažím sa byť čo najviac zodpovedný v defenzíve.“
Ste introvert, zmenili ste trošku niektoré veci, keď máte pevnejšiu pozíciu v tíme?
„Najviac vnímam, že keď hrám a som v zostave, cítim sa v kabíne lepšie. Minulý rok to bolo horšie, keď som bol na tribúne a doľahlo to na mňa fyzicky aj psychicky. Teraz sa cítim ako súčasť tímu.“
Najviac času trávite s Ondřejom Palátom?
„Asi áno, Ondro je super chalan. Snaží sa mi vždy pomôcť, navštevujeme sa aj cez dni voľna. Je super mať v tíme podobného hráča, ktorý vyhral dvakrát Stanley Cup. Je veľmi rešpektovaný a stále je jedným z najväčších dríčov na ľade. Ide nám mladým príkladom.“
V NHL vás Slovákov veľa nepribudlo, stíhate sledovať výkony krajanov?
„Snažím sa ich sledovať, aj keď bolo teraz veľa zápasov. Viem, ako sa chalanom darí. Verím, že budú hrať dobre a potom si prenesieme formu na olympiádu.“
Úvodné zápasy celkom vyšli aj Jurajovi Slafkovskému, čo na to hovoríte?
„Pozeral som prvý zápas, čo hrali proti Torontu. Montreal dominoval, majú skvelý tím. Držím mu palce, aby sa mu darilo. Každý hráč v NHL to má ťažké, on musí dokazovať v Montreale ešte viac, keďže fanúšikovia riešia všetko okolo tímu. Juro však má povahu, aby to hodil za hlavu a zvládol.“
NHL vyzlečie hráčov často do naha, napríklad Samuel Honzek hral v prvom zápase v sezóne značnú časť výborne, mohol dať gól, ale potom raz zle vyhodil puk, jeho tím dostal gól a sebavedomie mu išlo dolu, ako to celé vnímate?
„Je to najlepšia liga sveta, kde hrajú najlepší hráči. Niekedy skončí aj pološanca gólom a niekedy nedáte do poloprázdnej bránky. Pre mladého chalana to je náročné, keď hrá výborne, potom spraví jednu chybu a pokazí sa mu zápas. Myslím si, že Samo sa z toho poučí a bude lepší.“
Rozprávali sme sa aj s vašim niekdajším spoluhráčom Tomášom Tatarom, ktorý vás pozdravuje, všimli ste si, ako sa mu darí vo Švajčiarsku?
„Áno, je super, že je produktívny. Držím mu palce, začal výborne. Máme zopár Švajčiarov v tíme a stále sa bavia o tom, že má neustále zlatú prilbu. Som za neho rád, vlani si to celkom vytrpel. Po takej kariére v NHL si to ani nezaslúžil. Teší ma, že si to v Zugu užíva, je spokojný. Verím, že si spolu zahráme znova na olympiáde.“
Stíhate sledovať aj mladšieho brata Adama, ktorý hrá za Nitru?
„Áno, začínajú skôr, videl som skoro všetky zápasy. Som rád, že sa mu darí, aj keď priestor nedostáva taký, aký mu vedenie sľubovalo pred sezónou. Verím, že sa to zlepší a bude mať viac bodov a priestoru na ľade. Potom ho vysoko draftujú."
Čo hovoríte na jeho výkony?
„Za mňa hrá super. Nikdy som v našej lige nevidel, aby dvaja košikári hrali tak dominantne. Spolu s Tomášom Chrenkom dokážu diktovať tempo zápasu. Vždy to bolo, že jeden mladý a k nemu dvaja skúsení. Teraz sú niekedy až traja mladí, keďže k nim tréner dáva aj Ondra Molnára. Robia problémy skúseným hráčom. Bojujú, korčuľujú.“
Zásluhy si nerobíte, ale určite máte podiel na Adamovom zlepšení, keďže s vami cez leto trénuje...
„Vždy je lepšie, keď hráč trénuje s lepšími, na ktorých sa môže doťahovať. Bolo to pre neho super, že mohol trénovať s nami. Posunie ho to. Zlepšil korčuľovanie oveľa oproti minulému roku, hrá silovejšie a v extralige nemá problém hrať.“
Spomenuli ste olympiádu, už ste na ňu pomysleli?
„Nesnažím sa na to myslieť, je to ďaleko. Nedá sa to však nevnímať, aj tu sa všetko rieši okolo olympiády. Sústredím sa na zápasy za Devils, aby som sa bol potom prínosom pre reprezentáciu v Miláne a nie sa len zúčastnil.“
S priateľkou ste sa už usadili v New Jersey?
„Áno, je tu super. Máme teraz nového psíka, je to plemeno Cavapoo, s ním to je ešte lepšie. Veľa chodíme do New Yorku, cez vodu je to metrom desať minút. Chodíme sa tam najesť, na kávu, prechádzku."
Máte v New Yorku obľúbené miesta?
„West Village je veľmi pekná štvrť. Blízko vody, blízko nás, bez mrakodrapov, s parkami, dobrými reštauráciami. Tam sa nám páči.“
Plánujete ísť pozrieť aj iný šport cez deň voľna?
„Boli sme na US Open, bol to veľký zážitok. Mali sme možnosť vidieť ženské finále a mám rešpekt pred najlepšou hráčkou súčasnosti Sobolenkovou. Je to výborná tenistka, je motiváciou aj pre mňa vidieť naživo podobnú športovkyňu. Bol som minulý rok raz aj na basketbale. Bolo to úplne iné ako hokej, kde sme strašne sústredení na hru. Im hrá cez zápas hudba, majú takú pohodičku. Je to také iné.“
