S Vlhovou si môžu podať ruku. Nórsky zjazdár utiekol hrobárovi z lopaty a je späť na lyžiach

S Petrou Vlhovou by si mohli podať ruku, ako sa hovorí. Slovenská zjazdová lyžiarka i jej nórsky kolega Aleksander Aamodt Kilde pauzujú približne rovnako dlho.

Zjazdársky špecialista sa zranil o desať dní skôr (13. januára 2024) a skoršie sa dostal aj späť k plnohodnotnému tréningu na lyžiach. Po 600 dňoch a piatich operáciách opäť žiari šťastím na dvoch „doskách“.

Samozrejme, porovnanie týchto dvoch lyžiarskych hviezd je len hypotetické. Obaja utrpeli iné zranenia, hoci obom sa to prihodilo počas pretekov Svetového pohára.

Kilde v rýchlosti cez 100 km/h vrazil do ochranných bariér v poslednej zákrute ikonického zjazdu vo Wengene. Vlhová nešťastne spadla už po pár bránkach úvodného kola obrovského slalomu doma v Jasnej.

Výsledok? Kildemu lyža škaredo rozrezala lýtko a pri páde si potrhal väzy v ľavom ramene. Vlhová si roztrhla predný skrížený väz a poranila meniskus v pravom kolene.

Pekelný prvý týždeň

Tridsaťdvaročný Nór sa po pár dňoch „pochválil“ na Instagrame snímkami rozrezaného lýtka i tým, ako vyzeral jeho prvý týždeň po zranení.

Medzi iným spomenul, že sa mu nedarilo ísť do kúpeľne bez toho, aby odpadol. Každú hodinu bral lieky od bolesti, ktoré u neho spustili úzkosť a záchvaty paniky.

Až v druhom týždni sa Kildemu podarilo posadiť vzpriamene na viac ako desať minút bez toho, aby zamdlel. Štrnásť dní mu trvalo, kým sa do kúpeľne dostal po svojich a prvýkrát sa osprchoval. Sedem týždňov strávil na invalidnom vozíku.

„Stále nedokážem pohnúť prstom, doktor mi však povedal, že očakáva plné uzdravenie a hybnosť nohy. Je to pre mňa veľmi ťažká situácia, povedané nadnesene.

Po tom, čo som si v minulosti zranil predný skrížený väz v kolene, bol som schopný sa aspoň ako tak pohybovať s pomocou bariel, mohol som sa sám osprchovať či nakrájať si jedlo.

Keď si teraz občas pomyslím, že pred tromi týždňami som sa pripravoval na najdlhší zjazd sezóny, hlava mi to neberie,“ pridal na sociálnej sieti.

Obrovské šťastie

Po dvoch nevyhnutných operáciách (v Berne mu dali chirurgovia dokopy lýtko, v Innsbrucku rameno) sa zdalo byť všetko v poriadku. V júni to navoľno skúsil na lyžiach. O mesiac neskôr sa už-už chystal opustiť USA, keď ho počas tréningu bolelo rameno.

„Myslel som si, že ,bolesť‘ a nepohodlie sú súčasťou procesu, ale ukázalo sa, že v ramene je infekcia. Začala sa šíriť z kostí a väzov do krvného obehu.

Mal som vysoké hodnoty CRP, čo rozhodne nebolo dobré,“ prezradil Kilde v nedávnom rozhovore pre domáci web vg.no.

Diagnóza amerických lekárov bola jasná – sepsa, alebo v ľudskej reči otrava krvi. Stav, ktorý vás dostáva do boja o život.

„Nemôžeme vás nechať odísť, idete pod nôž. Je dôležité, aby sme s tým niečo spravili hneď teraz,“ vraveli nekompromisne americkí lekári Kildemu. 

Celkový víťaz Svetového pohára 2019/20 mal obrovské šťastie. Ak by totiž nič neurobil, už by sme dnes o ňom nemuseli písať...

„Nebolo to o strachu. Skôr sa mi uľavilo, že som dostal odpoveď na to, že veci nefungujú správne. Mal som šťastie, že som s tým neotáľal.“

V tomto momente sa nočná mora neskončila.

Odborník na fungovanie tela

Na jeseň bol Kilde opäť na operačnom stole. Tentokrát v Rakúsku. V ramene vznikol problém s uvoľnením dvoch svalov – infraspinatusu (podhrebeňový sval) a supraspinatusu (nadhrebeňový sval).

V dôsledku liečby antibiotík telo mohutného Nóra prišlo o desať kilogramov hmotnosti.

Počas zimy sa držiteľ štyroch malých krištáľových glóbusov (2 super-G, 2 zjazd) pokúšal znovu lyžovať. Na začiatku tohto roka bol späť v nemocnici.

Vo februári mu v Innsbrucku opäť otvorili problémové rameno. Spomínané dva svaly sa počas šiestich mesiacov skrátili.

Lekári museli na ich opravu využiť šľachy z Kildeho chrbta a stehna.

Všetko zlé je na niečo dobré.

„Naučil som sa neuveriteľné množstvo informácií o tele a o tom, ako reaguje,“ priznáva s úsmevom nórsky zjazdár.

Po ďalšej dlhej liečbe antibiotikami sa mohol konečne vrátiť k nórskemu tímu a začať sa pripravovať na ďalšiu sezónu.

Ešte pár rokov

Pre Kildeho ako špecialistu na rýchlostné disciplíny sa nová sezóna začne až 4. decembra v Beaver Creeku. V americkom stredisku naplánovali úvodný zjazd nového ročníka SP.

Jeho oči sa podobne ako súperov budú upierať najmä na siedmy február a olympijský zjazd v Bormiu.

„Bude to čerešnička na torte. Ak sa vrátim v Beaver Creeku, môžem sa dostať aj na olympiádu. Ale na tú sa najskôr musím kvalifikovať,“ upozorňuje.

„Som rád, že mi v športe zostáva ešte pár rokov. Musím prípadne ešte dosiahnuť nejaké výsledky, ale som šťastný, že som späť, pokiaľ to je možné.“