Nie je bežné, že v najväčšej hokejovej databáze Elite Prospects nemá hráč uvedené miesto narodenia. Na webe Hockey Slovakia zase nenájdeme pri jeho mene žiadny slovenský klub.
Sedemnásťročný brankár Denis Čelko pochádza z Kysúc, ale už odmalička pôsobí v neďalekom Třinci. V českých súťažiach strávil celú doterajšiu kariéru. V utorok debutoval na domácom Hlinka Gretzky Cupe. Pri víťazstve reprezentácie do 18 rokov 1:0 nad Nemeckom sa prezentoval čistým kontom.
Ako ste videli zápas z bránky?
„Bol veľmi ťažký, po prehre s Američanmi sme sa museli dať nejako dokopy. Zvládli sme to podľa mňa výborne. Celý zápas sme súpera tlačili, niekedy to tak býva, že ten gól jednoducho nepadne. Nakoniec sa nám to podarilo. Niekedy treba dať aj 'špinavé' góly. Výborne sme to potom odbránili, blokovali strely a zápas sme zvládli.“
Išlo na vás 22 striel, ale často boli nebezpečné, museli ste byť v strehu po dlhších pasážach bez ohrozenia. Ako sa vám chytalo?
„Takéto zápasy sú pre mňa osobne tie najťažšie. Ste celý stuhnutý a zrazu príde nejaká veľká šanca, hráč sa na vás rúti sám. Musím však povedať, že chlapci mi neskutočne pomohli. Blokovali strely, bekčekovali. Keď mal súper samostatný nájazd, dobehli ho, vypichli mu puk. Pripísal by som im obrovskú zásluhu."
V 48. min malo Nemecko za stavu 0:0 presilovku o dvoch hráčov. Cítili ste vtedy zvýšený tlak, že prichádza čas, kedy musíte mužstvo podržať?
„Ako išla presilovka, povedal som si, že teraz sa musím sústrediť, príde možno rozhodujúci moment celého zápasu. Tak to aj bolo. Napriek tomu, že sme hrali oslabenie o dvoch hráčov, neletela na mňa ani strela. Spoluhráči všetko zblokovali, vyhodili puk. Chválim chlapcov, naozaj si to zaslúžia.“

Čo vravíte na atmosféru v Trenčíne?
„Neuveriteľná. Chcem pochváliť všetkých fanúšikov a poďakovať sa im, v živote som nezažil taký kotol a celkovo atmosféru. Som za to veľmi rád.“
Vnímali ste eufóriu, keď sa v závere stretnutia konečne podarilo vašim spoluhráčom skórovať?
„Veľmi som si to vychutnával, pretože som na to čakal 58 minút (úsmev). Potom už to bolo o sústredení. Hovoril som si, že ešte minútu potrebujeme vydržať a potom už môžeme vyfúknuť emócie. Boli výborné. Tento zážitok... nikdy naňho nezabudnem.“
Odmalička v českom Třinci
Na klubovej úrovni pôsobíte v Třinci, na súpiske ste písaný ako tretí brankár. Aká vidíte vašu pozíciu v tíme?
„Ak by prišla šanca v áčku, treba ju využiť, ale nebudem to nejako riešiť, že by som sa pýtal hore. Chytať budem v juniorke. Ak by prišla šanca, budem sa ju snažiť využiť a ukázať sa čo najlepšie.“
Pochádzate z Kysuckého Nového Mesta, ale podľa zväzového webu ste nikdy nepôsobili v slovenských súťažiach. Aká je vaša hokejová cesta?
„Je to pekná cesta. Môj oco ma obliekol do brankárskej výstroje a zaviezol do Třinca. Tam mu vraveli, že brankárov už majú dosť, ale on ich nepočúval, obliekol ma, išiel som na ľad... a tak sa to celé zrodilo.“
Koľko ste mali rokov, keď ste začínali?
„Mal som tak päť-šesť. Odvtedy som tam, celú kariéru som v Třinci.“
Podľa koho sa snažíte modelovať svoju hru?
„Dosť to striedam, od každého sa snažím si brať nejaké dobré veci. Najviac sa mi páči Mackenzie Blackwood z Colorada. Chytá podobným štýlom, akým sa snažím chytať aj ja, robiť také pohyby, ako on. Veľa ho sledujem.“