Pre oravského rodáka Mateja Madleňáka bola celá jeho doterajšia kariéra spätá s Ružomberkom. V centre Dolného Liptova si našiel manželku, vyštudoval vysokú školu a stal sa pevnou súčasťou ružomberského kádra.
S výnimkou sezóny 2023/24, ktorú strávil na hosťovaniach v Ostrave a Českých Budějoviciach, pôsobil na slovenskej ligovej scéne len v oranžovom drese „Ruže“. Počas aktuálneho prestupového okna sa však presunul na východ republiky do Košíc.
Nová výzva v Košiciach
Na slovenskej najvyššej futbalovej úrovni ste doteraz pôsobili iba v MFK Ružomberok. Ako sa zrodil váš presun do Košíc po siedmich sezónach pod Čebraťom?
„V Ružomberku sa mi končila zmluva a o záujme Košíc som vedel už dlhšie. Na Liptove sa situácia dlhšie nehýbala a zo mňa sa stal voľný hráč. Košice mali o mňa záujem, komunikoval som aj so športovým manažérom Marekom Saparom, s ktorým sa poznám ešte z ružomberských čias.
Aj tréner Skuhravý mal záujem o moje služby a to mi pomohlo pri rozhodovaní. Z osobného pohľadu som sa chcel posunúť ďalej, v Ružomberku som bol už veľmi dlho. Chcel som zmeniť prostredie a Košice sú v tomto smere veľmi zaujímavá možnosť. Verím, že som sa rozhodol správne.“
S ružomberským klubom ste sa prebojovali do finále Slovnaft Cupu hneď trikrát, no triumf z roku 2024 vám chýba. Aj v lige ste zažili medailové umiestnenia. Ako hodnotíte toto obdobie na Liptove?
„Aj keď som odišiel, stále to bude môj domov. Mám odtiaľ manželku, mám tam rodinu, takže sa tam budem stále rád vracať. Rovnaké je to aj s ružomberským klubom. Za tie roky mi prirástol k srdcu. Moje pôsobenie bolo veľmi úspešné už od dorasteneckých čias.
Pri áčku som tiež zažil niekoľko výnimočných chvíľ. Je pravda, že som chýbal pri zisku Slovnaft Cupu, no následne som sa vrátil a naša púť európskymi predkolami bola najväčší zážitok mojej doterajšej kariéry.“
Nové výzvy
Váš odchod zarezonoval veľmi podobne ako v prípade Mareka Zsigmunda, ktorý rovnako odišiel spod Čebraťa zadarmo do Košíc. Neprišla konkrétna ponuka na predĺženie spolupráce?
„Áno bolo to podobné, aj ja som odišiel zadarmo. Hoci sme boli s vedením dohodnutí na podmienkach, napokon som sa pre odchod rozhodol ja. Bola to moja osobná voľba, s rodinou sme chceli zmenu.
Prvý kontakt od vedenia na predĺženie zmluvy prišiel počas jarnej časti, no ja som to stopol. Intenzívnejšie to bolo až ku koncu sezóny, no vtedy som už bol rozhodnutý, že počkám na ponuky z iných klubov.“
Naznačili ste, že svoju úlohu pri vašom presune zohral aj Marek Sapara, no v košickej šatni je enkláva bývalých ružomberských futbalistov širšia. Komunikovali ste s nimi o prestupe?
„Samozrejme, bola to jedna z výhod. S chalanmi ako Kružliak, Zsigmund, Fabiš či Takáč som pôsobil v Ružomberku. Aj to uľahčilo moje rozhodnutie. Bol som s nimi v kontakte a zisťoval som cez nich, aké to je v košickom klube.“
S akými cieľmi vstupujete do novej etapy klubovej kariéry? Košiciam sa za zvláštnych okolností otvára cesta do predkola Konferenčnej ligy, ako to vnímate v kabíne?
„Na prostredie v Košiciach si ešte len zvykám. Z hľadiska mojich cieľov je to najmä o tom byť zdravý a z tímového pohľadu pôjdeme krok za krokom. Do Košíc som prišiel s tým, že by som si s klubom rád zahral v Európe.
Vyzeralo to, že budem musieť čakať minimálne jednu sezónu. Nepredpokladal som, že by takáto možnosť mohla prísť už teraz. Zatiaľ však nemáme nič potvrdené, no bola by to určite prestíž pre celý klub.“