Jaroslav Halák chytal naposledy za New York Rangers. (zdroj: TASR/AP)
Z pohľadu dávnej histórie slovenského hokeja majú najmä pamätníci najvyššie z brankárov Vladimíra Dzurillu. Predsa len chytal v inej dobe, bol výnimočný, v drese československej reprezentácie zbieral medaily na majstrovstvách sveta aj zimných olympiádach.
Vinou totality nemohol okúsiť NHL, ktorá po ňom túžila. Skutočne preraziť sa podarilo v profilige až Jaroslavovi Halákovi. Pravidelne chytal v zámorí aj Peter Budaj, ale jeho o kúsok mladší kolega z reprezentácie bol iný „level“.
Z podceňovaného hrdina
Do NHL ho draftovali až v deviatom kole v roku 2003. Napriek tomu, že bol najlepším brankárom majstrovstiev sveta do 18 rokov a Slovensku vychytal senzačné striebro. Už vtedy však riešili jeho výšku. 179 centimetrov nemalo byť dostatočných na najkvalitnejšiu ligu sveta.
Halák sa však zaťal, nezlomilo ho, že musel najprv bojovať v “drevorubačskej“ ECHL. Postupne si získal pozíciu v AHL a neskôr aj v slávnom Montreale Canadiens popri konkurencii kanadského miláčika Careyho Pricea.
Práve v Montreale ho naučili chytať takmer na vystretých nohách. Vedel sa v bránke robiť oveľa vyšším, ako v skutočnosti bol. Do poslednej chvíle čakal ako lev na svoju korisť, kým šiel na ľad.
Zažil vzostupy aj pády, ale takmer vo všetkých kluboch, v ktorých pôsobil, zanechal dojem spoľahlivého brankára. Od mlada nemal problém sa podeliť v bránke o miesto s konkurentom.
Vždy vyhlasoval, že na úspech potrebujete dvoch brankárov. Svedčia o tom aj dve ceny Williama Jenningsa pre brankárov z jedného klubu s najlepšou úspešnosťou zákrokov.
Brankárska ikona
Veľký tímový úspech mu tesne ušiel, či už v reprezentácii na zimnej olympiáde vo Vancouvri v roku 2010, vo finále Svetového pohára v tíme Európy v roku 2016 a aj vo finále NHL v roku 2019 s Bostonom, kde Bruins prehrali v siedmom dueli so St. Louis.
V NHL vychytal 295 víťazstiev. Zostávajúca päťka do magickej tristovky ho máta dodnes.
Jaroslav Halák je však bezpochyby najlepším slovenským brankárom v ére samostatnosti a celkovo nie je prehnané, keď o ňom hovoríme ako o brankárovi dzurillovského formátu.
