Molik Khan (vľavo) strieľa víťazný gól proti Žiline. (zdroj: Šport/Jano Koller)
Nečakané sa stalo skutočnosťou. Trenčín bol v šlágri kola na domácej pôde aktívnejší ako Žilina. Od začiatku nasadil na favorizovaného súpera vysoké napádanie. Nebál sa tlačiť na rozohrávku aj so šiestimi hráčmi.
Výrazná agresivita priniesla AS úžitok, pretože si celkovo vytvoril viac šancí, bol aktívnejší vo všetkých štatistických ukazovateľoch.
Mal viac striel, väčšie držanie lopty a hlavne dal viac gólov. Napokon mohol byť rozdiel v skóre aj vyšší.
Vstupné kódy
Žilinčania prišli pod Čákov hrad sebavedomí. Pred týždňom vyhrali po skvelom výkone v Michalovciach.
Tam už v prvom polčase strelili tri góly a hneď po prestávke pridala Adrián Kaprálik štvrtý. Na Sihoti otváral skóre ten istý hráč.
„Bola to akcia, ktorú sme nacvičovali,“ prezradil tréner Pavol Staňo. Jeho zverenci vedeli, čo majú hrať. Počiatočný dej rozbehli vo veľkom štýle.
Aktívnym prístupom si vynútili štandardné situácie a z nich hrozili. Po centri Michala Faška rozozvučal hlavou pravú žrď stopér Sandro Narimanidze. Následne ľavú z priameho kopu Michal Faško.
Žlto-zelení stáli vysoko, ale netlačili úplne na obrannú líniu domácich. Lopty sa snažili získavať pred polovicou ihriska, aby udržali v rozostavení 3-4-3 kompaktnosť.
Neudržali ju, pretože sa nechali roztrhať agresívnym pressingom Trenčína. Vzadu neboli schopní konštruktívne vychádzať spod tlaku.
Spočiatku šikovne uvoľňovali útočný priestor tak, aby v ňom hral jeden proti jednému ich hrot Marko Roginič. Tomu sa darilo udržať lopty proti kapitánovi Loicovi Bessilemu, keď mu z pravej strany odtiahli ďalších súperov Samuel Kopásek so Samuelom Ďatkom.
Brankár Ľubomír Belko vtedy vedel chorvátskeho útočníka vpredu nájsť dlhou loptou.
Efektívnejšia trenčianska skladba
Lenže v otvorenej hre získavali s pribúdajúcim časom domáci čoraz väčšiu prevahu. Fantasticky hral v prvom polčase na ľavom krídle Sani Suleman.
Nech dostal zozadu akúkoľvek prihrávku, loptu udržal. Následne explodoval, pokiaľ rozbušku odpálili v dobrom načasovaní jeho kolegovia presnou kombináciou alebo adresným pasom.
Na ľavej strane ho výborne podporoval Jakub Holúbek. V defenzíve vyhrával súboje, takže mohol buď priamo alebo s pomocou stredopoliarov rozbiehať útočné výpady spoluhráča s číslom 77 na chrbte.
Suleman vpredu ničil obranu. Konkrétne Kopáska a Jána Minárika. Nebezpeční boli aj jeho kolegovia z útoku Franko Sabljič v strede a Dyllan Kam na pravej strane.
Trenčianska rýchlosť na Žilinu platila. Nielen bežecká, ale aj v práci s loptou. V strede poľa dominovali Jesse Khan a Tadeáš Hájovský, úžasným spôsobom im kryl chrbát defenzívny štít Mustapha Yakubu.
Permanentný tlak
Vysoké postavenie a neustály tlak na ťažisko. Lopty získavali stredopoliari i obrancovia. Potom s pomocou Yakubuho pretáčali pri zakladaní útokov strany a vytvárali si šance.
„Proti Komárnu a v Košiciach sme vyhrali vďaka tomu, že zázračne chytal náš brankár Andrija Katič. Teraz sme hrali prvýkrát tak ako chceme.
Dominantne s loptou. Udávali sme tón, vytvárali sme si šance. Viaceré, ktoré vypracoval Sani Suleman sme ešte nevyužili.
Naše víťazstvo vnímam ako zaslúžené,“ skonštatoval trenčiansky tréner Ricardo Moniz. „Teší ma, že nám fungoval spôsob, akým sa chceme prezentovať.
Musím pochváliť Tadeáša Hájovského, ktorý je veľký talent slovenského futbalu. Hral vo veľkej intenzite a ešte stíhal spolu s Khanom a Yakubum aj tvoriť hru,“ vypichol Ricardo Moniz.
Bol to práve Hájovský, ktorý vyrovnával stav. Kaša hlavou odvrátil center z pravej strany k nemu a mládežnícky reprezentant Slovenska nádherne trafil pravý horný roh Belkovej bránky.
Logické vyústenie
Trenčania išli za víťazstvom s obrovskou vervou aj za nerozhodného stavu. Napokon ho získali. Dlho búchali na žilinské dvere, až kým sa nerozleteli.
Prípadová štúdia zápasu. Vysoké napádanie, až šesť hráčov bližšie ako 25 metrov od súperovej bránky. Belkov čip do diery za vrchnú líniu na Bariho v nábehu zachytil Hájovský.
Loptu vrátil cez hlavu na dlhú nohu oblúčikom naspäť. Tam Khan naznačil, že si ju ide preberať do strany, ale pustil si ju za seba. Obehol okolo zaskočeného stopéra Filipa Kašu a v úniku rozhodol o konečnom víťazstve.
„Snažili sme sa systémovými úpravami reagovať na hru Trenčína. Pri bránení to však občas býva aj o osobnej zodpovednosti. Keď prehráte súboj chlap na chlapa, mužstvo bude trpieť.
Nám sa to stávalo príliš často. Na konci sme za to zaplatili,“ priznal žilinský tréner Pavol Staňo.
„Inak sme hrať nemohli. Nemali by sme proti silnej Žiline šancu. Pokiaľ by sme ju nechali hrať, zápas by dopadol inak,“ uviedol trenčiansky lodivod Ricardo Moniz.
