Sebastian Foss-Solevaag v akcii počas slalomu v Madonne di Campiligio 2021. (zdroj: TASR/AP)
Jeho meno niektorým asi veľa nepovie. Hoci je to dvojnásobný majster sveta a bronzový olympijský medailista.
Tak ako v tichosti zažiaril, v tichosti sa aj lúči. Súťaže na lyžiarskych svahoch za sebou necháva Nór Sebastian Foss-Solevaag.
„Je ťažké urobiť takéto rozhodnutie, ale zároveň je to dobré. Vždy som plánoval skončiť, keď to stále bude dobré a cítim, že je to teraz,“ oznámil nórskej verejnoprávnej televízii nrk.no.
Správne a prirodzené
Špecialista na slalom začínal zaostávať za svetovou elitou od sezóny 2022/23. V celkovom hodnotení slalomu sa prepadol z 21. priečky na 36. a 46. v ostatných dvoch ročníkoch bieleho „cirkusu“.
„Viem, ako veľmi musíte drieť, aby ste mohli súťažiť. Nemám pocit, že mám na to ešte energiu a motiváciu.
Nemali by ste sa na tréningu len ukázať a dokončiť ho. Preto je správne a prirodzené ukončiť to teraz.“
Nikdy nepatril medzi najväčšie svetové hviezdy. Ani keď sa pred štyrmi rokmi v Cortine d‘Ampezzo stal v 29 rokoch prekvapivo majstrom sveta v slalome, ani keď o rok v Pekingu po tej istej disciplíne stískal v rukách bronzový kov.
„Samozrejme. Najviac budem spomínať práve na tieto dva úspechy.“
Na talianskych MS bol spoločne s Vincentom Kriechmayrom najúspešnejší účastník. Rovnako ako Rakúšan mal dve zlaté.
Najcennejší kov si poťažkal aj po tímovej súťaži s formátom paralelných pretekov. Bronz z nej vydoloval pod piatimi kruhmi v Pjongčangu 2018.
K reflektorom len naťahoval ruky
Solevaag dlho patril v slalome medzi najlepších. Po najväčších úspechoch akoby nedokázal dostatočne zaujať médiá i fanúšikov. Nie tak ako napríklad Marcel Hirscher, Henrik Kristoffersen, Alexis Pinturault, Manuel Feller či Clément Noel.
Možno sa až tak nedostal do povedomia lyžiarskeho sveta pre nedostatok víťazstiev a „debien“ vo Svetovom pohári. „Len“ dve individuálne víťazstvá, z toho iba jedno po životnom úspechu na MS, sa máli. Rovnako tak aj „len“ päť výsledkov v najlepšej trojke.
Po zlatom slalome v prekrásnej Cortine d’Ampezzo sa medzi najlepších troch dostal vo Svetovom pohári len raz – víťazstvom v Madonne di Campiligo na konci toho istého kalendárneho roka.
„Cítim, že už nedokážem jazdiť tak, ako by som chcel. Máte za cieľ byť medzi najlepšími na svete, ale ak vidíte, že vaše telo nereaguje, uľahčuje vám to rozhodnutie skončiť.“
Pomohli aj tréneri
Jediné body v minulej sezóne získal Sebastian Foss-Solevaag v úvodnom slalome v Levi za 19. miesto. V ostatných desiatich má pri svojom mene vo výsledkovej listine značky DNQ (nekvalifikoval sa do 2. kola) alebo DNF (nedokončil).
Pre trénerov ťažký rébus. Čo s ním spravíme? Nóri ho pred týždňom nezaradili do elitného tímu na ďalšiu sezónu.
Nie, nie. Nevykašlali sa na neho. Ešte pred týmto rozhodnutím s ním odkonzultovali, ako to vidí s budúcnosťou.
„Jasne som im povedal, že nezáleží na tom, či ma vyberú alebo nie. Pozerali sme sa na nejaké riešenia, ako by som stále mohol byť v tíme a mať nejakú flexibilitu, ale nebolo to možné. Všetko to uľahčilo.“
A čo ďalej?
„Budem si užívať život, relaxovať a veľa hrať tenis a golf.“
