Turnaj majsteriek, nasadenie na grandslamoch. Mihalíková má najvyššie ambície

TEREZE MIHALÍKOVEJ sadla spolupráca s britskou parťáčkou Oliviou Nichollsovou, s ktorou tvoria pár na profesionálnom okruhu od vlaňajšej trávnatej časti sezóny. V marci dosiahli svoj zatiaľ najväčší úspech, keď postúpili do finále turnaja WTA 1000 v Indian Wells, v ktorom podľahli americko-holandskému tandemu Asia Muhammadová, Demi Schuursová 2:6, 6:7. V ďalšej časti sezóny má slovenská tenistka oveľa vyššie ciele.

V polovici marca ste boli na 33. mieste deblového rebríčka WTA, čo je vaše kariérne maximum, teraz ste 34. Ako ste zatiaľ spokojná so sezónou?

„V uplynulej sezóne bol môj cieľ, aby som ju ukončila tak, že moje číslo v rebríčku sa bude začínať trojkou. To, že mi to vyšlo o pár mesiacov neskôr, mi nevadí. Teším sa, no stále to nie je tam, kde by som chcela. Určite mám vyššie ciele. Dúfam, že to tak pôjde ďalej.“

Tereza Mihalíková (vpravo) s britskou partnerkou Oliviou Nichollsovou počas ceremoniáli po finále turnaja WTA 1000 v Indian Wells. (zdroj: TASR/AP)

Môžete byť konkrétnejšia?

„Náš tímový cieľ s ,parťáčkou´ Olivou Nichollsovou je, aby sme boli nasadené na grandslamových turnajoch. Sme od toho veľmi blízko. Potom by som chcela mať ako prvú číslicu v rebríčku dvojku a ten najvyšší cieľ, na ktorý spoločne myslíme každý deň, je koncoročný turnaj majsteriek. Túžime sa tam kvalifikovať. To by znamenalo, že sme v sezóne dosiahli víťazstvá na veľkých turnajoch, teda účasti v semifinále až finále a celkovo by bola z nášho pohľadu úspešná.“

Ako ďaleko ste od toho, aby ste figurovali medzi nasadenými na grandslamoch?

„Náš spoločný rebríček by mal byť pod 60. Ja som teraz 34., Olivia 31., takže sme na hrane.“

K prieniku do TOP 10 dosť času

Keď sme sa spolu zhovárali pred dvoma rokmi a trénoval vás Torsten Peschke, uviedli ste, že všetky svoje zverenkyne dotiahol do elitnej svetovej desiatky vo štvorhre a vy nechcete byť výnimka. V akom horizonte by ste sa do nej mohli prepracovať?

„Štvorhry hrajú zväčša staršie tenistky, takže mám ešte dosť času. Teraz je môj hlavný cieľ turnaj majsteriek, tam je v hre najviac bodov. Keď sa tam dostane napríklad hráčka okolo 25. miesta, získanými bodmi odskočí ostatným, ktoré sa tam nekvalifikovali. Pokiaľ nevyhráte grandslamový turnaj, je ťažké dostať sa do desiatky. Sezóna je však veľmi dlhá, ešte sme len v apríli a dúfam, že sa nám to podarí.“

Turnaj majsteriek vidíte ako reálny už tento rok?

„Aktuálne sme približne desiate v poradí. Štyri hráčky tam budú grandslamové víťazky a o pár mesiacov to možno budeme aj my s Oliviou... Inak sa bojuje o zvyšné štyri miestenky, tam rozhodujú najlepšie výsledky na turnajoch WTA 500 a 1000. Nižšie podujatia sa tam vôbec nepočítajú. Pokiaľ nebudeme potrebovať zápasy, turnaje WTA 250 už budeme vynechávať.

Verím, že turnaj majsteriek je pre nás reálny. Výkonmi sme to potvrdili tento rok i vlani, keď sme zdolali vtedy svetovú jednotku Erin Routliffeovou s dvojkou Gabrielou Dabrowskou. Úroveň teda máme a niekedy k tomu stačí len kúsok šťastia. Aby sa stretli okolnosti. Hrať napríklad v čase, kedy nám vyhovujú podmienky a nie večer, keď je zima a loptičky až tak nelietajú. Treba odohrať dva-tri kvalitné turnaje v roku a sme tam.“

Tímový duch

S Oliviou Nichollsovou tvoríte pár už takmer rok. Ako prišlo k vašej dohode?

„Ja som oslovila ju. Mala vtedy slabší svetový rebríček, čo je u dievčat trošku nespravodlivé. Hráčky si totiž často povedia, že hoci by im to mohlo na kurte spolu klapať, no keďže nebudú nasadené, radšej si zvolia inú cestu. Môj predchádzajúci tréner Torsten Peschke ma však naučil, že ak vidím v niekom potenciál, treba to skúsiť. Vlani sme najskôr obe hrávali na okruhu so singlistkami a stretávali sme sa len na tréningoch.

Tam nám to sedelo. Olivia je navyše veľmi milé a dobré dievča. Ja potrebujem mať pri sebe niekoho presne takého, aby sme mali tímového ducha. Od začiatku som verila, že nám to spolu pôjde. Hneď na prvom turnaji v Hertogenboschi sme postúpili do finále, čo nás posunulo vyššie. Potvrdilo sa mi, že svetový rebríček niekedy nie je dôležitý, treba si len nájsť správnu osobu.“

Máte spoločné záujmy aj mimo kurtu?

„Olivia je síce trošku staršia odo mňa, ale veľmi si rozumieme. Vlani jej rodičia prileteli na finálový turnaj Pohára Billie Jean Kingovej do Malagy, boli na všetkých našich zápasoch a povzbudzovali aj Slovensko. Trávime spolu veľa času spoločne a aj spolu cestujeme.“

Máte spoločného trénera?

„Áno, od minulého roku je to Angličan Craig Veal. Zhodou okolností trénuje aj Američanku Desirae Krawcykovú, ktorá bola v nominácii USA na aprílovú C-skupinu kvalifikácie Pohára Billie Jean Kingovej v Bratislave. Samozrejme, keď som doma, nechce sa mi cestovať do Londýna, no na turnajoch a pred nimi nám Craig veľmi pomáha.“

V tejto sezóne ste dosiahli zatiaľ najväčší úspech na tisícke v Indian Wells, kde ste postúpili až do finále. Ako to hodnotíte s odstupom času?

„Veľmi sme sa tešili, bola to obrovská skúsenosť. Na centrálnych kurtoch som hrala už aj predtým, no ten v Indian Wells je skutočne obrovský. Pripadali sme si tam maličké. V úvode som cítila nervozitu, no po dvoch-troch gemoch som sa jej zbavila. Možno v ďalšom finále to už bude iné. Získali sme dôležité skúsenosti a dalo nám to poznanie, že všetko je možné. Tvrdou prácou sa dá dosiahnuť akýkoľvek úspech.“

Tereza Mihalíková (vpravo) počas tréningu na zápas Pohára Billie Jean Kingovej s Viktóriou Hrunčákovou. (zdroj: Archív Šport/Milan Illík)

Hráte už len na najväčších turnajoch. Museli ste si zmeniť program, ktorý ste mali naplánovaný?

„Áno, napríklad sme obetovali turnaj v Stuttgarte, aby sme sa dobre pripravili na tisícku v Madride. Vybrali sme si ťažšiu cestu. Znamená to, že menšie turnaje hrať nebudeme. Na väčších sa získava najviac bodov, hoci je to na nich náročné. Jeden týždeň sme vo finále, potom vypadneme v prvom kole, ale stále čelíme najlepším na svete. Taktiež s nimi trénujeme. S výnimkou grandslamov sa hrá v treťom sete na supertajbrejk a tam je to o pár loptičkách.“