Po zmene dresu nepotreboval žiadnu dlhú aklimatizáciu na rozbeh. Skúsenosti má futbalový stredopoliar MICHAL FAŠKO na rozdávanie. Navyše žilinský technický a kombinačný štýl mu sedí ako uliaty.
Pri víťazstve nad Prešovom 1:0 si pripísal asistenciu, z iihriska v Michalovciach schádzal s bilanciou 1+1. S Adriánom Kaprálikom robil na krídlach najväčšie problémy michalovskej defenzíve. Na druhý deň zavítal Faško s rodinkou na zápas do Košíc, kde sledoval strelecké trápenie svojich bývalých spoluhráčov proti Trenčínu.
Mali ste operovať na pravom krídle, no zrazu ste na ľavej strane zatvárali zadnú žrď pri Kopáskovom centri a po štvrťhodine hry ste hlavou otvorili skóre. Zalovili ste v pamäti, kedy naposledy ste skórovali hlavou?
„Ak ma pamäť neklame, tak to bolo ešte v drese Banskej Bystrice. Paradoxne, tiež proti Michalovciam.”
Pamäť máte skvelú. Stalo sa tak naozaj na Štiavničkách v prvý októbrový deň pred tromi rokmi.
„Viem, že sme vtedy Michalovce porazili 3:1 a hlavou som tiež otváral skóre stretnutia. Vtedy ma však výborným centrom našiel Robo Polievka.”
Niet čo dodať. Azda iba to, že vtedy ste skóre otvárali o 11 minút neskôr v 26. minúte.
„Teší ma, že som sa po dlhšom čase presadil hlavou. Myslím si, že prvý gól nám veľmi pomohol.”
Ukázali sme, že sa do šancí vieme a budeme dostávať. A taktiež, že vieme strieľať góly.“
Ešte trochu zalovíme v minulosti. Proti Michalovciam ste skórovali v žilinskom, košickom, banskobystrickom i v ružomberskom drese. Zdá sa, že celok zo Zemplína je vášmu srdcu najbližší.
„Hm-hm. Treba pozrieť štatistiky. Možno som im strelil aj najviac gólov zo všetkých súperov, proti ktorým som hral.”
Pozreli sme si ich a je to tak. Vašich 33 gólov v Niké lige ste si rozdelili na 12 mužstiev a najviac ste ich dali Michalovciam - šesť.
„Teším sa. Špeciálnu motiváciu som mal, že som nastúpil proti trénerom, ktorí ma viedli v Košiciach. Obaja - Anton Šoltis i Ondrej Duda - sú skvelí. Chcel som sa pred nimi ukázať. Tuším, že mi niečo vraveli o tom, že sa extra na mňa pripravovali.”
Nepomohlo to. V zápase ste si ku gólu pripísali i majstrovskú asistenciu na štvrtý gól Adriánovi Kaprálikovi, takže nielen tímovo, ale i individuálne vám zápas na Zemplíne chutil. Tiež ste to tak vnímali?
„Áno, dá sa to tak povedať. Bol tam kopec priestoru, odskakoval som si do voľných miest. Možno nie až tak často ma spoluhráči využívali, ale dvakrát to vyšlo výborne. Verím, že to bude lepšie a lepšie. Som rád, že som pomohol tímu.”
Hoci ste po polčase viedli už 3:0, ozajstný klinec do domácej rakvy ste vzhľadom aj na neskorší vývoj stretnutia zatĺkli hneď na začiatku druhého polčasu, keď ste vysunuli Adriána Kaprálika. Gól v 15. minúte prvého polčasu, asistencia v 15. sekunde druhého polčasu…
„Pekná paralela. Paradoxne, osobne si myslím, že nám ten gól skôr uškodil. Následne sme domácich zbytočne pustili do zápasu. Hoci je pravda, že sme mali aj ďalšie vyložené šance na góly, no Paťovi Iľkovi nebolo súdené skórovať.”
I tak však štyri góly vonku určite potešia. Najmä, ak vezmeme do úvahy, že v predchádzajúcich štyroch ostrých zápasoch tejto sezóny ste strelili iba dva. Čo vy na to?
„Súhlasím. Z tohto hľadiska perfektné. Vravelo sa, že sa v úvode sezóny trápime v koncovke. Ukázali sme však, že sa do šancí vieme a budeme dostávať a taktiež, že vieme strieľať góly.
Musíme sa však všetci veľmi zlepšiť, lebo výkon a hlavne vstup do zápasu do prvého gólu nebol vôbec dobrý.”
Po dlhých rokoch michalovský trávnik prial kombinačnému a ofenzívnemu futbalu a mužstvá ako keby sa ho nevedeli nabažiť.
„To je pravda. Úplný súhlas. Ja si toto ihrisko pamätám skôr z neskorších jesenných časov a veru nebolo to nič moc. Klobúk dolu pred súčasným trávnikom.
Výborné ihrisko a rovnako tak i atmosféra na zápase, hoci fanúšikov mohlo byť ešte viac. Musím vyzdvihnúť i skvelého súpera. Domáci boli veľmi nepríjemní, ale máme tri body, čo je pre nás veľmi dobrý impulz do ďalších kôl.”
Rezonovala v šatni skutočnosť, že šesť rokov Žilinčania nevyhrali na Zemplíne?
„Nie, vôbec. Počujem to prvý raz. O to som radšej, že som prispel k prelomeniu tejto bilancie.”
