Tomáš Tatar v drese New Jersey Devils. (zdroj: TASR/AP)
Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar má v 34 rokoch za sebou výbornú kariéru v NHL. Obliekal dres šiestich klubov, ale v poslednom ročníku v New Jersey Devils to už nebolo ono. Rozhodol sa kývnuť na ponuku švajčiarskeho Zugu. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa po 927 zápasoch rozhodol pre zmenu, či chce ešte reprezentovať a čo bude pre neho nová výzva.
Najprv ste hovorili, že by ste chceli počkať na voľný trh v NHL. Nakoniec ste sa rozhodli podpísať dvojročnú zmluvu s Zugom. Čo rozhodlo pre Švajčiarsko?
„Rozhodnutie bolo veľmi náročné. Začalo sa už vo februári, kedy som mal prvý kontakt s Zugom. Musel som zvážiť veľmi veľa faktorov – rodina, podmienky, situácia, v ktorej sa nachádzam.
V NHL už to nebolo ono. Chcem, aby ma hokej stále bavil. Bol som zvyknutý na určité úlohy a ostať len v NHL, aby som tam bol, ma nenapĺňalo.
Dôvodov bolo o dosť viac. Čaká ma niečo úplne nové. Nie je cesty späť, jedna kapitola končí.
Skúsim hrať, dokedy sa bude dať a budem mať chuť. Uvidíme, na koľko sa to natiahne. Čo sa týka fyzičky, cítim sa skvele.“
V čom vás zaujala ponuka zo švajčiarskeho klubu?
„Zaujala ma vízia manažéra Reta Kläya. Očarili ma podmienky, ktoré ponúkol. Preto bolo rozhodnutie jednoduchšie. Veľa som sa rozprával s chalanmi, ktorí sú v klube, najmä s Dominikom Kubalíkom a Honzom Kovařom.
Viem, o čo ide. K tomu som mal veľa švajčiarskych spoluhráčov v New Jersey Devils a veľa informácií sa dostávalo cez nich ku mne. Mám ešte viac správ, ako keď som podpisoval klub NHL.
Povedali mi presne, kde robia hokej dobre, aké je kde zázemie, čo má výhody, nevýhody.“
Koľko ste mali ponúk?
„Z Európy boli tri vážne, z NHL sme sa k tomu nedostali, keďže voľný trh sa otvorí až prvého júla. Rozhodol som sa ísť inou cestou.“
Vlani vás lámali Pardubice, boli medzi ponukami aj teraz?
„Nechcem hovoriť konkrétnejšie veci z rešpektu k ostatným klubom.“
Zug je veľmi špecifický klub, má zázemie nielen športové, ale aj medicínske, stravovacie, čo o tom viete?
„Presne to sú veci, ktoré ma ohúrili. Snažím sa urobiť pre svoje telo veľa a byť profesionálom. Keď vidím, ako veci fungujú, veľmi ma to zaujíma. Zázemie je úchvatné, dovolím si povedať, že žiadny NHL tím nemá podobné možnosti.
V Amerike je limitovaný priestor, lebo hala sa prenajíma zároveň aj na basketbal. Kapacity sú rozdelené inak.
V Zugu je všetko robené pre športovca. Veľmi sa na to teším, idem si to na konci týždňa pozrieť.“
Teší sa prvýkrát od juniorky na centra
Zaujímavosťou je, že s vami počítajú na poste centra, čo k tomu môžete povedať?
„Veľmi sa na to teším. Preberali sme to s manažérom. Povedal mi, že majú problémy na centri. Vyrastal som ako center, hrával som ho do juniorského veku. Na strede máte viac pukov, čo mi vyhovuje.
Samozrejme, niektoré veci musím doladiť. Nemám problém to skúsiť, uvidíme, ako sa budem cítiť. Je to niečo, na čo sa teším.
Do mužského hokeja som si centra užíval. Boli tréneri, ktorí ma tam chvíľku skúšali. Uvidíme, ako to zafunguje.
Moderná NHL sa hrá tak, že veľakrát krídlo skončí dole, kde si musí robiť obranné povinnosti. Začína Európa a nová výzva.“
Pred sebou máte kratšie leto a menej času na prípravu ako v minulosti, ako to celé zvládnete?
„Nemáme tieto detaily doladené. Ešte ma čakajú rozhovory o celom pláne. Ospravedlnil som sa manažérovi aj trénerovi, že som nepočítal na 100 percent s Európou, tak musia prihliadnuť aj na môj program, keď som väčšinou začínal v septembri.
Tu ma čaká už na začiatku ročníka Liga majstrov. Verím, že nájdeme kompromis, ktorý nič neohrozí.“
Z New Yorku sa sťahujete do malého mesta po vzore Dubnice. To beriete v pohode?
„Áno, s partnerkou sme bývali v Jersey City, čo je kúsok od New Yorku. Rovnako ako Zug od Zürichu. Neviem, ako na tom budeme s programom.
Tiež si rád zájdem na dobrú večeru. Priestor na to tam určite bude, ale prioritou je hrať hokej.“
Nefér pozícia v New Jersey
Máte za prioritu aj štart na februárovej olympiáde v Miláne?
„Je to otázka na Mira Šatana. Som dostupný, vždy som chcel reprezentovať. Myslím si, že všetko bude v pohode, aby to vyšlo, ale neviem, ako sa budem cítiť a ako zareaguje telo.
Robím všetko preto, aby som sa stále cítil najlepšie. Počas kariéry som nemal vážne zranenie, aj keď niečo bolelo, vyriešilo sa to cez leto.“
Cítite, že s vaším odchodom zo zámoria končí určitá slovenská éra v NHL?
„Verím, že máme hráčov, ktorí to potiahnu. Martin Fehérváry, Juro Slafkovský, Šimon Nemec. Nevidím dôvod, aby nezvládli méty a neodohrali veľa zápasov.
Sú etablovaní v lige, ďalší sa tam tlačia. Treba tvrdo pracovať, oddať sa mužstvu a nevidím dôvod, prečo by ďalšia generácia nemala všetko ťahať.
Chalani si to oddreli, veľa ich je blízko, niektorí sú už tam.“
Tomáš Tatar počas tréningu slovenskej reprezentácie vlani v auguste. Vpravo tréner Craig Ramsay, na snímke je ešte Adam Sýkora. (zdroj: TASR - Pavel Neubauer)
V New Jersey Devils ste sa dostali až do nefér pozície. Aj keď ste hrali dobre, prednosť často dostávali iní a boli ste prvý na rane na tribúnu či do štvrtej formácie. Čo k tomu môžete povedať viac?
„Je to jeden z dôvodov, prečo to strácalo zmysel. Nechcem byť v pozícii, aby sa mi toto stávalo. Verím, že keby som ostal, naťahujem podobné veci. NHL a všetky kluby mi dali veľmi veľa.
Splnil som si vyše 900 zápasmi sen. Bola to skvelá jazda. Všetko má svoj koniec. Už by som nechcel byť v pozícii ako v poslednej sezóne. Radšej by som skončil s hokejom.
Nechcel som ostávať v zámorí nasilu. Rozprával som sa o tom s Mirom Šatanom, s Ľubom Višňovským. Tiež prechádzali do Európy, lebo sa ich úloha v tíme zmenšovala.
V Európe mali ďalej priestor väčší, čo sa mi dve sezóny nedialo. Bral som to ako prácu. Nemal som z toho hokejový zážitok. Chcem ukončiť kariéru s tým, že si to užívam. Dúfam, že ma to bude znova baviť.“
Mrzí vás najviac, že ste boli s Montrealom a Vegas dvakrát vo finále, ale Stanley Cup ste nezískali?
„Určite áno, mrzí ma to podobne ako to, že som nedosiahol na tisíc zápasov. Na druhej strane je to veľmi malý faktor pre rozhodnutie do budúcnosti. Vyhrať Stanley Cup je pocta, nič ťažšie nie je. Bol som blízko, bohužiaľ sa to nepodarilo.“
Viete povedať viac aj k platovým podmienkam?
„Tie sú skvelé, nesťažujem si. Je to práca, ktorá je ohodnotená. Tiež sa mi rozhodovalo jednoduchšie.“
Sú na úrovni spomínaného Kubalíka, ktorý spravil rekord vo švajčiarskej lige?
„Nechám tieto špekulácie pre médiá. Ako sú v NHL platy zverejnené, v Európe nie. Som prvýkrát mimo radar. Vôbec mi to neprekáža.“
Možno aj viac šampionátov po sebe
Nielen slovenskí spoluhráči, ale aj zahraniční o vás rozprávajú, že ste boli dokonalým spoluhráčom a rozdávali ste dobrú náladu. Ste spokojný, aký odkaz ste po sebe zanechali v najlepšej lige sveta aj po tejto stránke?
„Za svoju kariéru som sa nestretol s nikým, kto by bol nepríjemný. Všetci sú slušne vychovaní, sú dobrí spoluhráči, vedia, že hokej je kolektívna hra.
Mal som šťastie, že som bol na začiatku kariéry v Detroite. Veteráni ako Zetterberg, Daciuk, Lidström, Kronwall ma veľa naučili, rovnako ako v reprezentácii Majo Hossa so Zdenom Chárom.
Veľa ma naučili a možno aj to je obraz osoby, ktorou som dnes. Chcel by som to odovzdať ďalej.“
Tomáš Tatar v reprezentácii Slovenska. (zdroj: TASR)
Sledovali ste výkony slovenského tímu na majstrovstvách sveta?
„Pozeral som to v rámci možností. Mali sme veľa mladých hráčov. Je to ťažké, hokej sa posúva. Chalani sa určite veľa naučili, skúsenosti dostali obrovské. Veľa hráčov nám chýbalo.“
V roku 2029 bude šampionát na domácom ľade, viete si predstaviť, že by ste ešte dovtedy potiahli kariéru?
„To je neskutočne ďaleko. V prvom rade chcem SZĽH pogratulovať, že získali usporiadanie majstrovstiev sveta. Krajina si znova užije najlepších hokejistov sveta. Ja sa budem sústrediť z roka na rok.“
O rok cestovať nemusíte, keďže MS usporiadajú Švajčiari…
„Áno, to bude pre mňa nová skúsenosť. Z Európy je oveľa ľahšie prísť, aj inak vám končí sezóna. Je to obrovské plus. Uvidíme, ako sa bude telo cítiť, možno teraz zvládnem viac šampionátov po sebe. Ak bude zdravie slúžiť a budem mať formu, prečo nie.“
