Interaktívne digitálne tabule prinášajú množstvo informácií (zdroj: Tomáš Petro)
Konečne! Dobrá vec sa podarila. Po tom, čo maratónski činovníci už dlhé roky volali po dôstojných priestoroch v centre Košíc, aby mal najstarší európsky maratón svoje vlastné priestory, do ktorých by mohli zavítať návštevníci i bežeckí nadšenci, ich hlasy zostali vyslyšané a od utorka sa premenili na realitu.
Po 100 rokoch od svojho zrodu má Medzinárodný maratón mieru v Košiciach strechu nad hlavou. Priamo v srdci mesta medzi Národným divadlom a Dómom sv. Alžbety pri Spievajúcej fontáne slávnostne otvoril svoje priestory MarathonPoint.
Okrídlená veta: Košice patria k maratónu, maratón patrí ku Košiciam, tak dostala ešte výraznejšiu podobu.
Medzi množstvom turistov, ktorí zavítajú do Košíc, sú i takí, ktorí sa vydali po stopách svojich rodinných príslušníkov štartujúcich na košickom maratóne.
A za tých 101. ročníkov ich bolo 172 404. Synovia, dcéry, vnuci, pravnuci či iní rodinní príslušníci chcú vidieť, kde ich vzory bežali. A prichádzajú nielen z Európy.
Pokiaľ však vytrvalec nebol víťaz a nie je jeho meno na pylóne pod Sochou maratónca, tak väčšinou odchádzali sklamaní, lebo veľa sa toho nedozvedeli.
PERO SA ZASEKLO V PRAVÝ ČAS
Najstarší maratón v Európe a po Bostone druhý najstarší na svete totiž nemal žiadne reprezentatívne priestory. Maratónske múzeum chýbalo ako soľ.
„V roku 2019 ma riaditeľ MMM Branislav Koniar pozval do Atén, rodiska maratónu. Strávili sme v gréckom hlavnom meste dosť času a päť rokov pred storočnicou sme tak premýšľali, ako ju čo najlepšie pripraviť a dostať ju na piedestál.
Uvažovali sme ako dostať oheň z Atén a či dokážeme hrdinstvo spred sto rokov zhmotniť do priestoru, ktorý bude silným pre Košičanom i návštevníkov mesta.
Čas plynul a jedného dňa roku 2022 sa mi na stole objavila zmluva o prenajatí tohto priestoru súkromnej spoločnosti. Vďaka aténskemu príbehu, ktorému som uveril, sa moje pero zaseklo a jednoducho som sa rozhodol túto zmluvu nepodpísať.
Na druhý deň sme si s Branislavom Koniarom išli pozrieť tieto priestory. Neboli obrovské, ani majestátne, ale boli v úplnom srdci mesta. Zhodli sme sa na tom, že by bolo vhodné na reprezentáciu mesta, maratónu i Maratónskeho klubu Košice.
Začali sme na tomto projekte pracovať a pred rokom sme na mestskom zastupiteľstve prijali uznesenie, ktorým sme vzdali hold košickému maratónu, ale zároveň sme potvrdili dohodu medzi mestom Košice, Maratónskym klubom a našou organizáciou K-13, že tieto priestory uvedieme do takej podoby, aké ich vidíte teraz.
Nie je to len kaviareň, nie je to len múzeum. Verím, že toto miesto bude vypovedať množstvo príbehov, podobne ako náš maratón,” vyrozprával svoj príbeh primátor Košíc Jaroslav Polaček a zaželal si: „Ako je Medzinárodný maratón mieru v našich srdciach, tak nech je MarathonPoint srdcom nášho mesta.”
SEN O STRECHE NAD HLAVOU
Maratónsky dom, Maratónske múzeum, Marathon Café - také boli rôzne pracovné názvy tohto objektu. Nakoniec uspel názov, s ktorým prišiel Branislav Koniar - MarathonPoint.
Riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru verí, že ľudia sa budú radi stretávať pri dobrej káve a maratónskych artefaktov.
Zôraznil, že múzeum by nevzniklo, pokiaľ by ľudia sto rokov vášnivo nemilovali maratón. Odkladali každú drobnosť, ktorú sa Maratónskemu klubu podarilo zachrániť a pripraviť do tejto expozície.
„Vojtech Bukovský sa v auguste 2024 na parížskej olympiáde zamiloval do maratónskej myšlienky. A ten sen si splnil už po troch mesiacoch, keď sa narodil náš maratón.
Ďalšie generácie a aj tá naša snila o tom, že raz by chcela mať strechu nad hlavou. Aby sme naše historické bohatstvo a artefakty mohli ukázať.
Trúfam si povedať, že s výnimkou Atén, kde sa maratón narodil, a Berlína, ktorý je v súčasnosti Mekkou maratónu, nie je na svete nič podobné. Tým, že naše múzeum otvárame až teraz, tak jeho unikátnosť vďaka novým technológiám je omhoho vyššia.
Je tu množstvo artefaktov, ktoré majú hodnotu. Sú tu však i veci, ktoré sme zachránili, zdigitalizovali a dali do podoby, ktorá podľa mňa nemá na svete obdoby.
Myslím si, že Boston nemá také dáta ako majú Košice a som presvedčený, že ani spomínané maratónske múzeum v Aténach nevyzerá tak, ako toto naše moderné múzeum. Vďaka technológiám a tvorivým tímom, ktorým chcem poďakovať, sme na tomto priestore dokázali ponúknúť obrovské množstvo dát.
Priestor je malý, ale doba je digitálna. Za nami je množstvo rôznych línií, ktoré nám na malej ploche umožnili vytvoriť veľký priestor,” uviedol Branislav Koniar a dodal: „Sme veľmi radi, že sa to podarilo zrealizovať. Trvalo to roky rokúce. Stovka mala veľký ohlas nielen v meste, ale i vo svete a mala veľký podiel na tom, že sa ľady pohli.”
PRI RELAXE MÔŽU VYPLNIŤ PRIHLÁŠKU
Na pomerne malom priestore sa história ukážkovo snúbi s moderným štýlom života. Raz darmo, technológie hýbu svetom.
„V súčasnosti sa musíme dívať na svet digitálnymi očami. Tých artefaktov je veľké množstvo, vybrali sme tie najzaujímavejšie.
Ak sme sa chceli vmestiť na pomerne malom priestore, tak sme museli ísť do digitálu, dotykové obrazovky, interakcie. Toto všetko nám dáva nekonečný priestor na ďalšie rozšírenie zbierky,” podotkol Branislav Koniar, ktorý je od posledného valného zhromaždenia v decembri zároveň aj prezidentom Maratónskeho klubu Košice. Na tomto poste vystriedal Jána Sudzinu.
Návštevník si tak nemusí vychutnúvať iba dobrú kávu a relaxovať pri nej. Môže si rozšíriť vedomosti o bohatej histórii MMM. A nielen to.
„Pokojne sa v týchto priestoroch môže zaregistrovať a vyplniť prihlášku na maratón. Ku káve sa dá kúpiť registračný kód i darčekový kód.
Košičania, a nielen oni, tu môžu nájsť svojich blízkych. Viem si predstaviť situáciu: otec, poďme na kávu, ukáž nám ten tvoj najlepší výkon,” usmial sa Branislav Koniar.
Okrem digitálnych tabúľ s neuveriteľným množstvom informácií a dát, nechýbajú ikonické diela majstra Arpáda Račka - busty Vojtecha Bukovského a dvojnásobného olympijského víťaza, ktorý triumfoval i v Košiciach, Etiópčana Abebe Bikilu, Socha maratónca, staré písomnosti, prvá medaila z roku 1926, stopky z roku 1930, pohár z roku 1937 či maratónky, v ktorých vyhral v roku 1976 Japonec Takeši So. Dominantné postavenie má originálna plaketa Svetovej atletiky.
Ak po schodoch zídete do podzemia, otvorí sa pred vami nový priestor. Návštevníci sa veru nudiť nebudú.
Pracovníci z Maratónskeho klubu spracovali ohromnú digitálnu zbierku dát, ktorú nazvali maratonpedia. Obsahuje viac ako milión znakov. Bežný návštevník, turista, ale i maratónsky expert sa môžu zahĺbiť, hľadať, skúmať a vyhľadávať rôzne detaily na interaktívnych tabuliach.
VYPITÍM KÁVY PODPORIA RODINNÉ STRIEBRO
Čo sa týka práce na tomto objekte, tak rozhodne nešlo o maratón, ale skôr o šprint. V posledných týždňoch bolo nasadenie ľudí veľmi vysoké a všetko sa stihlo včas.
„Verím, že tieto priestory si ľudia rýchlo obľúbia. Veď 5500 účastníkov maratónu žije v okruhu 30 kilometrov od tohto miesta.
Je to naše rodinné striebro. Je to dar Košičanom, bežcom, športovcom a generáciám, ktoré prídu po nás,” konštatoval riaditeľ MMM.
Návštevníci si odteraz moderným spôsobom môžu vyklikať storočnú históriu maratónu. Funkcionári Maratónskeho klubu chcú prinášať komunitný život do týchto priestorov a rovnako tak rôzne stretnutia.
Samotné miesto MarathonPointu nesie v sebe i symboliku, pretože je súčasťou maratónskej trate od roku 1924.
Ako Branislav Koniar poznamenal, všetci tí, ktorí dobehli do cieľa, míňali tento dom, netušiac, že ich mená sa ocitnú jeho v útrobách.
„Toto miesto bude o športe, o atletike, ale samozrejme maratónske múzeum vyrozpráva predovšetkým príbeh MMM.
Všetci tí, ktorí zavítajú do tejto kaviarne, kúpou kávy podporia Maratónsky klub. Každým vypitím kávy ľudia pomôžu a prispejú nášmu rodinnému striebru,” poznamenal primátor Košíc Jaroslav Polaček.
