Marcus Krüger zdvihol nad hlavu dvakrát Stanley Cup v drese Chicaga Blackhawks. (zdroj: NHL.com/Blackhawks)
Marcus Krüger je zaujímavým menom vo švédskom hokeji. Patril roky k najuznávanejším defenzívnym centrom. V NHL odohral len osem sezón, 520 zápasov, ale za to bol dôležitým článkom zostavy Chicaga Blackhawks pri dvoch ziskoch Stanley Cupu.
Tridsaťštyriročný útočník pred troma rokmi šokoval, keď zamieril po rokoch zo švajčiarskej ligy do druhej švédskej. Veľmi však chcel pomôcť vrátiť Djurgardenu zašlú slávu. V tejto sezóne sa mu to podarilo a slávny švédsky klub vrátil ako kapitán späť medzi elitu.
Ste kapitánom Djurgardenu, ktorý hráva v Hovet Aréne susediacej priamo s Avicci Arénou, čo pre vás znamená, že sa majstrovstvá sveta vrátili do Štokholmu?
„Je to obrovské, už ako dieťa som vyrastal ako fanúšik Djurgardenu. Štokholm si zaslúži tím v elitnej súťaži, lebo v meste vyrástlo množstvo špičkových hokejistov. Je to skvelé pre deti, že môžu priamo vidieť aj majstrovstvá sveta. Sledovať špičkových hráčov je skvelé.“
Ako to vnímate vy sám?
„Je to úžasné, bol som cez víkend so svojím štvorročným synom na zápase. Nemáte možnosť vidieť naživo národný tím plný NHL hráčov. Syn pochytil viacero mien a potom ich doma rozprával. Nevidel ich predtým ešte takto priamo na štadióne.“
Pre nás pozorovateľov z vonku bolo zážitkom sledovať zápas Švédska s Fínskom, kde všetci hovorili ako sa s Fínmi milujete aj nenávidíte, vy to máte ako?
„Vyrastáte s nimi v rivalite. Najmä juniorské reprezentácie zápasy s Fínmi veľmi prežívajú. Začína to odmalička. Švédi hrali dominantný zápas a vidíte, v závere sa strachovali o výsledok. Tak to pri rivaloch býva. Je to akokeby ste hrali proti svojmu bratovi, čo je tiež láska a nenávisť zároveň. Myslím si, že to poznáte vy s Čechmi.“
V NHL ste odohrali osem sezón a dvakrát ste sa tešili v Chicagu zo zisku Stanley Cupu, ako si spomínate na víťazné obdobie po boku Slovákov Mariána Hossu a Michala Handzuša?
„Začal by som s Hossom. Pre mňa je jedným z najlepších hokejistov histórie. K tomu bol úžasný spoluhráč. Nemôžem povedať dostatok superlatívov, aby som ho opísal. Zeus (prezývka Handzuša v NHL, pozn. Red.) prišiel neskôr a hneď zapadol. Hral dobre s Patrickom Kaneom. Bol inšpiráciou, lebo cez play-off bojoval s viacerými zraneniami. Bol som ešte mladý hráč a užíval som si to, čo všetko hokejisti obetujú aj vo vyššom veku, aby pomohli tímu na vrchol. Obaja sú k tomu úžasní ľudia.“
Na snímke vpravo Marcus Kruger (Švédsko) a vľavo brankár Petri Vehanen (Fínsko) vo finále MS v ľadovom hokeji 2011 Fínsko - Švédsko 15. mája 2011 v Bratislave. (zdroj: TASR - Martin Baumann)
Blackhawks získali v rokoch 2010 až 2015 trikrát Stanley Cup, v ére platového stropu je to trochu zázrak, čo poviete?
„Je to tak. Sami vidíte v dnešnej NHL, ako je náročné udržať silný tím pokope, aby boli všetci spokojní. Dokonca aj po zisku tretieho Stanley Cupu sme mali dobrý tím, ale nedarilo sa nám už spraviť dlhšiu sériu v play-off. Je to ťažké ostať na najvyššom stupni.“
Ste aj majstrom sveta, ale do Triple Gold Clubu vám chýba olympijské zlato, v Soči ste boli strieborný. Ako si spomínate na turnaj, kde malo švédsko veľký problém s centrami a vo finále ste museli hrať jedného z top centrov?
„Hrali sme veľmi dobrý turnaj na olympiáde, ale chýbalo nám veľké množstvo hráčov. Postupne sa nám zranili centri, tak som šiel do prvého útoku, dokonca som hral aj presilovky, čo sa mi stávalo na podobnom leveli minimálne. S Karlom Hagelinom sme museli zastúpiť na miestach, na ktoré sme neboli zvyknutí. Bol to však skvelý zážitok a dodnes to je posledná olympiáda s NHL hráčmi. Pamätám si, v akej forme tam bol Henrik Zetterbeg. V prvom dueli proti Čechom hral najlepší hokej v kariére, potom sa však zranil.“
Myslíte si, že by bolo vo finále proti Kanade iné, keby vám nechýbali centri ako Henrik Zetterberg, Henrik Sedin či Nicklas Backström?
„Bolo to by to náročné, lebo Kanada mala úžasnú zostavu, jednu z najsilnejších v histórii. Ak by tam boli všetci spomínaní hráči, šanca by bola určite väčšia."
Zetterberga sme sa pýtali v rozhovore, že či sa cíti ako budúci člen Siene Slávy, vy ho tam vidíte?
„Som si istý, že sa na neho dostane. Henrik je odo mňa o desať rokov starší a sledoval som jeho hru odmalička. Plus som mal šancu si s ním zahrať na pár turnajoch. Vo svojej dobe bol úžasný, rozdielový hráč a líder. Podľa mňa ho tam raz uvidíme.“
