Cítil sa ako zbitý pes. Pozri sa, ako vyzeráš, hovorila mu žena. Je to definitívne, zdôrazňuje Hubočan

Začínal v MŠK Žilina a žlto-zelený dres bude zároveň aj posledný, ktorý si na najvyššej úrovni oblečenie. Dlhoročný reprezentačný obranca TOMÁŠ HUBOČAN sa rozhodol po sezóne 2024/25 ukončiť svoju bohatú kariéru, počas ktorej vyhral štyri majstrovské tituly a získal aj európsky Superpohár. Exkluzívne pre denník Šport sa podelil o svoje pocity.

Kedy a ako vo vás dozrelo toto rozhodnutie?

„Pohrával som sa s tým už dlhšie, aj preto, že po konci na Cypre bolo otázne, ako ma doma prijmú v MŠK. Napokon to vyšlo skvele. Plánoval som hrať rok, ale na základe viacerých vstupov – zdravotné peripetie, neúspech v poslednom kole, nový tréner – som predĺžil spoluprácu o ďalšiu sezónu.

Som rád, že zdravie mi napokon vydržalo, ale na jar som sa už začal vážne pohrávať s myšlienkou konca kariéry. Napokon som urobil finálne rozhodnutie.“

V septembri 2023 sa vrátil do klubu, v ktorom futbalovo vyrastal. (zdroj: TASR/Daniel Stehlík)

Dvadsaťročná méta

Nelákalo vás osláviť v septembri okrúhlu 40-tku na ligovom trávniku?

„Nikdy nebol môj cieľ hrať do štyridsiatky. Vlani som oslavoval iné jubileum: 20 rokov v profesionálnom futbale. Túto métu som zavŕšil, s tým som spokojný. Aktuálna jar mi ukázala, že telo už niekedy nevládze. Je unavené a potom je aj myseľ nervózna. Práve preto som sa rozhodol, že to nebudem ďalej naťahovať.“

Výkonnostne však končíte na vrchole, veď v internom známkovaní Športu ste medzi najlepšími…

„Stojí ma to však veľa síl a odriekania, ako aj množstvo času, ktorý venujem najskôr regenerácii a potom príprave na ďalší zápas. Telo predsa len v 40-tke inak funguje. Bez toho, aby som dobre zregeneroval, nemôžem podať dobrý výkon. Tri dni sa zotavujem zo zápasu, tri dni sa chystám na nasledujúci a tento kolotoč sa opakuje. Najmä v tomto bola jar náročná.“

Čo vás najviac limituje?

„Celkovo je to už zložité. Postupne sa objavovali menšie zranenia, ktoré ma rozčuľovali. Či to bolo rameno, alebo „zaďák“, ktorý ma ťahal. Komplikovalo mi to prípravu na zápasy. Boli to v podstate jednoduché veci, keďže si musím zaklopať, že som nikdy nemal vážnejšie zranenie, ale aj tak už bolo čoraz zložitejšie nachystať sa na sto percent.“

Prehovárali vás v klube, aby ste ešte potiahli?

„Rozprávali sme sa so športovým manažérom o tom, že v klube by boli radi, keby som ešte hral, ale chápu moje rozhodnutie.“

Možno ma to zlomí

V roku 2019 ste skončili v reprezentácii, neskôr ste sa však ešte vrátili. Nehrozí niečo podobné aj teraz, že vás ešte niekto prehovorí?

„Kdeže, vôbec. Je to definitívny koniec, žiaden návrat sa už konať nebude. Preboha, veď mám štyridsať!“

Rodina vás, predpokladáme, stopercentne podporila a teší sa, že vás bude mať len pre seba, je tak?

„Mama mi už tretí rok prízvukovala, že stačilo. Moja ženuška bola veľmi ústretová a rozhodnutie nechala na mňa. Hoci, párkrát mi aj ona hovorila: už by si mohol skončiť, pozri sa, ako vyzeráš… Niekedy som sa totiž po záťaži cítil ako zbitý pes.“

Zápasy Niké ligy mu dávali fyzicky zabrať, často musel niekoľko dní regenerovať, aby sa mohol pustiť do prípravy na ďalší duel. A tak si povedal: Stačilo! (zdroj: ŠPORT/Jano Koller)

V sobotu 17. mája vás čaká proti Dunajskej Strede rozlúčkový zápas. Máte v hlave predstavu, ako by mal vyzerať?

„Vôbec nie. Viem, že „Koleso“ (PR manažér klubu Martin Kollár, pozn. red.) a spol. pripravujú prekvapenie, ale detaily neriešim. Poteším sa, keď príde dostatočný počet ľudí. Samozrejme, budem rád za mojich blízkych, ktorí budú tento zápas sledovať z tribúny. Nič konkrétne však neočakávam, hoci verím, že sezónu ukončíme pozitívne a spoločne oslávime druhé miesto a miestenku v európskom pohári.“

Očakávate príval emócií, alebo potvrdíte, že taký pevný, aký ste boli vždy v súbojoch na ihrisku, ste aj psychicky?

„To vám teraz neviem povedať. Celé to zatiaľ beriem úplne normálne, nejde predsa o žiadnu tragédiu. Žena mi často hovorí, že mám srdce z kameňa, že veci prežívam menej emotívne. Či to tak bude aj teraz, to uvidíme. Možno ma to zlomí…“

Aj vám počas sezóny napadla myšlienka, že by ste sa mohli lúčiť ziskom titulu?

„Možno drobná idea mi prebehla hlavou, že by sa Slovan dal ponaháňať. Najmä po fantastickej jesennej časti. Napokon to nevyšlo, ale pre mňa osobne je pri forme Slovana úspech aj to, čo sme dosiahli.“

Najväčšia výhra? Moja rodina!

Čo vám bude po skončení kariéry zo života profi futbalistu najviac chýbať?

„Asi všetko. Aspoň si myslím, že to tak bude. Určite mi nebudú chýbať bolesti, traumy, zranenia… Kabína, príprava, zápasy, plné tribúny, emócie po vyhratých zápasoch či úspechoch, to mi isto chýbať bude. Zrejme to chýba každému bývalému futbalistovi.“

Profesionálnu dráhu ste olemovali pôsobeniami v MŠK Žilina. Ako rodák spod Dubňa, vnímate, že tak to malo byť, že tak to bolo správne?

„Pánbožko mi to takto doprial. Som veľmi rád, že tam, kde sa všetko začalo, sa to aj končí. Asi je aj zhoda náhod, že mi vydržalo zdravie a mohol som v mojich rokoch uzavrieť kariéru v Žiline.“

Čo považujete za najväčší úspech?

„Ak sa pýtate v živote, tak najväčšia výhra je moja rodina. Deti sú pre mňa najkrajší darček. Keď sa bavíme len o kariére, je to u mňa najmä o tom, že som mohol pôsobiť v reprezentácii. Zostal som v nej dlhší čas, bol som na veľkých turnajoch. Pre mňa je to najväčší úspech. V kluboch som tiež zažil fantastické veci, ale najviac si cením, že som mohol hrať v drese so slovenským znakom, v spoločnosti kamarátov a blízkych, na najväčších futbalových podujatiach. Úspech je pre mňa aj to, že som nemal žiadne veľké zranenie, ktoré by ma limitovalo a prekazilo mi moju futbalovú púť.“

V reprezentácii vždy odvádzal cenné služby. Vyžmýkal sa aj na Eure 2016 proti Anglicku, keď Slovensko po remíze 0:0 postúpilo zo základnej skupiny. Na tento zápas dodnes spomína... (zdroj: TASR/Michal Svítok)

Bolo vyše šesťročné pôsobenie v Zenite pre vás klubový vrchol, aj v tom zmysle, že ste boli vtedy v najlepších futbalových rokoch a mali ste top športovú formu?

„Zrejme aj áno. Bol som vtedy mladý a hladný po futbale. S tímom sme boli úspešní v domácej lige, ale aj v európskych súťažiach. Z klubového pohľadu to pre mňa bola najvýznamnejšia časť kariéry.“

Francúzsko vám príliš nevyšlo, znovu ste sa nakopli v Turecku. Pôsobenie na Cypre ste už vnímali viac-menej ako odmenu? V krásnom prostredí sa páčilo celej rodinke, ťažko sa vám odtiaľ odchádzalo…

„Po Zenite som bol ešte dva roky v Dyname Moskva, s ktorým som si zahral takisto v Európe. V Marseille mi to veru nevyšlo. Vyskytli sa rôzne komplikácie, ktoré by som už nechcel špecifikovať. Jednoducho som sa tam neuchytil. Náladu som si zlepšil v Trabzonspore, v spoločnosti viacerých reprezentačných spoluhráčov. Neskôr som sa vrátil do Olympique a keďže som nechcel ukončiť kariéru mimo ihriska, našiel som si klub na Cypre. S Omoniou som si opäť zahral Európsku ligu, čo bolo úžasné, aj pre ľudí dlhodobo pôsobiacich v tomto klube. Tiež z pohľadu života bol pre mňa Cyprus naozaj dobrá destinácia.“

Divinka, nie Divina

Čo plánujete teraz robiť? Vyložené nohy a pivko na terase, alebo chcete byť hneď aktívny v inej oblasti?

„Beriem život tak, ako ide. Chcem si dať pauzu od futbalu a popritom sa budem rozhliadať, kam by ma mohol vietor zaviesť. Budem sa, pochopiteľne, venovať rodine. Počas kariéry som rozbehol určité veci, ktorými sa tiež chcem trochu zaoberať. Viac-menej však teraz nastane čas najmä pre rodinu a oddych.“

Môže sa stať, že vás ešte uvidíme na ihriskách v nižších súťažiach? Napríklad ako vášho predchodcu s kapitánskou páskou na rukáve žilinského dresu Viktora Pečovského?

„Bývam v dedine a už ma lákal starosta, ktorý sa stará aj o tamojší klub. Možno sa teda stane, že sa objavím na súpiske Divinky, hoci teraz nad tým reálne neuvažujem. Samozrejme, futbal mi bude chýbať, ale uvidíme, čo sa udeje neskôr.“

Tak to sme Viktora Pečovského dobre spomenuli, keďže ten hráva za Divinu…

„Áno, je to susedná dedina. Zo Žiliny sa ide do Diviny cez Divinku. Obyvatelia mojej obce by mi veru neodpustili, ak by som šiel hrávať ku konkurencii, takže s Viktorom si jeden dres neoblečieme. Zaujímavé je, že Divina postúpila do súťaže, v ktorej je Divinka, takže nás čakajú derby zápasy.“