Maxim Čajkovič naskočil do zápasu s Rakúskom len ako trinásty útočník, po veľkej chybe Patrika Hrehorčáka pri druhom góle súpera však dostal pravidelné striedania. Chytil sa veľmi dobre, keď patril k najlepším hráčom na ľade a pripísal si aj asistenciu.
Dnes to vyzeralo ako dva zápasy. Prvá tretina bola z vašej strany nevýrazná. Čo sa stalo?
„Ťažko povedať. Trochu sme spali. Nehrali sme podľa našich predstáv a to nás najviac mrzí. Druhú a tretiu tretinu sme boli lepším tímom. Ak by sme hrali aj prvú rovnako ako dve zvyšné, zápas by vyzeral inak.“
Nastúpili ste ako trinásty útočník. Ako sa vám hralo?
„Prvé dve striedania boli trochu ťažšie. Postupne sa mi nohy rozbehli a cítil som sa trochu lepšie. Mrzí ma však prehra a bolo by to lepšie, keby sme vyhrali. Musíme sa z toho poučiť, čo sme v prvej tretine nerobili dobre.“
Plán bol nastúpiť aktívne?
„Nechceli sme na nich čakať. Chceli sme hrať tak, ako sme hrali druhú a tretiu tretinu. Bohužiaľ nám to nevyšlo.“
Prekvapili vás Rakúšania?
„Vyštartovali na nás rovnako. Potom im trochu chýbali sily. Bohužiaľ, my sme mali na nich viac vybehnúť, aby sme ich prvý tlak ustáli.
Vy sám ste často strieľali, cítili ste, že treba viac ísť do zakončenia?
„Zo začiatku sme mali menej striel. Tréneri hovorili, že máme viac strieľať. Vedeli sme, že brankár ich zvykne vyrážať. Snažil som sa ho prekonať. Bohužiaľ nepadlo to tam mne, padlo to Sukeľovi. Musíme dávať viac gólov. Dva sú málo.“
Pri nájazde ste chceli strieľať medzi nohy?
„Áno. Brankár stál naširoko, videl som väčšiu dieru ako obvykle. Rýchlo som to chcel streliť, prešlo to, ale odrazilo sa to do žŕdky. Kúsok šťastia chýbal.“
K poslednému nájazdu Michala Krištofa sa viete vyjadriť?
„Niečo takéto by sa nemalo na majstrovstvách sveta stávať a je to veľmi trpký moment, ktorý zanechá škodu na zápase.“