Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Francesco Calzona bol ocenený. V rodnom Taliansku, nie u nás. Za to, čo dokázal s našim mužstvom. Za postup na vlaňajšie Euro.
Na ňom za postup zo skupiny, kde si Slovensko poradilo v konkurencii Belgicka, Ukrajiny a Rumunska.
Následne aj za osemfinále, kde naši hráči síce prehrali s Anglickom 1:2 pp, no len sekundy ich delili od historickej účasti vo štvrťfinále.
Toto všetko brali Taliani do úvahy, keď udeľovali trénerovi pôsobiacemu v cudzine cenu Zlaté kormidlo od tamojšej trénerskej asociácie.
Spôsob hry
Určite brali do úvahy aj spôsob hry, ktorým sa slovenská reprezentácia na Eure i pred ním prezentovala. Štýl založený na vysokom napádaní, na aktívnom spôsobe boja a na snahe nad súperom dominovať s loptou v držaní.
Iste, nie všetko mužstvu vyšlo. Navyše, Francesco Calzona určite nie je bez chýb. Každý na svete ich robí, dopustil sa ich on aj jeho realizačný tím.
Napriek tomu ostane v pamäti tradičného fanúšika v súvislosti s európskym šampionátom predovšetkým pocit hrdosti.
Divoké dobrodružstvo
Hrdosti, ako naši chlapci odohrali azda najťažší turnaj na svete. Na tímového ducha, na odvahu rozdať si zápas ako rovný s rovným aj s najsilnejšími protivníkmi.
V ostrom protiklade napríklad so susednými krajinami Českom, Maďarskom či Poľskom. Za krásne emócie trénerovi, mužstvu i celému realizačnému tímu patrí vďaka.
Bolo to divoké dobrodružstvo. Úžasné, hoci na konci veľmi smutné. V každom prípade s nádejou do budúcnosti. Cenné, bez ceny či s ňou.
