Ukončiť kariéru je ako rozísť sa s milovanou osobou a zostať kamarátmi, hovorí bývalý športový gymnasta

Ešte pred piatimi rokmi bol na Slovensku vo svojom obore najlepší. Športový gymnasta SLAVOMÍR MICHŇÁK mal v záľube najmä cvičenie na koni. Absolvoval viaceré majstrovstvá Európy či sveta. Zúčastnil sa aj na Európskych hrách v Baku 2015 a Minsku 2019, kde zhodne vo finále na obľúbenom náradí skončil šiesty. Už štyri roky by ste 32-ročného Bratislavčana darmo hľadali vo výsledkových listinách gymnastických pretekov. Čo sa stalo s niekdajším slovenským reprezentantom?

Vo vašom prípade je ťažké hľadať konkrétny dátum, kedy ste ukončili kariéru. Ako to?

„Presný dátum neviem ani ja sám, keďže kariéru som nikdy nejako oficiálne neukončil. Keď ma Slovenská gymnastická federácia (SGF) koncom roka 2020 nepustila na majstrovstvá Európy do Turecka, chvíľu po tom som si len zbalil veci a zo dňa na deň odišiel.

Odvtedy sa môj život radikálne zmenil. Začal som sa venovať inému športu – pole dance, v ktorom som v roku 2022 získal titul vicemajstra sveta v disciplíne pole sport a o rok sme s manželkou Miškou boli zlatí v dvojiciach.

Takisto sme vyhrali zopár ďalších súťaží v disciplíne pole art, ako napríklad Pole Theatre Austria 2024, Pole Spain 2024. V roku 2021 sme si s Miškou otvorili pole dance-gymnastické štúdio All in gym v Bratislave, kde ponúkame kurzy pole dance, gymnastiky, flexi, baletu, contemporary, stojok a podobne.

Neskôr sme sa vzali, máme domček so záhradkou, po ktorom nám behá psík, po čom som vždy túžil.“

Bolo ťažké rozhodnúť sa, že so súťažnou gymnastikou definitívne končíte?

„Áno. S koncom kariéry som roky váhal. Posledné tri som si vravel, že toto budú moje posledné majstrovstvá sveta alebo Európy a že sa treba posunúť ďalej. Stále ma však trápilo niekoľko vecí.

Nevedel som čo ďalej, pretože som v podstate nič nevedel. Odjakživa som športoval, čiže zo mňa mohol byť jedine tréner. Nemal som pocit, že gymnastický kouč je zrovna lukratívna práca.

Za ďalšie som ešte stále necítil naplnenie svojho sna - byť vo finále na ME alebo MS. Bol som akurát vždy veľmi blízko, ale nie priamo tam.

Ukončiť kariéru je ako rozísť sa s milovanou osobou a zostať kamaráti... Nakoniec to ale dopadlo ako to dopadlo, za čo som veľmi rád.“

Pri gymnastike ako takej ste zostali, ale predsa len nechýba vám jej súťažná verzia?

„Čím ďalej, tým menej. Dlhú dobu som mal akoby krízu identity. Nevedel som sám seba definovať, či som gymnasta, pole dancer, či kto.

Ešte donedávna som sa trochu z toho spamätával. Túžil som sám pre seba si nacvičiť zostavu na koni, prípadne sa prihlásiť na majstrovstvá Slovenska.

Ako sa stále hlbšie dostávam pod povrch pole dance, zároveň mám svojich zverencov, ktorým chcem dať zo seba to najlepšie, gymnastiku nechávam za sebou. Chýba mi z nej možno partia dobrých ľudí, atmosféra finálového pódia, alebo ,zahryznutie sa‘ do prvku, ktorý sa túžim naučiť.“

Dnes sa venujete viac pole dance, ktorý v slovenských reáliách ešte nie je taký populárny. Ľudia si ho skôr predstavujú len ako tanec pri tyči. O čo v ňom ide?

„Je to technicko-estetický šport. Cvičí sa prevažne na dvoch tyčiach (výnimočne na troch), z toho jedna je statická a druhá sa točí. Na tyčiach sa za hudobného sprievodu predvádzajú a hodnotia prvky sily, flexibility.

Hodnotia sa osobitne na každej tyči, ale aj ich kombinácie, takisto aj rôzne akrobatické prvky, saltá, prechyty, odskoky a podobne.

Pole dance má dve hlavné disciplíny: pole sport, ktorý má striktne dané pravidlá a povinné prvky a pole art, ktorý je voľnejší, nemá povinné prvky a hodnotí sa prevažne originalita a umelecký dojem, no samozrejme i obťažnosť prvkov, prechodov a podobne.“

Čo učíte vo vašom pole dance-gymnastickom štúdiu?

„Som tréner gymnastiky, stojok a pole dance. Mám skupinové, či individuálne hodiny. Organizujeme workshopy, pole dance a gymnastické kempy na Slovensku či v zahraničí, ponúkame vystúpenia na rôznych podujatiach.“

Ako vznikol nápad otvoriť takéto štúdio?

„Už dlho som vedel, že nechcem nikde pracovať, ale mať niečo svoje. Miška takisto túžila mať vlastné pole dance štúdio.

Dali sme to dokopy a vytvorili podľa mňa skvelý koncept, keďže pole dance a gymnastika majú toho veľmi veľa spoločného. Ide nám to zatiaľ veľmi dobre.

Kurzy máme plné, ľudia sa k nám vracajú a hoci je to ďaleká budúcnosť, zvládli by sme aj väčšie priestory.“

Našli ste sa v trénovaní ľudí?

„Mám to veľmi rád. Niekedy mám pocit, že je to až istá forma relaxu. Za štyri roky, čo fungujeme, ľudia k nám prichádzajú a odchádzajú a čo vysielate do okolia, to aj priťahujete k sebe.

U nás sa postupne vyformovala relatívne stála skupina úžasných ľudí, medzi ktorými sa cítim veľmi dobre. Na tréningoch je zábava a keď vidím, ako ľudia robia pokroky, je to niečo úžasné a som za to veľmi vďačný. Napĺňa ma to.“

Ako ste sa vôbec dostali k pole dancu?

„Cez moju manželku, vtedy ešte neznámu klientku. Začal som ju trénovať, keď potrebovala gymnastickú prípravu kvôli jej zdokonaľovaniu sa v pole dance.

Zobrala ma na nejaký jej tréning, skúsil som si zopár prvkov. Neskôr sme sa dohodli na spoločnej súťaži a už je to piaty rok, čo som v tom.“

Ste strieborný medailista z MS medzi jednotlivcami, vlani ste sa s manželkou tešili zo zlata v dvojiciach. Ako sa vám aktuálne darí v pole dance?

„Nedávno som si pozeral svoje a aj naše spoločné súťažné vystúpenia a vidím, ako sa stále zlepšujeme. Samozrejme ešte máme stále čo robiť.

Pracujeme na nových prvkoch, zlepšujeme sa v tanci a akrobacii a snažíme sa prichádzať na nové prvky, ich kombinácie a originálne námety na súťažné choreografie.

Máte v pole dance ešte nejaké nesplnené sny?

„Je kopec prvkov, ktoré by som sa chcel naučiť a vedieť dobre tancovať. Keď si na internete vyhľadáte a pozriete napríklad minuloročné vystúpenia na súťaž iPole Spain v kategórii STARS – čo sú najlepší z najlepších – tak vám naskakuje husia koža.

A to je ešte nič v porovnaní s tým, keď to vidíte v tej atmosfére naživo. Originálne témy, kombinácie, prvky, umenie, dotvorené vynikajúcou hudbou a na pozadí obrovského plátna projekcia.

To je niečo neskutočne úžasné, neviem vám to ani slovami opísať. Aj ja by som rád dal dokopy sólo súťažné vystúpenie, z ktorého by ľuďom ,odpálilo dekel’ ako sa to deje nám, keď sa na to pozeráme.“