Napriek tomu, že mal Trenčín po troch kolách šesť bodov, nikto ho nebral príliš vážne. V neúplnej tabuľke mu pred víkendom patrila tretia priečka. V nedeľu večer sa veci zmenili.
AS zvíťazil na domácej pôde nad Žilinou 2:1. Dalo by sa to odbiť poznámkou, že podobné veci sa stávajú. V posledných rokoch sa však nestávali. Trenčanom sa totiž zdolať MŠK pred svojimi divákmi nedarilo.
Samozrejme, úlohu pritom zohrával aj fakt, že sa nehralo vždy priamo po Čákovým hradom. Klub totiž pri výstavbe štadióna kočoval kade-tade. Naposledy v takomto garde zvíťazil pred takmer šiestimi rokmi.
Pozitívna zmena
Podstatná je tentoraz úplne iná okolnosť. Ide o spôsob akým bielo-červení v považskom derby triumfovali. Proti dobrej Žiline boli lepší. Vo väčšine zápasu dokonca jasne lepší. Futbalovo, strategicky, fyzicky.
Po neúplnom štvrtom kole im patrí druhé miesto, keď majú rovnaký počet bodov ako prvá Trnava – deväť. Z mužstva, ktoré hráva domáce duely na Sihoti, si už dnes nikto relevantný žarty robiť nebude. Už neplatí, že Trenčín vyhráva náhodou, alebo len s prispením šťastia.
Áno, tak to bolo vonku s Komárnom a aj minulý týždeň v Košiciach. Obaja súperi si vytvorili podstatne viac šancí, mali viac striel na bránku i mimo nej, vyšší koeficient očakávaných strelených gólov, viac dotykov v útočnej tretine a viac v šestnástke súpera. Proti Žiline sa všetko zmenilo.
Suveréni
Zverenci trénera Ricarda Moniza dominovali. Ešte dôležitejšia skutočnosť je, že hrali mimoriadne atraktívny futbal. Vysoko, s veľkým počtom hráčov a agresívne napádali. Bez lopty skvele stláčali ihrisko. Dokázali byť kompaktní, hoci ich útočníci tlačili až na žilinského brankára Ľubomíra Belka.
Stredopoliari sa vytláčali za nimi a obrancovia v závese tiež. S loptou si domáci zase ihrisko rozťahovali. Futbalistov mali účelne rozmiestnených až pri čiarach. Tým Žilinčanov zaskočili. Tí sa snažili brániť najmä centrálnu pasáž. Na krídla to potom mali ďaleko.
Ponúknutý priestor využívali rýchle krídla. Najmä Sani Suleman v prvom naľavo polčase žiaril. Výborní boli aj jeho kolegovia. V najlepšej forme za dlhý čas sa predstavil ľavý obranca Jakub Holúbek.
Pochvalu si zaslúži stopér Richard Križan. Zo Slovákov najviac exceloval reprezentant do 21 rokov Tadeáš Hájovský. Bol ho plný trávnik, strelil nádherný gól a pred druhým získal loptu, čím si pripísal na konto ešte aj asistenciu.
Synergický efekt
Trenčín nemal slabé miesto. Všetky jeho formácie pracovali a zároveň hrali futbal. Defenzívny štít Mustapha Yakubu odoberal lopty, vyhrával osobné súboje, prepájal obranu s útokom, distribuoval lopty na kraje. Jesse Khan dal druhý víťazný gól za sebou. Proti Žiline stál skutočne za to.
Skúseného stopéra Filipa Kašu oklamal ako mladšieho dorastenca, keď mu naznačil, že si vysokú loptu preberie do strany, no pustil si ju za seba a kozmickou rýchlosťou sa prehnal okolo svojho strážcu. Skrátka na Sihoti sa bolo nepretržite na čo pozerať.
Diváci skandovaným potleskom odmieňali mužstvo, takže aj atmosféra bola na tamojšie pomery výborná. Synergickým efektom vznikol pomerne silný odkaz, že s Trenčínom treba v tejto sezóne počítať na horných poschodiach tabuľky.
