Ricardo Moniz počas svojho prvého pôsobenia v Trenčíne v sezóne 2018/19. (zdroj: TASR)
Pochádza síce z Rotterdamu, ale jeho srdce patrí Amsterdamu, ktorý je považovaný za rodisko moderného futbalu. Keď 61-ročný RICARDO MONIZ rozpráva o tejto hre, oči sa mu rozžiaria takým spôsobom, že vás vtiahne do svojho sveta. Ak je človek vnímavý, veľmi rýchlo si uvedomí, že holandský odborník má v hlave iba dve výhybky. Všetko, alebo nič.
Kto ho pozná z minulosti, vie, že bude tvrdo pracovať na tom, aby dosiahol to všetko. Ak ste staronového trénera Trenčína doteraz nepochopili, možno vám s tým pomôže rozhovor pre náš denník Šport.
Na Slovensku sa vraví, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Vy ste sa však rozhodli pre návrat do Trenčína. Povedzte, prečo?
„Pretože prácu, ktorú sme vtedy začali, sme nedokončili. To leto bolo jednoducho fantastické, určite si na to spomínate. Ani sa mi nechce veriť, že je to už sedem rokov. Som späť preto, lebo prechovávam veľkú úctu k majiteľovi AS Tschenovi La Lingovi, ktorý má rovnakú futbalovú filozofiu ako ja.
Čím je človek starší, tým viac si cení, ak má okolo seba ľudí s rovnakou filozofiou. Som veľmi selektívny v tom, ako chcem hrať a ako chcem rozvíjať hráčov.
Otvorene priznávam, že som futbalový romantik zo starej školy. Formovalo ma učenie Johana Cruyffa, čo bol úplne iný futbal, ako je dnešný, v ktorom sa stále hovorí o dátach a počítačoch.
Vrátil som sa, pretože Trenčín je klub, ktorý vyznáva futbal podľa môjho gusta. Ako vidíte, som stále fit a stále mladý. V prvom rade som však šťastný a náramne vďačný, že tu znova môžem byť.“
Ricardo Moniz počas tréningu Trenčína. (zdroj: Facebook AS Trenčín)
V poriadku, tak vyskúšame, či ste naozaj stále mladý. Pamätáte si, čo ste robili 9. augusta 2018?
„S Trenčínom sme hrali proti Feyenoordu Rotterdam a vyprášili sme ho 4:0.“
Ako veľmi vám ten zápas zmenil život? Ak ho teda nejako zmenil.
„Nemyslím si, že by mi zmenil život, pretože pri tom skvelom triumfe som predstavoval iba časť skladačky. Som člen klubu a člen projektu Tschena La Linga.
Keď som sem prišiel prvýkrát, oni už mali vybudované základy opierajúce sa o spomenutú filozofiu. Zápas a úspech v ňom bol už len niečo ako odmena za to, že klub zostal napriek všetkému verný svojej filozofii.
Keď som prišiel, vpredu som mal elitných hráčov ako Mance, Čatakovič či Sleegers. Klub bol pripravený a ja som dodal už len pár percent pri napádaní a prechodovej fáze.
Boli sme fenomenálne nachystaní a Feyenoord nás podcenil. Robin van Persie zostal doma, pretože si myslel, že to bude len formalita. Preto vravím, že mi to nezmenilo život.
Len mi to potvrdilo, že vo futbale môžete uspieť aj s klubom z malej krajiny a s malým rozpočtom. V ten deň sme mnohým outsiderom ukázali, že to ide. Feyenoord sme zdolali zaslúžene a myslím si, že to mohlo byť aj 6:0.“
Vraciate sa síce do klubu s tým istým názvom, ale AS Trenčín sa od roku 2018 dosť výrazne zmenil. Čo na to vravíte?
„Vtedy sme nemali nič, bola tu jedna staručká tribúna. No mali sme neuveriteľný hlad po úspechu. Práve teraz cítim, že hlad nie je na takej úrovni ako v minulosti a moja úloha je, aby som ho vrátil späť. No ide to ruka v ruke so sebavedomím. Základ je, aby sme mali mužstvo, ktoré môže súperiť.
Pred siedmimi rokmi bol tím silnejší, ale verím, že aktuálny sa môže rýchlejšie zlepšovať. Do veľkej miery to súvisí s tým, že tu máme mladé slovenské talenty ako Pavek, Hájovský či Fiala.
Dnes tu nie sú hráči ako El Mahdioui alebo Lawrence. V prvý deň kempu som si tiež vravel, že tu je veľa vecí iných. Ale po troch týždňoch práce vidím, ako rýchlo sa môže všetko meniť. Stačí skvelá fyzická príprava a návrat hladu, o ktorom som vravel.
Pravdu nám však ukážu až zápasy v lige. Tím hral v uplynulej sezóne baráž, a preto nebudem teraz tvrdiť, že sa hneď zmeníme na favorita v súťaži. To by bol veľký skok.
Ono sa to zmení za rok, možno za dva. Najdôležitejšie je, aký bude štýl našej hry. Chceme byť proaktívni, dominovať s loptou aj bez lopty, hrať pre fanúšikov, tlačiť to vertikálne a neposielať loptu dozadu.
Toto je štýl Tschena La Linga a zároveň štýl Trenčína. Ja ho musím prinavrátiť.“
Chceme byť proaktívni, dominovať s loptou aj bez lopty, hrať pre fanúšikov, tlačiť to vertikálne a neposielať loptu dozadu.“
Už ste naznačili, že zloženie hráčskeho kádra je iné ako naposledy. Ako vnímate novú generáciu trenčianskych odchovancov?
„Nová generácia hráčov musí v prvom rade reprezentovať trenčiansky štýl hry a musí mu zostať verná, presne tak ako ich rovesníci v Amsterdame, ktorí musia zostať verní Johanovi Cruyffovi a Tschenovi La Lingovi. To oni vybudovali klub do takých výšok. Ale nie je to len slovenský problém, vidíme to celosvetovo.
Nová generácia sa odklonila od futbalu, ktorý vznikol v Amsterdame a nie je mu verná. V Trenčíne to tak v minulosti bolo, ale táto generácia mu nie je verná. To, čo sme dokázali v lete 2018, či úspechy Van Kessela a Koolwijka, to je súčasť klubovej histórie.
Mladí si nesmú myslieť, že oni vynašli futbal. Keď sa pozrieme na súčasný futbal, tak skoro všetko v ňom je lepšie.
Až na jednu vec, vo futbale je oveľa menej osobností ako kedysi. Skutočné deviatky v strede útoku, kreatívne desiatky pod nimi, atď.. Klubov, ktoré nemajú problém s obsadením týchto postov, je dnes už len pár.
Poviem to takto, ak máte menší rozpočet ako váš súper, musíte trénovať viac, aby ste nad ním zvíťazili.“
Ricardo Moniz s hráčmi na tréningu. (zdroj: Facebook AS Trenčín)
Niektorých fanúšikov váš návrat potešil, no sú aj takí, ktorí tento krok vnímajú skepticky. Ich hlavný argument je, že ste nikde nevydržali dlhšie. Čo by ste im odkázali?
„Nič. Musia pokračovať v tom istom myslení ako doteraz. Som človek, ktorý do všetkého dáva srdce a tvrdo pracuje. Úspešná kariéra nie vždy znamená, že sa všade zdržíte štyri roky. Treba si uvedomiť, že život každého trénera je rozdielny. Môj základný princíp je ten, že vždy idem naplno.
Mám 61 rokov, ale keď sa na tréningu pustím do šprintu, tak do toho dávam všetko. Toto je moja filozofia. Ak by som išiel dajme tomu len na 90-percent, možno by som nedokázal nič. Možno by sme vtedy nezvíťazili nad Feyenoordom.
Otvorene vám vravím, že by som bol najradšej, ak by som tu v Trenčíne zostal päť rokov. Tak to cítim. Nikto však o mne nemôže povedať, že som lenivý, pretože hneď ako som skončil v Trenčíne, už som mal ponuku z ďalšieho klubu.“
Pred pár dňami sme mali na linke vášho nového zverenca Viktora Šimiča, ktorý nám prezradil, že v súvislosti s nátlakovou obranou často spomínate Salzburg, kde ste v minulosti pôsobili. Stále vnímate tento rakúsky klub ako inšpiráciu?
„Nie a hneď aj vysvetlím prečo. Salzburg sa dostal ďaleko vďaka svojmu príznačnému napádaniu, ale my chceme na súpera vytvoriť tlak už vo chvíli, keď máme loptu vo svojej moci. Chceme, aby to malo štýl a zároveň chceme byť futbaloví romantici. Takto som to vnímal už počas svojej hráčskej kariéry.
Súpera treba dostať pod tlak už s loptou a keď ju stratíme, potom ju chceme získať späť do svojej moci do troch sekúnd. Ale poviem vám jednu vec. Nikdy nemôžete kopírovať Salzburg, pretože oni majú peniaze na to, aby nakupovali útočníkov ako Mane či Haaland.
My ich musíme stvoriť sami. Salzburg to má ľahké, pretože góly si môžete kúpiť na trhu. Pre rakúsky futbal však nevychováva hráčov. Presne tak ako Lipsko neprodukuje hráčov pre Nemecko. Tiež si ich kupuje.
Moje aktuálne zadanie je, aby sme hráčov ako Fiala či Hájovský vedeli predať do silných európskych klubov. Ale áno, pressing Salzburgu je určite vzor pre mnohých. Nielen pre nás.“
Munizov odkaz pre rozhodcov
Ricardo Moniz pri svojom prvom angažmáne v Trenčíne upútal pozornosť skvelými futbalovými vecami, ale aj konfliktmi s rozhodcami. Preto sme mu na záver našej debaty položili otázku, či v tomto smere na sebe zapracoval a či bude pokojnejší.
„Myslím si, že sa vraciam rozumnejší, pretože dnes už viem, že tu ľudia berú všetko osobne. Keď som bol ešte hráč v 80. a 90. rokoch, futbalisti a rozhodcovia si zo seba uťahovali, ale sem-tam si aj vynadali. Lenže po minúte bolo všetko preč. Boli to iné časy.
Spolu s rozhodcami sme na tej istej lodi a musím povedať, že ich veľmi rešpektujem, ale mám jednu poznámku.
Pri mojom prvom pôsobení na Slovensku sme sa prezentovali agresívnou nátlakovou obranou a každý dotyk bol posudzovaný ako faul na žltú kartu. Aj preto sme v tom jednom zápase mali rýchlo dve červené karty.
Rozhodcovia si musia uvedomiť jednu vec. Ak chceme ako krajina uspieť v Európe, inak ako agresívnym pressingom to nedocielime. No a najprv na to musíme mať vytvorené podmienky v lige.
Rozumiem, kam smerujete touto otázkou. Ak sú tunajší ľudia príliš citliví, potom asi bude lepšie, aby som sa vyhýbal konfrontáciám. Voči vám som otvorený, to cítite. Ale takýto už nebudem, pretože otvorení ľudia sú zraniteľní,“ odvetil Moniz.
