Mal som neuveriteľné šťastie na partnerov, konštatuje definitívne sa lúčiaci grandslamový víťaz Filip Polášek

Nik iný zo slovenských mužov sa na tenisových kurtoch nemôže pochváliť grandslamovým víťazstvom, len Daniela Hantuchová v miešanej štvorhre na všetkých štyroch podujatiach veľkej štvorky. ň

Jedine on – Filip Polášek, ktorý bude mať v júli okrúhlych 40 rokov. S chorvátskym rovesníkom Ivanom Dodigom triumfoval vo štvorhre na Australian Open 2021.

V nedeľu 15. júna sa pred vyvrcholením turnaja Bratislava Open oficiálne rozlúčite so športovou kariérou. Viete už presne, kto všetko vám bude pritom asistovať?

„Nemali by chýbať Mike Bryan, Igor Zelenay, ani Ivan Dodig. Prídu aj moji tréneri Leoš Friedl a Pavel Šmela, na všetkých sa veľmi teším.“

Spomenuli ste Američana Mikea Bryana. Pamätáme si dobre, že zohral vo vašej kariére významnú rolu?

„Áno, bolo to v roku 2018. Mal som hrať už len na nejakých domácich klubových súťažiach, čo bol môj prvý malý návrat. Zhodou okolností sa Mike, jeden z dvojice legendárnych bratov, ocitol na Slovensku, keďže tu mal priateľku.

Známi mi zavolali, či by som si s ním nezahral. Prekvapilo ma, že si ma pamätal po viacerých rokoch, čo som na okruhu chýbal. Vysvetlil mi, že najmä preto, ako sme ich v Acapulcu v roku 2011 s Travisom Parrottom zdolali.

A zrazu mi povedal, že hrám dobre a mal by som sa vrátiť. Bol to pre mňa dôležitý impulz pre návrat, ktorý som potom urobil zhruba o dva mesiace neskôr. Aj vďaka tomu, že mi telo vydržalo novú tréningovú záťaž.“

Na nedávnej tlačovej konferencii v Bratislave. (zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Prečo ste predtým už chýbali na dvorcoch?

„Pre zranenie chrbta. Od roku 2013. Štyri a pol roka som nehral súťažný zápas.“

Potom ste znova začali žiariť na deblových turnajoch. Na ktorých spoluhráčov si najradšej spomínate? S kým sa vám hralo najlepšie?

„Mal som to šťastie, že ja som so si všetkými veľmi dobre rozumel. Dlhodobých spoluhráčov nebolo veľa. V prvej časti kariéry som začal s Igorom Zelenayom, potom to bol zhruba dva roky Travis Parrott, potom František Čermák, Martin Damm a Julian Knowle. Čo hráč, to legenda.

Po návrate Ivan Dodig a John Peers. Zväčša všetci grandslamoví šampióni, či už vo štvorhre alebo v mixe. Šťastie na partnerov bolo neuveriteľné. Každý mi pomohol, niečo nové ma naučil.“

Mladí tenisti i tenistky sa chcú na dvorci uplatniť najmä sami. Kedy a prečo ste sa vy rozhodli, že budete deblista?

„U mňa to bolo úplne inak. Predovšetkým musím povedať, že tenis som začal hrať pomerne neskoro, mal som už deväť rokov. A rodičia mi aj hovorili, že z tejto mojej záľuby nič vážne nebude.

Nejaký čas som už hral, keď som si všimol obrovskú silu českého tenisu vo štvorhre. Bolo ich asi desať medzi 50 najlepšími na svete. Tak som si povedal, že ak sa ich toľko môže živiť deblom, mohol by som to skúsiť aj ja, povedzme ako jediný Slovák.

Už ako junior som sa zameral na štvorhru, s Petrom Miklušičákom som dosahoval úspešné výsledky, bol rok, keď sme prehrali iba jeden zápas. Vtedajšie pravidlá nám však nežičili, na grandslamový turnaj sme sa spolu nedostali.

Neskôr sa tie nožnice začali pre mňa tak roztvárať, že som si už ani nevedel predstaviť hrať na singlových aj deblových turnajoch.“

Ako sa pozeráte na svoje najlepšie 7. miesto v rebríčku ATP vo štvorhre? Hodnotíte ho s odstupom času ako skvelé, alebo vás mrzí, že ste sa nedostali ešte vyššie?

„Kým človek nie je jednotka, stále má kam stúpať. Niektoré z tých šiestich miest, kde som nebol, by som privítal. Na druhej strane sa mi splnilo viac, než som si spočiatku dovolil čo len snívať.

Veď som sa stal grandslamovým víťazom, mám dva tituly z okruhu ,masters’, celkovo sedemnásť triumfov z turnajov ATP a takmer tristo vyhratých zápasov iba na nich. Sú to čísla, ktoré v našom tenise v rámci štvorhry nemajú obdobu.

Nikdy som nedúfal, že sa k takým číslam dostanem. Som vďačný, že to telo vydržalo, že mi dovolilo odohrať ďalšie významné roky po návrate. Teším sa z toho.“

Zľava riaditeľ UniCredit Bank Jaroslav Habo, Filip Polášek, tenisový tréner Marián Vajda a riaditeľ turnaja Branislav Stankovič počas tlačovej konferencie k tenisovému turnaju Bratislava Open 2025. (zdroj: TASR)

Nesporne je vaším najväčším úspechom grandslamový triumf s Ivanom Dodigom na Australian Open 2021. Ktoré ďalšie výsledky si ešte najviac ceníte?

„Sú to tituly na ,masters’ v Cincinnati 2019 a Indian Wells 2021. Odohral som aj niekoľko výborných zápasov vo štvrťfinále či semifinále turnajov, ale to si nikto nepamätá. Najťažší je vždy finálový duel, ku koncu turnaja sa zvyknú objavovať už aj menšie zranenia. Stúpa tlak, hrá sa o titul, prirodzene, že aj o peniaze.

Nebýva to jednoduché. Preto je až neuveriteľné, že v druhej časti kariéry som vo všetkých štyroch najväčších finále vždy zvíťazil. Bol to jeden grandslam, dva turnaje ,masters’ a päťstovkový turnaj v Pekingu 2019.

Obrovský zážitok, dôležitá brána v druhej časti kariéry, bolo i semifinále Wimbledonu 2019 na tamojšom hlavnom dvorci pred takmer zaplneným hľadiskom. A spomenúť by som mohol i ďalšie dve grandslamové semifinále, Australin Open 2020 a US Open 2021.“

Na akom povrchu dvorca sa vám hrávalo najlepšie?

„Vedel som sa prispôsobiť. V druhej časti kariéry sa mi však antuka zdala príliš pomalá.

Musel som na nej viac bojovať, nemal som zbrane napríklad proti šikovným singlistom, ktorí sa niekedy objavili na druhej strane kurtu. Pravda, ovplyvnili to aj vtedajšie covidové roky.

Všetky najväčšie úspechy som mal napokon na tvrdších a rýchlejších povrchoch.“

Chýba vám cestovanie, ktoré tenis vo veľkej miere prináša?

„To mi z neho chýba najmenej, nikdy som ho neobľuboval. Každý týždeň byť na inom konci sveta, vybaľovať sa, prebaľovať sa, toho bolo veľa. A neprinášalo to ani zážitky.

Napríklad v Tokiu som bol tuším štyrikrát, dokopy takmer tri týždne, vrátane olympiády, ale z mesta v podstate nič nepoznám.

Podobne to bolo aj na iných turnajoch, nikdy nebol čas ani možnosť na iné, než tenisové povinnosti.“

Filip Polášek sa takmer celú kariéru venoval iba štvorhre. A veľmi úspešne. (zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Na tlačovke pred týmto bratislavským turnajom ste podotkli, že kvôli vašej rozlúčke musíte začať trénovať. Mysleli ste to vážne, alebo ste len žartovali?

„Nebol to žart. Za posledný rok a pol som držal raketu v rukách iba raz. Nehrávam ho a nečakal som, že bude takáto rozlúčka.

Som veľmi vďačný, že to ľudia z turnaja okolo Braňa Stankoviča zorganizovali. Keď som sa dozvedel, aké mená sem môžu prísť, tak som si už trochu zatrénoval, aby som si neurobil hanbu.“

Teraz ste medzi organizátormi turnaja Bratislava Open, ale zachytili sme, že tenis nie je v súčasnosti hlavná náplň vášho života. Čomu sa venujete?

„Po skončení aktívnej kariéry som bol športový manažér tu na tenisovom Slovane, ale je pravda, že som viac-menej z tenisovej komunity odišiel.

V polovici minulého roka som sa dal na reality, keďže ma táto problematika vždy zaujímala. Aj tréneri sa mi v minulosti niekedy smiali, ako priveľmi sa tomu venujem. Teraz som realitný maklér.“

Potrebovali ste na to nejaké vzdelanie, či nejaký kurz?

„Pracujem v realitnej kancelárii, kde som absolvoval školenie a učím sa stále. Čo sa tenisu týka, tretí rok som súčasťou organizačného tímu challengeru ATP Bratislava Open a pôsobím tiež stále ako zakladajúci člen aj v charitatívnom projekte Hrajme tenis Slovensko.“