Spoluhráči z reprezentácie do 18 rokov Luka Radivojevič (vľavo) a Tomáš Pobežal sa prekvapivo nedočkali úspešného draftu do NHL. (zdroj: TASR)
Výsledky sobotňajšieho draftu do NHL šokovali mnohých. Nielen, že si kluby nevybrali žiadneho Slováka na hrane rebríčkov, ale ani očakávané istoty Luka Radivojevič a Tomáš Pobežal sa nedočkali úspešného výberu. Slovensko tak skončilo s tromi draftovanými hráčmi. Pozreli sme sa bližšie, prečo je to tak.
Zavážili chýbajúce centimetre
Už krátko po drafte bolo jasné, aký je ich spoločný menovateľ. Výška. Radivojevič ani Pobežal nemerajú 180 centimetrov, čo je pre profiligové kluby nové minimum.
Z celkovo 224 hráčov draftovali tento rok len pätnástich, ktorí majú 179 a menej cm. Naopak, počet mimoriadne vysokých hokejistov (195+ centimetrov) bol dvojnásobný – vybraných bolo až 31.
Od roku 2000 sa stalo vôbec prvýkrát, že si kluby NHL nevybrali žiadneho nízkeho obrancu. Ako si všimol Jérome Bérubé z HockeyProspect. com, už vlani bol ich počet mimoriadne nízky (3) a tento rok klesol na nulu. Luka Radivojevič mal so svojimi 177 centimetrami smolu.
Jeho absencia v drafte prekvapila väčšinu popredných odborníkov, jednohlasne ho zaradili do svojich zoznamov najlepších nedraftovaných hráčov.
„Ešte pred sezónou sa špekulovalo, či pôjde v prvom kole. Nakoniec sa tímy rozhodli siahnuť po veľkých obrancoch a nízkeho Radivojeviča úplne vynechali. Jeho talent a šikovné ruky sú evidentné.
Nižšia postava ho však bude limitovať, pokiaľ sa na univerzite nestane podstatne silnejším a rýchlejším. Nemôžete však ignorovať jeho šikovnosť,“ napísal Steven Ellis z Daily Faceoff.
Luka Radivojevič bol kapitán Slovenska na MS do 18 rokov. (zdroj: TASR/Pavol Zachar)
Hoci má Radivojevič korčuľovanie na vysokej úrovni, ešte lepší, elitný pohyb, či väčšia atletickosť a sila sú spôsoby, ktoré ho môžu dostať do NHL.
To sú vlastnosti, ktorými menší obrancovia musia vyvážiť chýbajúce centimetre. „Luka musí zosilnieť a verím, že trošku ešte aj vyrastie,“ súhlasí otec Branko Radivojevič.
Florida, Vegas či Tampa udávajú trend
Prečo vôbec tímy NHL nechcú malých obrancov? Odpoveď sa skrýva v posledných profiligových play-off. Momentálne najúspešnejšie tímy majú zhodne veľkú a silnú obranu.
Obhajca titulu z Floridy nemal v zostave jediného zadáka pod 182 centimetrov či 89 kilogramov. Ich priemerné parametre budia rešpekt: 189 cm a 94 kg.
Predošlý šampión z Vegas mal ešte urastenejšiu obranu (v priemere 191 cm a 98 kg), ani dvojnásobný majster z Tampy neovládol ligu s „krpcami“ (191 cm a až 102 kg).
94 kilogramov
je priemerná hmotnosť obrany víťazov Stanleyho pohára z Floridy Panthers
Florida, Vegas, Tampa Bay... sú to tímy, o ktorých si každý rok poviete, že budú v play-off nepríjemné a môžu bojovať o Stanleyho pohár.
Konkurenti to vidia a snažia sa úspešnú stratégiu kopírovať. Väčší a ideálne aj pohybliví obrancovia sú tiež odolnejší pri napádaní, čo patrí medzi hlavné zbrane Floridy.
Pretavilo sa to aj na drafte, kde si tímy vybrali až sedemnástich zadákov, ktorí merajú 195 a viac centimetrov. Pred rokom ich bolo dvanásť.
Z Pobežala bude hráč aspoň pre AHL
Samozrejme, chýbajúca výška nie je problém iba pri obrancoch. Pri útočníkoch však nie je až také vážne, keďže ich úloha v zápase je iná a najlepší ofenzívni tvorcovia hry často patria medzi nižších hráčov.
Tento rok draftovali tímy 15 útočníkov so 179 či menej centimetrami, čo je dokonca viac než vlani (10). Meno Tomáša Pobežala však medzi nimi nezaznelo. Prečo?
Problém nie je iba v chýbajúcich centimetroch. Pobežal nie je vyslovene malý, v IIHF mu namerali 178 cm, web Hockey Slovakia uvádza ešte o centimeter viac.
Hrá atraktívny, bojovný štýl hokeja, je dostatočne univerzálny a inteligentný hráč, nezľakne sa fyzickej hry.
„Bude mať dlhú profesionálnu kariéru. Je to typ hráča, na ktorý by mali tímy NHL cieliť aspoň s pozvánkou na rozvojový kemp.
Má dobré zručnosti, je inteligentný a hrá pre tím, čo by mu malo pomôcť. Myslím si, že z neho bude minimálne dobrý hráč na rozhraní AHL a NHL,“ napísal Scott Wheeler z The Athletic.
Prepadli sa aj najväčšie nízke talenty
Pozreli sme sa preto na nižších útočníkov, ktorí na rozdiel od Pobežala úspešne prešli draftom. Z pätnástich sa dá o štyroch povedať, že ide o veľké talenty, napriek tomu sa všetci oproti rebríčkom prepadli.
Prvý z nich bol vybraný už v prvom kole (Cullen Potter), bolo to však z úplne posledného miesta a ide o špičkového hokejistu. Potter je jeden z najlepších korčuliarov z celého draftu a niekoľko rebríčkov ho malo už v prvej pätnástke.
Trojica Cameron Schmidt, Adam Benák a LJ Mooney (všetci 171-173 cm) sa dostala na rad medzi 94. a 113. miestom. Všetci traja sa prepadli oproti očakávaniam – Schmidta mali niektorí už v prvom kole, Benáka v druhom a Mooneyho v treťom.
Opäť však ide o veľké nádeje – Schmidt je napriek viacerým problémom jeden z najlepších strelcov v drafte a výborne korčuľuje, Benák potiahol Česko ku dvom strieborným medailám na Hlinka Gretzky Cupe a dodnes je najproduktívnejší hráč turnaja.
Mooney je mimoriadne dynamický, univerzálny a dobrý vo fyzickej hre. Sezónu ukončil úspešne, keď bol najproduktívnejší Američan na MS do 18 rokov. Pobežal sa na medzinárodnom ľade (MS juniorov) bohužiaľ veľmi nepresadil.
Pobežalovi chýbala dynamika
Zaujímalo nás aj zvyšných jedenásť draftovaných nižších útočníkov a čo o nich hovoria skauti. Väčšinou sú skôr ofenzívne typy – mimoriadne produktívni, majú nadpriemerne šikovné ruky či strelu, alebo hokejové myslenie.
Kluby v nich vidia hráčov, ktorí môžu raz hrať v NHL v prvých dvoch útokoch či na presilovke. Rozhodli sa to s nimi risknúť s výberom v nižšom kole, kde je pravdepodobnosť úspechu malá.
Tomáša Pobežala napriek jeho produktivite (16 gólov v extralige, viac mali v jeho veku len Marián Gáborík a Marián Hossa) nevnímajú ako hráča do prvých dvoch útokov.
Skôr by mal mať rolu, ktorú zastával aj v Nitre – nepríjemný útočník do nižších formácií, ktorý prinesie do tímu energiu, zahrá do tela, vybojuje nejaké fauly a zahrá si na oslabeniach.
Z nižších draftovaných hráčov mali podobný profil len traja – Richard Gallant, Ryan Rucinski a Jacob Cloutier. Všetci boli vybraní až úplne na konci, od 210. po 220. miesto.
Gallant a Cloutier sú mimoriadne dynamickí a energickí hokejisti, čiže presne to, čo pri hráčoch tejto typológie hľadáte. Rucinskemu chýba podobný motor, bol to prekvapivý výber, ale z USHL išli na neho dobré ohlasy.
Ukázať skautom, že sa mýlili
Dá sa tvrdiť, že Pobežal v očiach skautov nie je podobne dynamický hráč ako vyššie spomínaní. Argumentovali tak Corey Pronman aj Scott Wheeler z The Athletic.
Väčšina skautov ho nazvala priemerným korčuliarom, hoci ocenili jeho bojovnosť a štýl hry. To môže byť dôvod, prečo si ho nikto nevybral.
Objektívne, Luka Radivojevič aj Tomáš Pobežal sú lepší hokejisti než mnoho draftovaných. Majú však ťažšiu cestu do NHL a musia presvedčiť kluby, že sa v nich mýlili, keď si ich nevybrali už pri prvej príležitosti.
