Na jubilejných 20. majstrovstvách sveta v atletike v Tokiu si medaily vybojoval najvyšší počet krajín v histórii.
Počas deviatich súťažných dní dosiahli na cenné kovy pretekárky a a pretekári z rekordných 53 krajín, čo je o sedem viac, ako bolo doterajšie maximum 46 krajín zo šampionátu 2007 v Ósake a aj zo šampionátu 2023 v Budapešti.
Slovensku patrí v medailovej tabuľke 41. miesto
Medzi medailové krajiny sa zaradilo tiež Slovensko zásluhou bronzu prekážkarky na 400 metrov Emmy Zapletalovej. V tabuľke obsadilo 41. miesto spolu s ďalším tuctom krajín s rovnakým ziskom, vrátane napríklad Česka, JAR, Maďarska, Slovinska a Ukrajiny.
Medailové hodnotenie krajín vyhrali s prevahou Spojené štáty so ziskom 16 zlatých, 5 strieborných a 5 bronzových cenných kovov, za nimi skončila Keňa (7 – 2 – 2) a Kanada (3 – 1 – 1).
Najbohatší sa z japonskej metropoly vrátil domov švédsky žrdkár Armand Duplantis, ktorý za víťazstvo inkasoval 70 000 amerických dolárov a navyše získal od svetovej federácie World Athletics za svetový rekord (630 cm) špeciálnu prémiu 100 000 USD.
Medzi ženami si najviac polepšila Američanka Melissa Jeffersonová-Woodenová. Hoci najúspešnejšia účastníčka 20. MS získala zlato až v troch disciplínach, zarobila o vyše 10 000 USD menej ako Mondo Duplantis.
Šprintérka USA bola najrýchlejšia v individuálnych šprintoch na 100 a 200 metrov a bola členka zlatej štafety na 4 x 100 metrov, za čo jej – ak sa Američanky delili rovným dielom – patrilo ešte 16 000 USD ako podiel z víťaznej prémie pre tímové súťaže 80 000 USD. Keďže v rozbehoch bežala Jacious Searsová, ktorú vo finále nahradila práve Jeffersonová-Woodenová, víťazky si prémiu delili piatimi.
Duplantisov výkon je zároveň jediný svetový, a aj európsky rekord, ktorý sa zrodil v Tokiu. Okrem toho padlo deväť rekordov svetových šampionátov.
World Athletics v záverečnej súhrnnej informácii upozornila, že historický prvé medaily na MS získali krajiny Samoa (bronz Alex Rose v disku), Svätá Lucia (bronz Julien Alfredová na 100 m), Uruguaj (bronz Julie Paternainová v maratóne) a Tanzánia – tá dokonca zlato, o ktoré sa zaslúžil v mužskom maratóne Alphonce Simba.
Aj Američanka Sydney McLaughlinová-Levroneová sa triumfom na 400 metrov – v druhom najlepšom výkone všetkých čias 47,78 sekundy – zapísala do histórie. Z majstrovstiev sveta má ženské tituly až v troch rôznych disciplínach, v behu na 400 metrov, 400 metrov prekážok a v štafete 4 x 400 metrov.
Záujem väčší ako o atletiku pod piatimi kruhmi
Na svetovom šampionáte v Tokiu sa zúčastnilo celkovo 1992 atlétov a atlétok zo 193 krajín plus tím utečencov, do hľadiska Národného štadióna si našlo cestu celkovo 619 288 fanúšikov.
Prenos z úvodného dňa šampionátu sledovalo v Japonsku 12 miliónov televíznych divákov a ich počet neklesol v žiadnom večernom bloku v priebehu ďalších ôsmich dní pod desať miliónov. Prevažná väčšina večerných prenosov prekonala televízny záujem o atletiku na olympijských hrách v Tokiu 2020 a v Paríži 2024.
Armand Duplantis postavil do pozoru takpovediac celé Švédsko, keď jeho vydarený útok na svetový rekord sledovalo až 75 percent televízneho publika švédskej verejnoprávnej televízie SVT, čo je najvyšší podiel, aký kedy zaznamenali pri vysielaní atletických MS v tejto severskej krajine.
Webovú stránku svetovej federácie World Athletics navštívilo počas deviatich súťažných dní okolo 13 miliónov fanúšikov, a to je o 50 percent viac ako v Budapešti 2023.
