Krištofovič: Každý z nás by mal ísť deťom príkladom

Ten pocit zo zlyhania poznáte určite mnohí. Stanovíte si cieľ pravidelne športovať, no keď má prísť ten deň, poviete si, že zajtra. Zo zajtra sa stane pozajtra, z pozajtra napozajtra a zrazu zistíte, že opäť zostalo len pri slovách a skutok sa nedostavil. O tom, ako nájsť v sebe vnútornú motiváciu pravidelne sa hýbať a ako si športovú aktivitu udržať, sme debatovali so známym odborníkom na osobný rozvoj Petrom Krištofovičom.

Asi každý z nás pozná niekoho, kto chce pravidelne športovať, no nedokáže s tým ani len začať. Prečo je ťažké urobiť prvý krok?

„Človek je zvykový tvor a principálne sa mu nechce prekonať akýkoľvek odpor. Už Friedrich Nietzsche povedal, že potrebujete silné „prečo“, aby ste vystúpili z komfortnej zóny. Ak má človek „prečo“, bude hľadať „čo“ a „ako“. Väčšine ľudí chýba to prečo.“

Ako ho treba hľadať?

„Na niektorých ľudí treba ísť cez pozitívnu motiváciu a na iných zase cez negatívnu. Aj silný negatívny moment v živote môže spôsobiť silný pozitívny impulz a následný reštart. Preto napríklad ľudia nájdu v sebe lepšie ja po rozchode s partnerom alebo chorobe.“

Nikto nechce začať športovať až vtedy, keď prišiel o partnera, alebo na svoj sedavý spôsob života doplatil zhoršením zdravotného stavu. Čo je teda dobrá technika hľadania pozitívnej motivácie?

„Pár vecí mám odskúšaných na sebe. Z mojej skúsenosti treba robiť
rozhodnutia už večer a nie ráno. Keď sa totiž zobudíte po zlej noci, alebo pri pohľade z okna zistíte, že prší, je pohodlnejšie zostať ležať v posteli. Sebadisciplína totiž nie je vrodená vlastnosť a človek ju musí trénovať, aby sa ľahšie prekonával. Keď sa večer mentálne nastavíte na pohybovú aktivitu a ráno už vidíte pri posteli nachystané športové pomôcky, ľahšie sa vám prekonáva diskomfort. Už to totiž vnímate ako záväzok.“

Dôležité je teda si športovú aktivitu poriadne naplánovať a potom sa toho už len držať?

„Jednoznačne. Najviac vám pomôže, keď si vytvoríte zvyk. Ľudia sú rôzni. Niekomu vyhovuje viac športovať večer, inému ráno. Ide len o to, aby ste si našli systém a práve v tomto smere je dôležitý spomenutý plán. Je dobré si v kalendári jasne stanoviť čas, ktorý chcete venovať športu. Bez plánu človek dlhodobo vydrží pri športe len ťažko. Ale vrátim sa k tomu, že potrebujete aj štartér a to je už spomenuté silné „prečo“.“

Peter Krištofovič. (zdroj: archív Petra Krištofoviča)

Všetci na svete sa zhodnú, že najviac v živote človeka je zdravie. Šport k pevnému zdraviu vedie, no napriek tomu sa mnohí ľudia nevedia dokopať k aktivite. Prečo nie je dostatočne silné „prečo“ snaha byť zdravý alebo zdravší?

„Nefunguje to, lebo je to príliš všeobecné želanie na to, aby ste prekonali diskomfort. Musíte ísť v hľadaní ďalej. Musíte sa pýtať, prečo chcete byť zdravý. Ak je odpoveď, lebo chcem dlho žiť, musí prísť otázka, prečo chcem dlho žiť? Ak je odpoveď že kvôli svojej rodine, lebo ju nadovšetko milujem, už sa dostávate k podstate.

Zrazu zistíte, že športovať chcete preto, aby ste tu boli zdravý a plný síl čo najdlhšie pre svojich najbližších. Keď nájdete svoju motiváciu hlbšie, stáva sa pevnejšou. Posilniť ju môžete ďalším vnútorným dialógom na tému, ako dlho a v akej kondícii tu budem pre najbližších, pokiaľ športovať nebudem.

Stačí si predstaviť, že budete mať 65 rokov, nadváhu, budete chodiť po lekároch, zaťažovať rodinu… Niektorým ľuďom nepomôže ani toto, z mojich mentorských skúseností viem, že neexistuje technika, s ktorou dostanete do fitnescentra každého človeka. Ale čím hlbšie tú motiváciu nájdete, tým je šanca na úspech vyššia.“

Mnohí sa k športovej aktivite dokopú, ale postupne strácajú motiváciu a napokon s ňou prestanú. Keď už sa začnete hýbať, čo je dôležité spraviť, aby ste vytrvali?

„Znovu sa dostávame k tomu istému. Daný človek nemal dostatočne silné „prečo“ na to, aby vytrval. Či už je to vzťahový aspekt, zdravotný, vizuálny… Niečo, čo je silnejšie, pretože, kým nevznikne zvyk, stále musí prekonávať negatívny diskomfort.

Spoznal som pár ľudí z fitnes brandže a tí mi prezradili, že sa najviac permanentiek predá na rok dopredu. Ľudia si myslia, že keď si za niečo zaplatia, bude ich to hnať dopredu. Prezradím vám, že nebude. Motiváciu musíte nájsť vo svojom vnútri a nie vo vynaložených finančných prostriedkoch.“

Súvisiaci článok

Peter Krištofovič: Stanovte si cieľ, urobte plán, začnite dnes

Čítajte viac

Nemôže zafungovať zdanlivo nedostihnuteľný, no zároveň veľmi
konkrétny cieľ? Napríklad, že začnem s pravidelným behaním, lebo raz chcem zvládnuť maratón?

„Viete, takto si cieľ nestanoví nikto, kto nemá k športu vzťah. Z
mojej skúsenosti viem, že ľudia, ktorí boli k športu vedení v detstve, majú potom ľahšiu východziu pozíciu, keď sú starší. Ich telo a myseľ totiž nachádzajú v sebe pamäťové stopy. Ak sa niekto nehýbal ani ako dieťa, má to v rozhýbavaní sa v dospelosti ťažšie.

Preto by každý z nás mal ísť príkladom deťom. Pre rodičov by to mala byť priorita. V každej rodine totiž funguje podvedomý proces napodobňovania, čiže dieťa napodobňuje rodiča. Preto by rodičia mali športovať, lebo zvyšujú tým pravdepodobnosť, že športovať budú aj ich deti, a teda, že ich deti budú zdravšie. Respektíve, že šport bude potom súčasť aj ich rodín.“

Vieme, čo by mala robiť rodina. Čo by z vášho pohľadu mali robiť štát a samosprávy pre to, aby bola populácia aktívnejšia, a tým aj zdravšia?

„Štát by sa mal starať o to, aby sa ľudia mali lepšie. Niekedy aj proti ich vôli. Som presvedčený, že by sme mali spokojnejšie obyvateľstvo, keby už na školách bolo viac pohybových aktivít a zároveň by sme mali lepšie vybudovanú infraštruktúru.

Najväčší problém je teda z môjho pohľadu nedostatočný počet hodín telesnej výchovy a takisto nedostatočný počet ihrísk, klzísk, telocviční, bazénov, bežeckých dráh… Ich vybudovanie je investícia do budúcnosti, lebo o tridsať rokov neskôr sa to štátu vráti v zdravšom národe. Samozrejme, iné zázemie má Bratislava a iné zase menšie mestá či obce. Zase, v menších sídlach je jednoduchšie ísť behať, ste bližšie k prírode…“

Kto by okrem rodiny, štátu a samospráv mal dbať na to, aby ľudia vo väčšej miere športovali?

„K zvýšenej športovej aktivite môže viesť nielen iniciatíva štátu, ale aj podnikateľov a firiem. Napríklad, Tomáš Baťa v Zlíne už v minulom tisícročí vytváral v rámci svojej firmy športové oddiely, aby mal zdravších a spokojnejších zamestnancov. Toto sa akosi vytratilo, pritom to malo prínos aj na vzniku pevnejšej komunity. Nemali by sme všetko nechávať len na štát a jeho opatrenia. Každý môže inšpirovať a pomôcť ostatným.“