Ani Ľubomír Willwéber (číslo 41) a ani Martin Rymarenko (11) nedokázali pomôcť Banskej Bystrici k záchrane v Niké lige. (zdroj: MFKDUKLA.SK)
Keď v roku 2016 zastihli klub spod Urpína finančné problémy, musela tradičná prvoligová značka načas opustiť najvyššie poschodie slovenského klubového futbalu.
Pád do tretej ligy a postupná konsolidácia mužstva i finančnej situácie priniesli Dukle najskôr postup do druhej ligy, ktorú následne v sezóne 2021/22 vojaci opanovali a vrátili sa späť medzi slovenskú futbalovú smotánku.
V najvyššej súťaži sa udržali tri sezóny, pričom najlepšie umiestnenie dosiahli hneď po návrate (5. pozícia). V uplynulom ročníku im tesne ušla skupiny o titul a sezónu napokon ukončili na siedmom mieste. V prebiehajúcom ročníku stratili dve kolá pred koncom súťaže šancu na záchranu.
Smútok kapitána
Väčšinu svojej kariéry spojil práve s Banskobystrickým klubom aj súčasný kapitán mužstva Ľubomír Willwéber.
V aktuálnom ročníku viedol Duklu do boja v 28. zápasoch, v ktorých strelil aj jeden gól. Po prehre 0:2 v dôležitom domácom súboji proti Ružomberku neskrýval domáci srdciar veľké sklamanie.
„Chceli sme sa v závere súťaže pokúsiť o zázrak, no na to sme potrebovali víťazstvo v tomto zápase. Žiaľ, to sa nestalo a tak sa s najvyššou súťažou lúčime asi zaslúžene. Nevytvorili sme si väčšiu gólovú príležitosť, no skutočnosť, že vypadávame nie je len dôsledok tohto zápasu,“ povzdychol si po siedmej domácej ligovej prehre v sérii kapitán Banskobystrického mužstva.
Celkovo sa Dukla na domácom ihrisku tešila z plného bodového zisku v tejto sezóne iba štyrikrát, čo je spolu s Komárnom najmenej v celej súťaži. V porovnaní s partiou Mikuláša Radványiho však v neprospech zverencov Františka Straku hovoria aj víťazstvá na trávniku súperov. Kým Komárno ich má na svojom konte až 6, Dukla sa mimo svojho štadióna radovala za celú sezónu len raz (2:1 v Ružomberku).
Hlúpe chyby a straty
Ako sme spomenuli už vyššie, otrepané porekadlo „Môj dom – môj hrad“ v prípade Banskej Bystrice a tejto sezóny neplatilo.
Po príchode českého záchranárskeho experta Františka Straku nedokázali vojaci doma uspieť ani v jedinom ligovom zápase. Keď k tomu pridáme straty dobre rozohraných duelov proti Trenčínu (2:3) i v Michalovciach (3:3), je hnev a sklamanie českého trénera opodstatnené. Duklu nepodržalo ani duo brankárov, na vrub ktorých ide hneď niekoľko lacných, ba priam až kurióznych gólov.
„Vo mne sa aktuálne mieša veľká horkosť a najmä sklamanie. Na zápas sme boli natešení, verili sme, že ešte môžeme zdramatizovať boj o záchranu. Hrubé chyby nás stáli body vo viacerých zápasoch a už sa s tým nedá nič robiť. Aj to patrí k futbalu a nás stáli miesto v najvyššej súťaži,“ začal svoje pozápasové rozprávanie tréner Dukly František Straka.
Dookola sa opakujúce individuálne chyby a z nich prameniace straty sľubne rozbehnutých zápasov stáli jeho tím napokon ligové prežitie v najvyššej súťaži.
„Keď vediete v zápasoch už 2:0, musíte ich dohrať skúsene. Musíte ukázať taktickú vyzretosť a tá nám chýbala. Keď sa k tmu pridajú veľké individuálne chyby, je to problém. Veľký zlom prišiel v Michalovciach, kde sme viedli už 3:1, no strelili sme si v podstate dva vlastné góly. Psychika bola znova nabúraná. Proti Ružomberku sme v podstate z jednej strely dostali dva góly a to myslím hovorí za všetko.“
Prišiel neskoro
František Straka má v slovenských futbalových kruhoch povesť akéhosi záchranára tímov v najvyššej súťaži. V uplynulých sezónach sa mu to podarilo s Trenčínom i v Michalovciach, no do tretice to už nevydalo ani na barážové umiestnenie.
„Taký je futbalový život. V týchto situáciách potrebujete mať aj kus šťastia. V minulosti sa to podarilo, teraz to nevyšlo. Nedotiahli sme sľubne rozohrané zápasy a teraz sa tomu musíme postaviť čelom a dohrať zvyšok ročníka,“ povedal na margo svojej povesti na slovenskej ligovej scéne 66-ročný rodák z Českých Budějovíc. Podľa jeho slov mohla byť príčinou neúspechu aj skutočnosť, že prišiel do rozbehnutého vlaku neskoro a na záchranu už nemal dostatočný priestor.
„Prišiel som podľa môjho názoru neskoro. No tento tím má aj svoje limity. Tie obrovské chyby, čo sme urobili proti Ružomberku, ale aj v ostatných zápasoch sme sa porážali sami a to ma na tom najviac mrzí. Hráme kľúčový zápas a prvé, čo spravíme, je takáto obrovská chyba. Toto sa jednoducho nemôže stávať,“ pokračoval po definitíve zostupu český kormidelník.
Bôľ na duši a mŕtvo v šatni
Medzi najlepších hráčov Dukly počas celej sezóny patril útočník Martin Rymarenko. Momentálne má rodák spod Urpína na svojom konte 12 presných zásahov a je štvrtý v tabuľke ligových strelcov. Ani jeho gólový prídel do sietí súperov však k záchrane v najvyššej súťaži nestačil.
„Ani neviem, čo mám povedať. Sme veľmi smutní a sklamaní. Podľa môjho názoru sme mali silu na to, aby sme z celej sezóny vyťažili viac. Nebolo to len o tomto zápase. Boli mnohé, v ktorých sme viedli, no odchádzali sme bez bodu. Aj to nás stálo toto umiestnenie. V kabíne je aktuálne mŕtvo a tak to bude aj v najbližších dňoch, kým sa cez celú situáciu neprenesieme,“ skonštatoval patrične rozčarovaný útočník Banskej Bystrice. Na jeho slová následne nadviazal aj kapitán Ľubomír Willwéber, ktorý našiel ďalšiu príčinu neúspechu aj v jarnej časti.
„Tá bola veľmi zlá, nechytili sme sa hneď na úvod, keď sme dostali „štvorku“ od Trnavy. Následne sme dlho nedokázali bodovať. Potom prišli zápasy, ktoré sme mali dotiahnuť do víťazného, alebo aspoň bodového vyústenia, no ušli nám pomedzi prsty vždy v závere. Bolo ich viac a chýbajú nám v súčte najmä tie body,“ doplnil muž, ktorý je v Banskej Bystrici s krátkou prestávkou od roku 2014. Bôľ z vypadnutia je tak zrejmý.
„Ja som si toho v Banskej Bystrici prešiel za dlhé roky dosť. Viem, ako ťažko sa rodil postup z druhej ligy do najvyššej súťaže. O to ma to viac mrzí. Napriek vypadnutiu si myslím, že Dukla do najvyššej súťaže patrí a sklamanie je tak ešte znásobené.“
Necítil sa ako doma
Slabou náplasťou na ubolenú Banskobystrickú dušu je účasť v semifinále Slovnaft Cupu, kde Dukla nestačila práve na svojho ružomberského vyzývateľa v boji o záchranu.
Ani počas odvetného duelu, do ktorého domáci vstupovali len s jednogólovým mankom sa tribúny na tamojších Štiavničkách výraznejšie nezaplnili. Veľavravná tak bola aj odpoveď Ľubomíra Willwébera na otázku, ako si vysvetľuje skutočnosť, že Dukla postrácala veľký počet bodov na domácej pôde.
„Neviem, možno sa tu necítime ako doma...,“ odvetil veľavravne kapitán vypadávajúceho tímu.
Jeho najčastejším vyzývateľom v tejto sezóne bol práve susedný tím Ružomberka. Dovedna sa spolu stretli štyrikrát v lige a v dvoch dueloch aj v semifinále Slovnaft Cupu. Aby toho nebolo málo, napokon zvádzali aj najväčší súboj o záchranu.
„Lenže nám chýbajú body, rovnako aj Ružomberok išiel do boja o záchranu naplno. Mali sme šancu pokúsiť sa o zázrak, no už sme ju definitívne stratili,“ uzavrel na záver Ľubomír Willwéber.
