Chceme hrať na víťazstvo, ale na druhej strane nie naivný futbal. Vyjadril sa pred stretnutím so Žilinou michalovský tréner Anton Šoltis. Kto videl prvý polčas, tak s prvou polovicou vety musí súhlasiť, druhá už bola o niečom inom…
Dobré záblesky i recidíva
Raz sa môže pritrafiť, že súper zakončí center gólom. Ak však za polčas smerujú z pravej strany tri centre a po všetkých skončí lopta v sieti, hoci v prípade vlastného gólu Lukáša Pauscheka i so šťastím, nejaká úchylka z naivity sa veru tlačí na jazyk.
Nehovoriac, keď v druhom polčase žlto-modrí vykročili na trávnik a po 15 sekundách mala recidíva pokračovanie…
Domácich však nemožno len haniť. Ukázali dobré veci. Hostia aj so šťastím ustáli ich úvodný tlak. Ale Žilinčania zároveň ukázali, ako dobre prečítali Michalovce.
Musák nebol taký dominantný v strede poľa ako proti Komárnu, Cottrell bol takmer neviditeľný a hlavne sme si všimli, že Bahi s Taylorom-Hartom majú na ľavej strane veľké ofenzívne chúťky, no v defenzíve potom zvyknú prepadať.
Šošoni tak udreli zbraňami, ktoré sú priznačné pre tento kolektív - bleskové prepínanie a rýchlosť protiútokov.
Aktéri v nemom úžase
V predchádzajúcich rokoch sme narážky na zlý trávnik v Michalovciach nebrali až tak vážne. Skôr sme to pripisovali tradičnému folklóru hráčov, keď nebol výsledok taký, aký si predstavovali.
Na prvý pohľad totiž nevyzeral až tak zle, aby bol hromozvodom všetkého nevydareného počas 90 minút.
Ak však hráči Komárna a najmä naposledy Žilinčania boli doslova v nemom úžase, akým kobercom Michalovčania disponujú, človeka to až zarazilo.
Hráči boli v šoku, keď prvý raz vykročili na trávnik, po rozcvičke i po samotnom zápase. Ani ich nebolo treba nabádať, sami sa rozhovorili o „famóznom, fantastickom trávniku, lepší v Michalovciach nezažili”.
Ak tieto slová umocňujú i samotní michalovskí hráči, až potom si človek uvedomí, na čom sa vlastne na Zemplíne v predchádzajúcich rokoch hralo!
Terén, nie trávnik
Priznáme sa, že sme si ani nepomysleli, že raz sa v tejto rubrike budeme venovať niečomu tak triviálnemu, ako je trávnik v Niké lige, ktorého vysoká kvalita by mala byť samozrejmosťou. Tým nechceme znižovať prácu trávnikárov. Práve naopak.
Asi väčšine futbalových fanúšikov sa v hlavách zakorenila veľmi milá, úsmevná a chytľavá veta „konzultanta” z reklamného spotu titulkového partnera súťaže: Vladko, narážačky nech trénujú.
Slogan sa rýchlo ujal a asi sa ešte aj ujme. Hlavne na zápasoch Slovana po Slovensku. Napríklad v Prešove, keď sa hra belasým až tak nedarila, tak z hľadiska za lavičkou hostí neraz odznel tento výrok a pobavil publikum.
Musíme hráčom uznať, že ich lamentovanie bolo opodstatnené. Zároveň sa im chceme aj ospravedlniť, ak sme niekedy v minulosti spochybňovali ich vyplakávanie na michalovský terén, na ktorom sa nedali hrať prvoligové zápasy. Áno, vyplakávanie na terén. Až teraz je to trávnik.
Naozaj si nepamätáme, na toľko vydarených kombinácií a narážačiek michalovských futbalistov, koľko sme ich videli v prvých dvoch domácich zápasoch nového ročníka.
V prospech celej ligy
Netvrdíme, že ofenzívne gala z úvodu sezóny bude na Zemplíne pravidlom a diváci sa budú môcť tešiť pravidelne na bohaté gólové predstavenia, no prvé dva zápasy (3:1, 2:4) položili dobrý základ tým hlasom, ktoré tvrdia, že kombinačný futbal na súčasnom michalovskom trávniku je úplne iný level.
Uštipačné jazyky síce budú tvrdiť, že kým sa hralo „na teréne” tak Žilina šesť rokov nemohla vyhrať na Zemplíne, a teraz „na trávniku” sa išla zošalieť, no každopádne platí, že takáto hracia plocha je na prospech celej ligy.
V prvom rade však samotným michalovským hráčom, ktorí teraz môžu narážačky a kombinácie trénovať do bezvedomia.
Napokon, najbližšie by sa na Zemplíne mal predstaviť bratislavský Slovan. Tak, nech len trénujú narážačky, Tonko.