Slávka Fantacciniová sa v klube Vero Volley venuje mládeži. (zdroj: ARCHÍV Slávky Fantacciniovej)
Ťažšieho a zvučnejšieho súpera pri svojej historickej premiére ani nemohli dostať. V Thajsku sa už tento piatok začnú majstrovstvá sveta volejbalistiek. Slovenky sa v B-skupine v Phukete postupne stretnú s Talianskom, Belgickom a Kubou.
Z každej z ôsmich skupín postúpia do vyraďovacej fázy prvé dva tímy.
Nielen o našom prvom súperovi sme sa rozprávali s bývalou slovenskou reprezentantkou Slávkou Fantacciniovou (za slobodna Homzovou). Do Talianska odišla v roku 1999, usadila sa tam a po úspešnej hráčskej kariére zostala pri volejbale ako trénerka mládeže v klube Vero Volley Monza.
V piatok o 15.30 h SELČ nastúpia slovenské volejbalistky proti Taliankam. Budete zápas sledovať v televízii?
„Pochopiteľne. A budem fandiť Slovensku! Manžela pošleme do práce a ja s deťmi si pozrieme zápas. Sme pomiešaná rodina, svokra pochádza z Argentíny. Syn Gianmarco si vybral basketbal, trinásťročná dcéra Valentina volejbal. V klube som v minulej sezóne viedla tímy Rondó Muggio od 11 až do 14 rokov, teraz budem mať družstvá do 13 a do 16 rokov. Zároveň som zodpovedná za mini volejbal. Valentina sa dostala do výberu Vero Volley, takže ju už nebudem trénovať.“
Taliansky volejbal dlhodobo patrí do absolútnej svetovej špičky. Ženy vyhrali olympijské hry v Paríži, pred pár dňami tím do 21 rokov triumfoval na svetovom šampionáte. Cítite zvýšený záujem detí o volejbal?
„Keď sa vyhráva, máme plné zápisy detí. Stačí olympiáda alebo majstrovstvá sveta a v septembri máme rady pred dverami, všetci chcú trénovať. Malé deti prídu bez obmedzení, od trinástich rokov už uzatvárame družstvá na štrnásť-pätnásť hráčok, viac nie.“
Má pre vás špeciálnu príchuť zajtrajší otvárací duel?
„Slovenky sledujem roky, aj keď hráčky osobne nepoznám, pretože najstaršie z nich sú odo mňa o pätnásť rokov mladšie. Poznám mamu nahrávačky Barbory Kosekovej Evu. V stretnutí s Taliankami som ich videla v osemfinále ME 2019 v Bratislave, keď družstvo ešte viedol Talian Marco Fenoglio. Talianky nemajú konkurenciu, čo potvrdili aj teraz v Lige národov.“
V súčasnom tíme je aj Zuzana Šepeľová. Ďalšia rodáčka zo Sniny, ktorá naposledy rovnako ako vy vyhrala anketu o najlepšiu volejbalistku Slovenska.
„Čítala som, že je tam ďalšia Sninčanka. A veľmi ma to teší. Nepoznám ju, lebo je mladá. Vo Vere Volley máme v tíme do šestnásť rokov nahrávačku z Košíc Julianu Katočovú. Už sme sa zoznámili. Veľmi si ju chvália.“
V roku 1995 ste štartovali s kadetkami vo Francúzsku ako prvá generácia v ére samostatnosti na majstrovstvách sveta, po bronze na ME ste na nich obsadili siedmu priečku. Slovensko čakalo na premiéru v seniorskej kategórii ďalších tridsať rokov, dlho?
„To, že sme sa tam dostali, ma potešilo. Každý jeden úspech, každá výhra slovenských volejbalistiek ma veľmi teší. Zaujímam sa, čítam. Tým, že naše dievčatá rada sledujem, prežívam druhý raz to, čo som už zažila ako hráčka. Aj ja som mala ich vek, nosila som rovnaký reprezentačný dres. Keby som mala žiť taliansku éru, je to niečo iné. Nároky sú tu vysoké. Povinnosť je dostať sa na vrcholné podujatia a vyhrať.“
Spomienka na hráčske časy. (zdroj: FOTO ARCHÍV)
Ako trénerka pôsobíte v Monze. Zažili ste v klube niektoré talianske reprezentantky?
„Trénerkou som iba tri roky. Začala som, keď sa k športu dostali moje deti. Až vtedy som si mohla dopriať môj koníček, ktorý sa stal aj mojou prácou. Hrali alebo tu hrajú Syllová, Egonuová, Orrová či Danesiová. Dúfam, že sa raz budem môcť pochváliť, že v reprezentácii je hráčka, ktorú som trénovala.“
Serie A1 je najsilnejšia liga na svete, čo talianske kluby potvrdzujú aj v európskych pohároch. Nahrávačka Orrová však v lete prestúpila do Fenerbahce Istanbul, smečiarka Syllová do Galatasarayu. Vo Vakifbanku bola pred troma rokmi i Egonuová. Vedia ich Turci zaplatiť ešte lepšie?
„Áno, čo viem, tak aj dva až trikrát.“
Vero Volley Monza hrá v súťaži pod hlavičkou Milána. Chodievate na zápasy Serie A1?
„Málokedy, pretože ich termíny kolidujú s našimi zápasmi. V minulej sezóne som stihla jeden zápas. Počas sezóny mám volejbalom nabitý program. Doobeda trénujem v rámci klubového projektu v školách, popoludní v klube. Radšej si sadnem na gauč, otvorím si slovenské pivko, ktoré už nemám, a pozriem si zápas v televízii.“
Na vrchole kariéry ste hrávali na poste univerzálky, s Bergamom ste ako jediná Slovenka v roku 2000 vyhrali Ligu majstrov. V súčasnosti o honor najlepšej volejbalistky sveta uchádzajú Švédka Isabelle Haaková, Srbka Tijana Boskovičová, Turkyňa Melissa Vargasová či Talianka Paola Egonuová. Ktorá je podľa vás najlepšia?
„Ťažká otázka, pretože za každou hráčkou je nahrávačka. Do tejto skupiny by som však zaradila aj ďalšiu taliansku reprezentantku Jekaterinu Antropovovú. Ako mládežníčka prišla z Ruska.“
S ňou a s Egonuovou budú mať zajtra do činenia v Phukete aj naše volejbalistky. V útoku je to najlepšia dvojica na svete, nie?
„Je to luxus mať takéto dve hráčky v tíme, ale aj veľký problém, keďže na ihrisku môže byť iba jedna univerzálka. Reprezentačný tréner Julio Velasco však našiel kľúč a spôsob, aby medzi nimi dvoma nebola rivalita. Mne osobne sa viac páči Antropovová. Ako dvojka bola stále pripravená, keď to nefungovalo. Ešte nejaký čas prejde a podľa mňa bude jednotka. Budúcnosť patrí jej.“
Už ako trénerka. (zdroj: FOTO ARCHÍV (sf))
Aj keď pre naše volejbalistky budú v bitke o postup zo skupiny kľúčové skôr zápasy s Belgickom a Kubou, aký by bol váš recept proti Taliankam?
„Mali by riskovať a skúšať hocičo nové bez problému, či z toho bude úspech. To, čo by mohli potrebovať a použiť proti Belgičankám. Talianky sú objektívne o jeden-dva stupne silnejšie. Treba si dať priority, ktoré by mali vyjsť v tom zápase. Nie výsledok a hru, ale nikdy sa nezložiť. Veci, ktoré sa môžu naučiť a môžu obohatiť ich volejbalový život.
Neviem, či niektorá zo Sloveniek podáva stokilometrovou rýchlosťou, takýto servis ich čaká od Antropovovej či Egonuovej. To bude bombardovanie. Keby som mala na Talianky pripravovať slovenské družstvo, tak by som trénovala s mužmi. Taktiež pri našom podaní či útoku nemôže ísť lopta na ich liberku.
Dôležitá bude i mentálna stránka. Proti Taliankam musíte hrať neustále s entuziazmom a vervou. Nikdy nemôžete ukázať, že trpíte. Aj keď viete, že idete do vojny, ktorú prehráte. Na druhej strane si myslím, že hrať proti ním prvý zápas na turnaji nie je zlé. V nich nikdy nikto neukáže, na čo má.“
Talianky ťahajú sériu 29 víťazstiev za sebou. Vyhrali olympiádu v Paríži a dvakrát Ligu národov. Prekvapuje vás táto séria?
„Vôbec nie. Velasco našiel recept, ako držať jedno družstvo. Káder hráčok sa nezmenil, ale urobil poriadok v hlavách. Nič iné. Napísali o ňom, že keby mal riadiť svet, tak by všetci boli spokojní. Dokázal nájsť spôsob, ako z každej hráčky vytiahnuť to najlepšie. Nie jeden recept, ale štrnásť receptov na každú jednu hráčku. Egonuovej povedal, aby nečítala nič na sociálnych sieťach, noviny a nezaoberala sa telefónom.
Možno to podceňujeme, ale pokiaľ zápas nevyjde, reakcie rania každú hráčku. Za mojej éry sme boli ešte od internetu ochránení. Keď mi ako hráčke v Taliansku nevyšiel zápas, tak som si v pondelok nekúpila noviny. Treba si zachovať pozitivizmus a entuziazmus na ďalší zápas. Aby som hráčky ušetrila od komentárov, ktoré ich môžu raniť, pobrala by som im telefóny.“
Velasco vyhlásil, že Talianky si ide na MS po zlato, aj keď to nebude ľahké. Sú podľa vás najväčší favorit?
„Áno, v posledných rokoch to dokázali. Aj sa to od nich očakáva. Čo sa týka Sloveniek, bola by som spokojná, aby mohli po šampionáte povedať, že urobili všetko, čo mohli. Prajem im, aby neboli slzy a nemuseli si nič vyčítať. Aby po návrate domov boli hrdé na to, čo dosiahli.“
Slávka Fantacciniová
Rodáčka zo Sniny (narodila sa 6. mája 1978), za slobodna Homzová, prišla ako šestnásťročná do Slávie UK Bratislava, s ktorou získala tri majstrovské tituly.
V roku 1999 odišla do Talianska. Prestúpila do Bergama, s ktorým vyhrala Superpohár a v roku 2000 Ligu majstrov.
V A1 hrala aj za Imolu, v drese ktorej bola štvrtou najviac bodujúcou hráčkou ligy, v A2 za Imolu, Lodi, Florenciu, Castelfidardo či Cremonu.
Hráčsku kariéru ukončila ako 33-ročná v B2. Víťazka ankety o najlepšiu volejbalistku Slovenska 1998.
Ešte počas svojej prvej sezóny v Taliansku sa 195 cm vysoká volejbalistka s basketbalistom Marcom Fantaccinim, ktorý hrával aj najvyššiu súťaž za Desio a Cantù.
Po svadbe v roku 2004 sa usadili v meste Paderno Dugnano pri Miláne, majú 13-ročnú dcéru Valentinu a 11-ročného syna Gianmarca.
