Mintálová bojovala počas pôrodu o život a po 13 mesiacoch je späť na divokej vode

Eliška Mintálová je späť. Po tom, ako 10. mája porodila syna Noela, sa cez víkend vrátila do pretekárskeho kolotoča. V posledných rokoch naša najúspešnejšia kajakárka naposledy štartovala vlani na parížskej olympiáde, čiže pocit súťažného napätia si vyskúšala po vyše trinástich mesiacoch.

Tri razy prvá

Na OH postúpila do finále, v ktorom obsadila 9. miesto. Hoci to bolo jedno z najlepších umiestnení z celej slovenskej výpravy v Paríži, niektorým sa jej výsledok nepáčil. Dokonca ani ľuďom z vedenia sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky a dávali jej to poriadne pocítiť. „Elza“, ako ju volajú najbližší a priatelia, sa však nenechala znechutiť a na divokú vodu sa vrátila v plnej paráde.

Stačí, keď si len zrekapitulujeme jej víkendové výsledky z Čunova. V rámci deviateho a desiateho kola Slovenského pohára sa tam uskutočnili aj majstrovstvá Slovenska a zverenka Petra Cibáka určite nebola len do počtu. V sobotu, keď sa konal domáci šampionát, v K1 vyhrala kvalifikáciu pred druhou Luknárovou o 3,91 s a v A-finále skončila posledná šiesta, keďže inkasovala na deviatej bránke „päťdesiatku“.

V nedeľu bola v Slovenskom pohári ešte lepšia, keď triumfovala v kvalifikačnej jazde pred Krutou o 12,98 s a v A-finále takisto pred Krutou až o 17,73 s! Navyše v sobotu bola členka hliadky kajakárok KTK Dukla Liptovský Mikuláš, ktorá sa tešila zo zisku domáceho titulu. Na kajakárku, ktorá ešte pred tri a pol mesiacom bola tehotná, parádne výsledky.

„Keď som dostala do ruky štartové číslo, cítila som na jednej strane nervozitu, ale na druhej som sa na prvú jazdu už veľmi tešila,“ začala 26-ročná členka KTK Dukla L. Mikuláš, ktorá ani len netušila, čo môže od seba očakávať: „Nemala som žiadne výsledkové ambície.

Trinásť mesiacov je veľmi dlhý čas, a tak som nemohla ani len tušiť, čoho budem schopná. Keď som sa dozvedala, že som tehotná, tak som si vtedy povedala, že ak pôjde všetko bez väčších problémov, tak by som chcela prvý raz štartovať práve na týchto čunovských majstrovstvách Slovenka. Okolnosti sa síce nakoniec vyvinuli všelijako, ale som rada, že mi to vyšlo tak, ako sme si pred rokom naplánovali.“

Ťažký pôrod

Mintálová pokračovala v tréningu aj v tehotenstve. Samozrejme, že postupne musela z neho vypustiť jazdu na divokej vode, ale posilňovňa a najmä cvičenia s fyzioterapeutom boli v jej programe každý deň až do chvíle, kým nešla do nemocnice.

„Ešte dva dni pred odchodom do nej som trénovala nejaké cviky, ale žiaľ, v nemocnici nešlo všetko tak, ako by malo. Bola som v nej už päť dní pred pôrodom a keďže malému sa nechcelo ísť na svet, bol z toho nakoniec veľký boj. Nielen o neho, ale najmä o mňa a musím sa priznať, že lekári dokonca bojovali o môj život,“ spomína si na májové dni v nemocnici Eliška.

Súvisiaci článok

Halčin urobil športové gesto, obetoval by aj titul

Čítajte viac

Čo sa tam stalo? „Žiaľ, mala som vysoký krvný tlak s bielkovinami v moči. Je pravda, že som sa pár dní predtým necítila práve najlepšie, ale ani po kontrole u lekára to nevyzeralo až tak zle. Len mi kázali kontrolovať si tlak. Keď som si raz namerala, že mám 156 na 110, tak som už tušila, že niečo nie je v poriadku,“ pokračuje Eliška, ktorá vtedy ani len netušila, že to najhoršie na ňu len čaká.

V nemocnici sa snažili lekári vyvolať pôrod, ale nedarilo sa im to. „Dostávala som tabletky, ale malý nie a nie ísť na svet. Nebola to sranda a keď prišiel môj priateľ Tomáš za mnou a pýtal sa lekárov, ako to so mnou a malým vyzerá, tak ich odpoveď bola pre neho zdrvujúca.

Povedali mu, že malého určite zachránia, ale nevedia povedať jednoznačne, či sa im podarí zachrániť mňa. Bol to doslova boj o môj život, ktorý sa našťastie skončil úspešne. Lekári mi dali ešte ďalšiu tabletku na vyvolanie pôrodu a tá konečne zabrala.

Malý Noel sa narodil prirodzenou cestou a po troch dňoch od jeho narodenia sme mohli ísť domov. Boli sme v tej chvíli najšťastnejší na svete. Malý bol zdravý, ja som bola v poriadku a spolu s Tomášom sme mohli začať na nový život s Noelkom doma.“

Tvrdý návrat na vodu

Ako priznáva Eliška Mintálová, malý je zlaté dieťatko: „Pravdu povediac, niekedy ani nevieme, že ho máme.“

A aký bol jej návrat do pretekárskeho kolotoča? „Tvrdý. Nikto z nás nemohol ani len tušiť, ako zareaguje moje telo, ale našťastie si pomaly začalo zvykať na tréningové zaťaženie. Nebolo to ľahké. Stratila som cit pre vodu, pribrala som a svoju úlohu stále zohrávajú aj hormóny.

A keď to všetko spočítame, bolo jasné, že najväčší problém je nedostatočná kondícia. Všetko však chce svoj čas a ja verím, že postupne sa do toho dostanem,“ vysvetľuje okolnosti svojho návratu Mintálová, ktorá je veľmi rada, že sa na divokú vodu vrátila takým rýchlym spôsobom:

„Stalo sa tak asi pred ôsmimi-deviatimi týždňami, ale bolo to len na tichú. Bol to fantastický pocit, pretože zrazu som bola vo ,svojom’ prostredí, ktoré mi bolo dlhé roky každý deň spoločníkom. Nevedela som sa dočkať, keď sa prvý raz dostanem aj na divokú vodu a ten čas prišiel asi pred jeden a pol mesiacom. Bola som šťastná, hoci na všetko som si musela zvykať nanovo.“

Eliška sa teší zo svojho návratu do pretekárskeho kolotoča. (zdroj: CANOE.SK)

Ešte pár dní pred pretekmi v Čunove nebolo isté, či sa majsterka Európy z roku 2022 na nich predstaví. „Keď som však od všetkých zainteresovaných dostala ,zelenú’, nebolo na čo čakať. V prvom rade išlo o to, aby som si po dlhých trinástich mesiacoch znovu vyskúšala pretekársky stres a súťaženie.“

A ako bola spokojná s výsledkami? „Nadmieru,“ znela jej jednoznačná odpoveď. Nečudo, veď zo štyroch individuálnych jázd, ktoré v Čunove cez víkend absolvovala bola tri razy prvá a nevyšla podľa jej predstáv len jedna – finálová o majstra Slovenska.

„To v tejto chvíli nie je podstatné. Jasné, že by som bola radšej, keby som sa znovu tešila z domáceho titulu, ale teraz nie sú výsledky pre mňa dôležité. Pre mňa bolo víťazstvo už to, že som sa postavila na štart a nespravila som si na divokej vode hanbu.

Necelé štyri mesiace po pôrode a jeden a pol mesiaca po tom, ako som začala s tréningom na divokej vode. To je niečo neuveriteľné,“ konštatuje Mintálová.

Sezóna sa neskončila

Keďže Eliška nie je v tejto sezóne v reprezentačnom tíme, mohlo by sa zdať, že sezóna sa prvými pretekmi v Čunove pre ňu hneď aj skončila, ale opak je pravda. „Máme svoje plány a ak nám tomu nezabránia nejaké nepredvídateľné okolnosti, tak by som mala ísť do konca roka ešte na sústredenia do talianskej Ivrey, španielskeho La Seu d’Urgell, francúzskeho Pau a na konci roka potom na zimnú prípravu do Emirátov.

Súvisiaci článok

Slovenský obhajca prišiel vo finále o tisícku. Peňaženku si naplnil český džudista

Čítajte viac

Najmä na Seu sa veľmi teším, pretože tam by som chcela štartovať aj v rebríčkových pretekoch Medzinárodnej kanoistickej federácie. Je to fajn, že práve tam sa vrátim na medzinárodnú scénu, keďže v roku 2023 som v La Seu d’Urgell vyhrala zatiaľ jediné preteky Svetového pohára.

Je jasno, že teraz také ambície ešte nemôžem mať, ale ako som už povedala, ideme postupnými krokmi. Prvý v Čunove sa mi vydaril nadmieru a verím, že v tomto nastúpenom trende budem pokračovať aj v Španielsku.“

Prvoradé nominačné preteky

Eliška Mintálová má predstavy o svojom návrate do pretekárskeho kolotoča a teraz je len na nej a jej realizačnom tíme, ako sa im ich podarí naplniť. „Môj cieľ je jasný. Pripraviť sa čo najlepšie na májové nominačné preteky, v ktorých sa rozhodne o zložení reprezentačného tímu na sezónu v roku 2026.

Chcela by som si na nich vypádlovať miesto v reprezantácii, aby som potom mohla v roku 2027 zabojovať o miestenku na OH 2028 v Los Angeles. To všetko je však ešte veľmi ďaleko a pred nami je dlhá cesta s množstvom náročných tréningov,“ dodala v posledných rokoch naša najúspešnejšia kajakárka.