Medzi amatérmi bol rovnaký ako my, spomína česká legenda na Merckxa

Eddy Merckx je len jeden, no stále sa objavujú pretekári, ktorých k legende prirovnávajú. Bývalého československého reprezentanta Jana Smolíka volali Eddy Merckx Východu.   

Smolík jazdil v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. S Belgičanom sa na zopár súťažiach stretol.

Prezývka mu lichotila

Jan Smolík. (zdroj: Wikipedia)

“Pamätám si, že sme spolu pretekali na olympijských hrách v Tokiu 1964. Dokonca sme s Belgičanmi bývali vtedy na jednom poschodí. Chodili sme spolu na tréningy. Tam sme nejaký čas strávili,” hovorí 82-ročný Smolík.  

“Keď jazdil medzi amatérmi, bol rovnaký ako my. (smiech) Ako odišiel k profíkom sa v ňom niečo zmenilo a začal vyhrávať, ale najsilnejší bol jednoznačne v kopcoch. Bol veľmi ctižiadostivý. Dnes s takým nasadením jazdí Pogačar.” 

Prezývka, ktorú dostal po Merckxovi mu lichotila. Belgičan bol v cyklistike obrovský pojem.

“Chlapci v pelotóne ma s ním porovnávali. Samozrejme, že mi to lichotilo, ale skôr som si ju vyslúžil tým, že som sa naňho podobal a na bicykli sme mali podobný posed. Fanúšikovia tí ani netušili, kto Merckx je,” spomínal.

V Československu sa v tých časom o zahraničných podujatiach nepísalo a prenosy zo súťaží ako Tour či Giro neexistovali.  

Ich cesty sa mohli spojiť aj neskôr, keď Merckx už dominoval na veľkých súťažiach. Československí pretekári chodili na prípravu do zahraničia. Smolík dvakrát štartoval na Tour de l’Avernir vo Francúzsku a darilo sa mu aj v Taliansku.

“Do Talianska sme chodili na jar pred Pretekmi mieru. Bývali sme tam približne mesiac a Taliani sa na sezónu vtedy ešte len pripravovali, lenže my sme museli mať už najlepšiu formu kvôli Pretekom mieru,” vraví.  

Lákal ho Merckxov tréner

V Taliansku tak vybojoval niekoľko víťazstiev. V roku 1970 sa ho medzi profesionálov snažil zlákať Merckxov tréner Lucien Acou. Pre magazín Peloton neskôr tvrdil, že ak by mal možnosť, Smolíka by bral. Lenže blížila sa normalizácia.  

“Vravel mi, že ak by som šiel k prosíkom, že všetko mi zabezpečia, nech si vezmem so sebou len sedlo. Všetko by som dostal,” spomína.  

“Mal som niečo rozjednané. Nejaké možnosti sa mi ukazovali. Od vedenia zväzu spm dostal prísľub, že ak splním nejaké výsledky, pustia ma. Lenže prišla normalizácia a ja som sa nikam nedostal. A potom mal som pred tridsiatkou, to by nebol med začať v takom veku medzi profesionálmi. Ale bolo mi to ľúto samozrejme. My sme pretekali, aby sme sa dostali do sveta,” spomínal.  

S Merckxom bol Smolík v kontakte po skončení aktínej kariéry. Kupoval od neho bicykle, dresy a ďalšie vybavenie, ktoré dodával klubom v Čechách.

“Boli sme v kontakte. Často som za ním jazdil. Neďaleko Bruselu mal veľký statok. Veľmi milý a príjemný človek. Aj teraz mu k osemdesiatke zablahoželám,” doplnil víťaz Pretekov mieru z roku 1964.