Po štrnástich rokoch sa vrátil Juraj Valach do Zvolena. Odkiaľ v máji 2011 prestupoval do Komety Brno. Valach zažil súčasného trénera Petra Mikulu v juniorke Zvolena. Teraz, ako 36-ročný hokejista, sa akoby vracal v istých ohľadoch v čase. Rozprávali sme sa s ním o tom.
Je pre vás comeback do Zvolena po toľkých rokoch niečo ako návrat do starých čias?
„Je. Napríklad tváre vo zvolenskom klube, ktoré sú okolo mužstva, sa za ten čas veľmi nezmenili. Takže sa mi vynorili rôzne príjemné spomienky. Pýtal som sa sám seba, či to nebude veľká zmena. A nie je! Kustód Pedro a ďalší robia domácku atmosféru.“
Vrátili ste sa iný hokejista ako ten, ktorý odišiel zo Zvolena v máji 2011 do Komety Brno, však?
„Získal som cenné skúsenosti. Stále však hrám hokej nielen preto, aby som mal financie pre rodinu, ale vždy mám motiváciu niečo dosiahnuť. Nie som už vo veku, že by som mal reprezentačné ambície alebo pred očami čísla do štatistík. Ja chcem získať titul. To by ma ohromne potešilo.“
Okolo titulu ste po jeho zisku so Slovanom oscilovali aj v Spišskej Novej Vsi, ale nedosiahli ste naň. Má na titul aj zvolenský káder? Čo poviete?
„Partia, čo je základný kameň, je zatiaľ veľmi dobrá. Uvidím, ako sa rozohrajú naši chlapci z Kanady, lebo vieme, že cudzinci hrajú prím v extralige. Keďže sú v zápasoch pri všetkom, bude to v mnohom záležať aj na nich. Každý jeden Slovák vo Zvolene má kvalitu.
Viacerí boli alebo sú reprezentanti. Gro je výborné, je na čom stavať. Uvidíme, ako zhltneme veľké tréningové dávky, ktoré nastavil tréner Mikula. Cítim to tak, že aj vďaka nim si oddialim svoj hokejový dôchodok.“
Jeho povestné tréningy ste zažili ešte počas vášho predchádzajúceho pôsobenia vo Zvolene. Oživil ich vo vás?
„Samozrejme! Pán Mikula bol môj tréner v juniorke a tiež to boli neskutočné tréningové dávky. On sa veľmi nezmenil. Je to môj návrat do mladých čias.“
Možno vám pomôže práve tvrdý tréning – ak sa nezoderiete…
„Fyzicky sa cítim dobre. Tréningové dávky pôjdu postupne nadol a teraz sa už budeme zameriavať na herný systém, čo je fajn.“
Dôležitý faktor pre vás je, aby ste boli blízko k dvom deťom, ktoré stratili mamu. Keďže bývate v Banskej Bystrici, je to pre vás bližšie do Zvolena ako predtým z Bratislavy alebo zo Spiša...
„Áno, keď sa predtým niečo stalo s deťmi a bola pri nich moja mama, musel som bežať domov. Takto som poruke, čo je výhoda angažmánu vo Zvolene. Zažívam menej stresu a odpadol mi trochu kameň zo srdca.“
Prejdime zase k príjemnejším veciam. Zvolenská obrana vyzerá na papieri veľmi silná. Čo vy na to?
„Veru je! Viacerí chlapci sú v reprezentácii, majú za sebou majstrovstvá sveta, kde nabrali skúsenosti. Taktiež Wesley vyzerá dobre. Vychádzame skvele, takže aj keď nás budú tréneri rotovať, budeme si vedieť vyhovieť. Nie je v nás averzia, že niekto nechce s niekým hrať vo dvojici, lebo aj také býva v iných kluboch.“
V príprave hrávate s Danielom Kowalczykom, synom bývalého zvolenského obrancu Pavla. Zaujímavé, nie?
„To áno. Pavel bol výborný obranca. Na tréningoch som však s Milanom Pišojom, ale keďže ten zatiaľ nemôže hrať pre vymeraný trest, nastupoval som s mladým Kowalczykom. Alebo s Danom Brejčákom. Vyzerá to, že s ním budem na oslabeniach.“
Čo bude pre Zvolen dôležité?
„Chytiť úvod sezóny. Myslím si, že aj keď príde nejaká kríza, máme dostatok skúseností, aby sme nespadli do nejakej mizérie.“
Zažili ste dobrý úvod a zlý záver v Spišskej Novej Vsi v minulej sezóne… Vo štvrťfinále vás vyradil prebudený Zvolen. Ako si na to spomínate?
„To je najhoršie, že keď ste vysmiati na víťaznej vlne, vyradí vás tím, ktorý na začiatku prešľapoval v bahne. Najlepšie je byť stále niekde hore a pripravovať si to na play-off. V Spišskej nastala chyba, že prišlo uspokojenie na konci základnej časti. Už sa tak nerobilo na kondícii. Vo Zvolene chalani dreli, dostávali zabrať a to nás zdolalo vo štvrťfinále. My sme so Zvolenčanmi nestíhali držať krok, dochádzal nám kyslík. Oni ho mali.“