Ferdinand Omanyala, Christian Coleman a Akani Simbine na mítingu Diamantovej ligy. (zdroj: TASR/Xinhua via AP)
V tejto štatistike je naňho prikrátky aj hviezdny Jamajčan Usain Bolt. Svetový rekordér a najúspešnejší šprintér všetkých čias držal rekord doteraz, bez prerušenia to dokázal „len“ desaťkrát.
Na veľkých scénach večne štvrtý-piaty
Večne štvrtý, večne piaty. Takmer medailista. Takýmto prívlastkom musel rýchlik z Juhoafrickej republiky čeliť počas svojej doterajšej atletickej kariéry.
Dlhé roky nebol schopný na vrcholných globálnych podujatiach preraziť na stovke až na medailové pódium. Zakaždým mu naň chýbali jedna-dve priečky, zopár stotiniek.
Na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro skončil vo finále stovky piaty.
Rovnako o rok neskôr na majstrovstvách sveta v Londýne.
Na ďalšom svetovom šampionáte v Dauhe 2019 dobehol štvrtý, v Eugene 2022 piaty a vlani na olympiáde v Paríži – zasa štvrtý.
Stotinu od bronzu, tri od zlata.
„Moja menovka ,takmer medailista’ je v podstate len taký výkrik na konci dňa,“ odbil Simbine ohlasy na svoje smoliarske umiestenia pre BBC Sport Africa.
„Som sklamaný, no moja rodina tvrdí, že byť sklamaný z toho, že som štvrtý na svete, je trochu šialené.“
Medaily sú preňho len čerešničky
Hoci trojnásobnému šampiónovi Afriky v šprintérskych disciplínach medaily na atletických vrcholoch dlho unikali, tváril sa pokojne, tvrdiac, že s kariérou je spokojný.
„Dokázal som, že som elitný športovec. Na to nepotrebujem medaily. Tie sú len čerešničky na torte.“
Na stupni víťazov sa však príslušnosť k svetovej elite dokazuje predsa len ľahšie.
Tak ako to konečne predvádza v tomto roku.
V zime na majstrovstvách sveta v hale v čínskom Nan-ťingu dobehol na hladkej šesťdesiatke tretí, pre seba získal vôbec prvú individuálnu medailu z globálneho šampionátu a pre Južnú Afriku historický prvý cenný kov v šprinte na takomto podujatí.
V prvej polovici apríla otvoril v botswanskom Gaborone svoj letný súťažný účet časom 9,90 sekundy a usadil sa na čele tohtoročných svetových tabuliek.
O dva týždne na to zvíťazil na otváracom mítingu Diamantovej ligy v čínskom Sia-mene za 9,99, o ďalší týždeň na nasledujúcom vydaní prestížneho atletického seriálu v Kche-čchiao za 9,98.
A tretí májový víkend – znova na čínskej dráhe – dotiahol mužské kvarteto Juhoafrickej republiky na 4 x 100 metrov ako jeho finišman k zlatu na štafetovom šampionáte v Kuang-čou vo svetovom výkone roka 37,61 sekundy.
Akani Simbine robí v tomto roku vskutku všetko pre to, aby sa definitívne zbavil označenia večne štvrtý.
Pravda, prvý významný krok k „oslobodeniu sa“ od tejto nálepky urobil vlani pod piatimi kruhmi v Paríži, kde vo finále pretekov štafiet na 4 x 100 m pomohol vybojovať pre svoju domovinu striebro.
„Bolo skvelé byť súčasť tímu, ktorý priniesol do Južnej Afriky olympijskú medailu,“ komentoval najväčší úspech kariéry 31-ročný rodák z Kempton Parku.
Živím sa prenasledovaním
V aktuálnej poolympijskej sezóne ešte nepozná na stovke premožiteľa. Aj v Kuang-čou po prevzatí kolíka vybiehal na záverečný štafetový úsek až za Američanom Brandonom Hicklinom, ale v cieli bol o päť stotín skôr.
„Keď som prevzal štafetu a videl, že USA sú pred nami, povedal som si: Musím dobehnúť toho chlapa,“ citoval juhoafrického rekordéra worldathletics.org. „Vedel som, že to dokážem, a jednoducho som ho začal stíhať. Živím sa prenasledovaním, takže je naozaj výborné byť v takej pozícii, prekonať to a dostať sa do cieľa prvý.“
Z večného „takmer medailistu“ sa v tomto roku stáva medailová stálica a z prenasledovateľa prenasledovaný.
„Na začiatku sezóny sa mi darí, toto však nie je vrchol.“
Simbine verí, že zlatý finiš z Kuang-čou zopakuje ako finišman juhoafrickej štafety v septembri na majstrovstvách sveta v Tokiu. A on sám tam konečne vybojuje aj na stovke prvý veľký individuálny cenný kov v kariére.
Už pod novou prezývkou rešpektujúcou jeho jedenásť rokov trvajúcu výkonnosť: Kráľ časov pod 10.
