Henrik Zetterberg s Tomášom Tatarom v drese Detroitu Red Wings. (zdroj: TASR/AP)
Henrik Zetterberg patrí k legendám švédskeho hokeja. V roku 2008 vyhral Stanley Cup s Detroitom Red Wings, keď pridal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off. Patrí do vzácneho Triple Gold Clubu, so švédskou reprezentáciou vyhral olympiádu aj majstrovstvá sveta. Na prebiehajúcom svetovom šampionáte je v role ambasádora. Našiel si čas na rozhovor pre denník Šport.
Čo pre vás znamená, že sa majstrovstvá sveta vrátili po rokoch do Švédska?
„Toto je prvý šampionát doma, keď už nie som aktívnym hráčom. Som v role ambasádora turnaja. Užívam si to, prišiel som v piatok, videl som zatiaľ všetky zápasy Švédska. Je super byť v Štokholme a vidieť fanúšikov z celého sveta. Viem, čo to znamená, keď máte majstrovstvá sveta doma. Nestáva sa to často. Úprimne závidíme našim hokejistom, ktorí majú možnosť hrať na MS.“
Vrcholom doterajších dní bolo derby medzi Švédskom a Fínskom, kde všetci hovoria, že sa s Fínmi milujete aj nenávidíte. Ako to máte vy?
„Vždy, keď hráte s Fínmi, je to niečo extra. Za mňa to bolo príliš vyrovnané, keď si zoberiete, ako herne Švédi dominovali. Niekedy sa to stáva, keď dáte len dva góly.“
Máte za sebou úžasnú kariéru, ste členom Triple Gold Clubu, nerozmýšľate nad tým, či vás uvedú do Siene slávy?
„Samozrejme, že o tom premýšľate. Každý rok uvádzajú nových hráčov do Siene slávy a vidíte to. Viem, aký výborný musíte byť a čo potrebujete dosiahnuť, aby ste sa medzi vyvolených dostali. Keď sa to podarí, budem nadšený. Ak nie, som spokojný s tým, čo sa mi v kariére podarilo.“
Sám ste povedali, že vám chýba hokej. Slovenským hokejistom zas chýba váš dlhoročný spoluhráč z Detroitu Tomáš Tatar. Ako si na neho spomínate?
„Tuna (prezývka Tatara - pozn.) mi chýba, ostali sme v kontakte. Keď sa mi dá, pozerám jeho zápasy a ako sa mu darí. Podobne ako vám mi chýba na turnaji. Bola by zábava, keby hral v Štokholme na šampionáte. Do Detroitu prišiel ako mladý hráč. Bolo zaujímavé sledovať jeho kariéru, ako napredoval a čo nakoniec dosiahol.“
Jedným z vašich vrcholov je zisk Stanley Cupu z roku 2008, keď ste k tomu pridali Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off, ako sa k úspechu vraciate?
„Mali sme vtedy úžasný tím. Začalo sa to už pár rokov predtým, keď sme sa dostali ďaleko v play-off, ale nespravili sme posledný krok. Potom sa nám to podarilo a videli sme, aké to bolo náročné. Žiadna trofej sa nevyhráva tak ťažko ako Stanley Cup.“
Nemyslím si, že nájdete niekoho, kto hral s Mariánom Hossom alebo proti nemu a povedal by o ňom jedno zlé slovo“
V spomínanom finále ste uspeli proti Pittsburghu Penguins, ktorého lídrom bol Marián Hossa, rok nato ste boli spoluhráči v Detroite, ale prehrali ste finále práve s Pittsburghom. Ako ste vnímali Hossovu situáciu?
„Úprimne vám poviem, že v roku 2009 sme mali lepší tím ako 2008, ale Penguins boli nahnevaní po prehre a chceli nám to vrátiť. Bol som veľmi rád, že Hoss získal Stanley Cup v roku 2010 v Chicagu a potom si to dvakrát zopakoval. Bol to hokejový džentlmen, ktorý toho veľa dosiahol. Nemyslím si, že nájdete niekoho, kto hral s ním alebo proti nemu a povedal by o ňom jedno zlé slovo.“
Hossa miloval rok v Detroite a jeho krátke hry v strednom pásme s Pavlom Daciukom, keď sa snažili si zobrať puk, aké to bolo?
„Som rád, že Hoss prišiel a nemusel som tieto veci absolvovať s Pavlom ja. Marián si užíval podobné veci.“
V profilige ste roky nastupovali aj proti Zdenovi Chárovi, ktorého uvedú v závere šampionátu do Siene slávy IIHF. Aké to bolo proti nemu hrať?
„Nerád som proti nemu nastupoval, bolo to hrozné. Vďakabohu mimo ľadu je to jeden z najpríjemnejších ľudí na zemi. Napriek tvrdosti hral férovo. Jednoznačne si zaslúži byť členom Siene slávy IIHF.“
Henrik Zetterberg medzi Martinom Štrbákom (vľavo) a Miroslavom Šatanom v semifinále MS 2002 v Göteborgu. (zdroj: TASR)
Po kariére začal Chára behávať maratóny a chce absolvovať triatlonového ironmana, čo na to vravíte?
„Viem o tom. Už keď hrával, veľa bicykloval, plával a behal počas letných mesiacov. Mal úžasnú prípravu a disciplínu. Na to, aký je obrovský, je obdivuhodné, aký je ohybný a zručný. Nemyslím si, že ešte uvidíme podobného hráča.“
Viete si predstaviť vy sám, že by ste absolvovali ironmana?
„Nie, neužil by som si to. Ja si rád pozriem Zdena, ako to absolvuje.“
V NHL ste hrali od začiatku kariéry Sidneyho Crosbyho, ako vnímate, že v lete bude mať 38 rokov a stále sa drží medzi úzkou svetovou špičkou?
„Sidney je jeden z najlepších hráčov, ktorí kedy hrali hokej. Som rád, že po rokoch prišiel na šampionát. Hviezda jeho statusu je výborná vizitka pre turnaj. Videl som jeden zápas Kanady a on s Nathanom MacKinnonom tam korčuľovali, ako keby boli na partičke. Je to skutočný profík, skvele sa o seba stará. Preto sa drží na takom leveli.“
Keď sledujete naďalej hokej, videli ste hrať aj Juraja Slafkovského?
„Veľmi nie. Viem, že je výborný hráč. Má pred sebou svetlú budúcnosť. Nemôžem však povedať o ňom viac.“
Slafkovský bol jednotka. Vás si Detroit vybral v 7. kole. Ako to bolo možné?
„Som rád, lebo Detroit dostal šancu si ma vybrať. V tom čase nemali výber v drafte až do piateho kola. Vtedy boli v drafte lepší hráči ako ja, nič iné za tým netreba hľadať.“
Bolo o to náročnejšie sa potom presadiť v Red Wings?
„Keď sa pozriete na spoluhráčov, ktorých som v tíme mal, tak áno. Práve vďaka nim to nebolo ťažké.“
Ako si užívate obdobie po kariére, neláka vás robiť televízneho experta ako iných hráčov?
„Je to fajn, mám tichší život. Myslím si, že iní hráči sú v tomto lepší ako ja. Nevyhľadával som médiá a pozornosť, ani keď som hrával. Nemal som problémy s novinármi. Mal som to rád, ale teraz si užívam, že už nemusím robiť rozhovory.“
Mnoho športovcov vraví, že transformácia z profesionálnej kariéry na normálny život je veľmi ťažká, ako to zvládate vy?
„Nemyslím si, že to je také ťažké. Ako som končil, vedel som, že už hokej hrať nebudem. Musíte nájsť veci, ktoré vás budú baviť. Rodina, kamaráti, práca, aby ste zamestnali myseľ. Užívam si svoj život. Hokej mi chýba, ale rád ho sledujem. Keď sú na programe veľké finále, hovoríte si, aké by to bolo skvelé byť znova na ľade, ale potom si uvedomíte, koľko to stálo obety a hneď si to rozmyslíte. Sme šťastní, že sme sa vrátili z Detroitu do Švédska.“
