Barbora Mokošová počas ME v Mníchove 2022 (zdroj: TASR/DPA)
Športová gymnastka BARBORA MOKOŠOVÁ si cvičenie užíva napriek pokročilému súťažnému veku. Stredobodom pozornosti zverenky Martina Zvala sú blížiace sa majstrovstvá Európy v Lipsku (26. – 31. mája).
Máte za sebou prvé dve súťaže v tomto roku. Aké boli?
„Prvé preteky skoro po roku boli stresujúce. Bolo to zvláštne po takej dlhej pauze. Som veľmi rada, že som nazad v kolobehu. Boli to medzinárodné preteky v Budapešti, Memoriál Eleka Matolaya.
Vo finále som skončila na druhom mieste na bradlách aj na kladine. Na bradlách som tam cvičila novú zostavu. Na Svetovo pohári v Osijeku to bola oveľa vážnejšie. Bolo to väčšie podujatie. Bradlá som tam pokazila, čo ma mrzelo.
rvýkrát som si tam vyskúšala novú zostavu na štandarde, teda bez žinenok. Kladinu som zašla jednu z lepších. V kvalifikácii mi to stačilo na 14. miesto, na bradlách na 22. priečku.“
S ktorými výkonmi ste boli spokojnejšia?
„V Maďarsku som cvičila lepšie. Bolo to asi aj tým, že to boli menšie preteky, v rodinnejšej atmosfére. Cítila som sa tam veľmi komfortne. Svetový pohár v Osijeku bol tento rok veľmi nabitý. Bola tam veľká účasť, prišli veľké hviezdy.
Bolo to väčšie podujatie. Aj preto to asi bolo stresujúcejšie. V Maďarsku boli dovolené žinenky, cvičilo sa uvoľnenejšie. V Osijeku zvyčajne býval World Challenge Cup, teda nižšia kategória Svetového pohára. Tento rok to bol jeho najvyšší stupeň.
Organizátori zdvojnásobili finančné prémie. Prirovnala by som to pokojne aj k majstrovstvám Európy. Bola tam veľmi kvalitná účasť, náradie bolo dobré, takisto aj hala, prišli diváci.“
V závere minulého roka ste si neboli presvedčená, či budete pokračovať v kariére. Čo vás presvedčilo?
„Úprimne? Ani neviem. Zmenil sa prezident Slovenskej gymnastickej federácie a cítim z ich strany podporu. Aj to zavážilo. Viac-menej sme sa o tom rozprávali aj s trénerom Martinom Zvalom, že by bolo ešte na zváženie skúsiť to.
Minulý rok som takmer pol roka necvičila a bolo veľmi ťažké dostať sa naspäť. Hovorila som si, prečo to ešte robím? Chodievala som domov so svalovicou a všetko ma bolelo. Keď sa to po čase preklopilo a všetko išlo ľahšie, znovu ma to veľmi chytilo. Veľmi ma to baví.
Mám veľmi rada súťažné prostredie a atmosféru ľudí okolo seba. To bol jeden z hlavných dôvodov. Keď som videla, že to ešte nemusí byť koniec kariéry, bola to moja osobná výzva, či sa ešte dokážem vrátiť späť a dostať sa do takej formy, v akej som bola.
V podstate sme takto na staré kolená prerobili bradlá. Spravili som novú zostavu. Keď tam do majstrovstiev Európy v závere mája ešte niečo doladíme, tak by to mohlo byť veľmi zaujímavé.“
Pritom keď sme sa naposledy zhovárali, o nových prvkoch či zostavách ste nechceli ani počuť...
„Rozmýšľali sme nad jednou kombináciou. Problém bol, že som ju nevedela spraviť. Trápili sme sa s tým veľmi dlho. Bolo to ako stále chodiť v kruhu s vedomím, že z toho neexistuje východ.
Hovorila som si, že toto už asi naozaj nie je pre mňa. Zacvičím si svoj štandard a už sa nechcem púšťať do iných vecí. Jeden večer som doma o tom rozmýšľala. Osvietilo ma a povedala som si prečo neskúsiť ešte niečo iné?
Na ďalšom tréningu som trénerovi povedala, že by sme mohli urobiť inú kombináciu. Je to teraz ešte ťažké spraviť, ale na tréningoch cvičíme len to. Podarilo sa mi to spraviť aj na súťaži v Maďarsku. Je to len o tréningu.
Šlo to teda bez problémov?
„Áno. Polepili sme to všetko dokopy za nejaké dva týždne. Nie je tam rapídna zmena, ale sú tam nejaké veci pomenené. Sadlo mi to veľmi dobre a dokonca si hovorím, prečo sme to nepomenili už skôr. Je to teraz o tom, že potrebujem tých zostáv spraviť desať až pätnásť a už sa v tom budem cítiť komfortne.
Na tréningoch je ich viac spravených, ako nespravených, čo je pre nás dobré. Jediný problém je v tom, že mám k tomu rešpekt, keď to cvičím bez žinenok. Na tréningu som zvyknutá, že mi ju tam tréner hodí, alebo sa tam postaví, aby ma chytil. Tým, že som vysoká, tak na súťažiach aj tú jednu povolenú žinenku mám mimo bradiel. Na tréningu ak nejaké salto nechytím, tak padám do mäkkého. Potrebujem získať sebavedomie a veriť si, že to dokážem spraviť rovnako aj bez žinenok.“
Čo konkrétne ste vynovili?
„Na kladine sme pridali jednu novú piruetu a jednu novú väzbu. Na bradlách som mala vždy len jedno salto, teraz mám dve. Ešte to teraz pripravujeme tak, aby som k tomu na ME spravila aj nový záver.“
Ako sa nové zmeny podpíšu na výslednej známke?
„Keď som mala starú zostavu, tak som mala východiskovú známku 5.1. Ak by som spravila novú zostavu aj so spomínaným záverom, tak by to mohlo byť 5.5. Rozdiel je teda takmer pol bodu. Ak by sa mi to podarilo zacvičiť a ešte k tomu dobre, mohlo by ma to posunúť o päť až desať miest vyššie. Mohli by sme sa rozprávať o tom, že by som na ME mohla byť v prvej pätnástke, čo by bolo ideálne. Nechcem predbiehať. Mohlo by to tak byť, ale aj nemuselo. Každé preteky hodnotia rozhodcovia inak.“
Barbora Mokošová s ocenením Gymnasta roka 2024 v kategórii žien. (zdroj: TASR - Jakub Kotian)
Dvadsaťsedem rokov je na vrcholovú gymnastiku pokročilejší vek. Ako vás vnímajú na súťažiach?
„V Osijeku bolo veľa ľudí prekvapených, že som späť. Pýtali sa ma, či som prišla už ako trénerka alebo ešte stále cvičím. Aj oni vnímali, že som si dala dlhšiu pauzu a vyzeralo to, že sa už možno ani nevrátim. Mala som veľmi pozitívne ohlasy. Chodili za mnou aj mladšie gymnastky a hovorili mi, ako krásne cvičím. Snažila som sa byť motivácia pre mladšie dievčatá. Aj taká ,stará’ baba môže cvičiť a môže to byť aj dobré.“
Dokáže vás aj po vyše desiatich rokoch medzi elitou ešte niečo prekvapiť?
„V Osijeku ma napríklad prekvapilo, že som prvýkrát v kariére dostala penalizáciu na bradlách, pretože som nenastúpila v tridsiatej sekunde, ale o sekundu neskôr. Nechytila som jedno z nových sált. Kým som si namazala ruky a vrátila sa späť, tak ani neviem ako prešlo tridsať sekúnd.
Keď som sa chytila bradiel, zasvietilo červené svetlo a dali mi trojdesatinovú penalizáciu. To som na vlastnej koži nikdy nezažila. Inak ma už nemá veľmi čo prekvapiť. Za tie roky som už ostrieľaná a skúsili sme už všetko možné.
Stále si hovorím, že chcem cvičiť pre ľudí naokolo, aby mali z toho nejakú radosť a potešenie. Svoje som si už odrobila. Chcem, aby sa ľudia prišli pozrieť na nejaký pekný výkon, bez ohľadu na to, či z toho budú medaily. Vnímam to už inak. Aj na tréningoch pracujem inak. Je to pre mňa väčšia pohoda.“
Na súťaže chodíte len so zostavami na bradlách a kladine. Pôjdete na blížiacich sa ME celý viacboj?
„Dohodli sme sa s trénerom, že budeme robiť už len tieto dve náradia. Do celého viacboja už nepôjdeme, keďže moje nohy už na to nie sú stavané po všetkých zraneniach. Kladine a bradlám sa budeme venovať na sto percent. Nebudeme vkladať energiu do celého viacboja, keď vieme, že dokážeme spraviť lepší výsledok na bradlách.“
Už ste avizovali, že aktuálne sa sústredíte najmä na ME. V októbri sú v Jakarte naplánované aj majstrovstvá sveta. Pomýšľate aj na ne?
„Je to veľmi lákavé. Momentálne nechcem nič predbiehať. Máme pred sebou ME. Chcem sa na ne veľmi dobre pripraviť, ukázať tam dobrý výkon a dosiahnuť dobrý výsledok. To je prvá méta. Uvidíme, čo bude ďalej. Po ME je do MS ďalších päť mesiacov, ktoré sú pre mňa veľmi otvorené a stať sa môže čokoľvek. Som nastavená tak, že ideme od tréningu k tréningu a od pretekov k pretekom.“
Čo to znamená? Pohrávate sa naďalej s myšlienkou konca kariéry?
„Stále to mám niekde v kútiku duše. Verím, že do MS to ešte potiahnem. Chcela by som. Nechcem ale teraz hovoriť, že tam idem, keď si po ME možno poviem, že už naozaj stačí. Nemyslím si, že to príde, ale nikdy neviete. Bola by som rada, keby som dobojovala túto sezónu úspešne s dobrými výsledkami. Nechcem nič predbiehať.“
