Historicky prvé futbalové derby medzi budúcimi nezmieriteľnými rivalmi sa sa hralo 21. marca 1926 v Trnave. Predchodca súčasného Spartaka, trnavský Rapid, nastúpil v červeno – čiernych farbách a nad hosťami z I. ČsŠK Bratislava, ktorí hrali v bielomodrom prevedení, vyhral 3:1.
Rivalita ešte nemala takú intenzitu ako v ďalších rokoch, predsa len, bratislavský klub bol napriek prehre kvalitatívne inde. Dva góly Trnavčanov dal Jozef Žigárdy, jeden Eugen Kozma – mimochodom, vôbec prvý významnejší hráč, ktorý prestúpil z Trnavy do bratislavského klubu.
Prvá mela
Tak v Trnave, ako i v Bratislave prichádzalo k zmenám. Bratislavský I. ČsŠk sa transformoval na ŠK. V Trnave sa zas v lete 1939 zlúčili Rapid a ŠK Trnava do klubu, ktorý si dal názov TŠS Trnava.
Názvy sa menili, emócie a vášne ostávali. Prvýkrát do násilnej podoby v derby prepukli počas vojny. V sezóne 1941/42 samostatnej slovenskej ligy najprv zavítal TŠS do Bratislavy. Prehral 2:8, avšak s pocitom poriadnej skrivodlivosti.
Jej vrcholom bol neuznaný gól, keď bola lopta asi pol metra za bránkovou čiarou bránky ŠK Bratislava. Rychtárik a Malatinský z TŠS zas boli vylúčení. Ešte horúcejšia bola odveta, ktorá sa hrala v Trnave v apríli 1942.
V hľadisku bolo tri tisíc divákov, čo bola na vtedajšie pomery utešená návšteva. ŠK Bratislava vyhral 1:0 po góle reprezentanta Porubského. Hráč ŠK Bratislava Štefan Bíro sa potom dostal do potýčky s trnavskými hráčmi.
Zapojil sa do nej aj jeden trnavský fanúšik a po jeho rane sklenenou fľašou od sódovky skončil Bíro s rozbitou hlavou.
Následne fanúšikovia napadli i Porubského a Chodáka a Bratislavčania boli radi, že sa dostali z trávnika do šatne. Disciplinárka SFS následne Trnavčanom zavrela štadión na štyri zápasy.
Prvé po vojne
Po druhej svetovej vojne sa TŠS Trnava i ŠK Bratislava ocitli v najvyššej československej súťaži, ale chvíľu trvalo, kým sa mohli stretnúť. V prvej sezóne hrali v dvoch odlišných skupinách a keďže Trnavčania vypadli do druhej ligy, tak sa nestretli ani v ďalšej.
Prvý zápas medzi TŠS a ŠK Bratislava sa odohral 9. novembra 1947. Na Tehelnom poli vyhrali Bratislavčania 4:1, v zápase v Trnave v máji 1948 takisto rozdielom triedy 3:0.
V ročníku 1948, ktorý sa hral po vzore sovietskych futbalových súťaží systémom jar – jeseň, sa títo súperi stretli iba raz. Na Tehelnom poli pred 14 000 divákmi vyhrali Trnavčania 1:0 po góle Rudolfa Galbičku, dosiahli tak prvé povojnové víťazstvo nad belasými.
V poriadne obrátenom garde
Kedy si v jednej sezóne najviac pretierali oči domáci fanúšikovia? Určite v ročníku 1949. Obaja veľkí rivali si vtedy uštedrili poriadne výprasky práve u súpera. Slovan vtedy musel pôsobiť pod názvom Sokol NV Bratislava, Trnavčania zas ako ZSJ Kovosmalt.
Bratislavský klub bol jasný líder tabuľky, v dovtedajších deviatich kolách dosiahol osem víťazstiev a jednu remízu (2:2 so silnou Slaviou) pri celkovom skóre 39:9! S Trnavou prehral šokujúco 1:4, čo bolo najvyššie víťazstvo Trnavy na pôde Slovana v československej lige.
Namaškrtení Trnavčania si trúfali aj v odvete, avšak v domácom prostredí im ich rival prehru vrátil – v Trnave zvíťazil 5:2.
Načo čerti!
Aj v ďalších rokoch boli zápasy v derby poriadne horúce. Avšak, aj s kreatívnymi vsuvkami, nad ktorými sa asi súčasní fanúšikovia a zvlášť ultrasáci pousmejú.
Keď v sezóne 1957/58 zavítal do Trnavy Slovan, sprevádzalo ho päť tisíc fanúšikov z Bratislavy! Mimochodom, a tribúnach bolo zhruba 15 000 divákov, takže hosťom patrila rovná tretina. Pripravili si transparent: „Ani brány pekelné nás nepremôžu!“
Trnavčania reagovali, mašinéria výroby ich transparentu sa zatiaľ rozbehla mimo štadióna. V zápase vyhrali 4:2 a keď bolo jasné, že o víťazstvo už neprídu, vytiahli čerstvý transparent oni.
„Načo čerti, stačí na vás Trnava!“ Transparent mal veľký úspech a bol témou nasledujúcich dní. V danej sezóne, ktorá sa hrala rok a pol, sa Trnava a Slovan stretli trikrát. Na Tehelnom poli sa zrodila remíza 1:1.
Určite väčšou pikantériou bolo to, že práve v tomto zápase si za Slovan zaknihoval jediný štart v najvyššej súťaži Viliam Fischer, budúci známy kardiochirurg.
Treba dodať, že bol šikovný futbalista, avšak vo vtedajšom hviezdami nabitom Slovane nemal na stabilnejšie štarty za áčko šancu, a tak hrával v béčku.
Spadnuté bariéry
V sezóne 1967/68 bojovali o majstra Československa oba kluby. Ich súboj v Trnave otváral jarnú časť ligy. Atmosféra na trnavskom štadióne bola vyšpikovaná. Spartak od začiatku dostal Slovan pod tlak, hostia bránili neraz len odkopmi.
Po jednom z nich sa však v 29. min na mokrej tráve pošmykol Stanislav Jarábek a útočník belasých Ladislav Móder už bol nezastaviteľný. Obišiel aj trnavského brankára Jozefa Geryka a strelil gól.
V preplnenom sektore, v ktorom boli fanúšikovia Slovana v rohu za trnavskou bránkou, sa začalo búrlivo oslavovať a ohrada z betónových dielcov v dĺžke asi desať metrov povolila. Na ihrisko sa vyvalilo možno tisíc ľudí, niektorí z nich boli zranení.
Našťastie, malým zázrakom bolo, že žiadne zranenie nebolo vážne. Rozhodca Sláma po pätnástich minútach zápas predčasne ukončil. Príčina toho, čo sa stalo, bola zrejmá na prvý pohľad.
„Nikto nevie, koľko ľudí bolo na štadióne,“ napísal vtedajší redaktor Športu Ján Novák. Vedenie TJ Spartak TAZ tvrdilo, že sa predalo 23 140 vstupeniek, zatiaľ čo kapacita štadióna bola 25 081 miest. Už vtedy sa však v médiách objavovalo, že na štadióne bolo 28 000 divákov.
Trnavčania to popierali, pravda, po rokoch sa ukázalo, že načierno predali ďalších päť tisíc vstupeniek. Športovo-technická komisia v tajnom hlasovaní rozhodla, že Slovan vyhral kontumačne 3:0.
Samozrejme, že dohra za zeleným stolom ešte viac prehĺbila rivalitu. K titulu sa však nakoniec aj tak prebila Trnava.
Najviac hviezdičiek?
Kedy malo derby najviac pomyselných hviezdičiek? Jednoznačne 20. apríla 1969. Nikdy predtým a nikdy potom - pochybujeme, že sa tak ešte môže v budúcnosti stať - proti sebe nenastúpili dvaja semifinalisti európskych pohárov.
Spartak Trnava bol vtedy semifinalista Európskeho pohára majstrov, v boji o postup do finále ho čakala domáca odveta s Ajaxom Amsterdam. Bratislavský Slovan úspešne kráčal Pohárom víťazov pohárov, v ktorom bol v strede semifinálových dvojzápasov proti škótskemu Dunfermline.
Trnava s Ajaxom vypadla, Slovan cez Škótov postúpil a v bazilejskom finále zdolal Barcelonu. A ich ligový súboj? Pred 45 tisíc divákmi (!) skončil remízou 1:1, keď dal najprv gól slovanista Ladislav Móder, ale už o tri minúty vyrovnal Adam Farkaš.
Menoslov hviezd z tohto zápasu si okázalú návštevu zaslúžil – veď v Slovane bol vtedy Vencel, Čapkovičovci, Jokl, Hrdlička, J. Zlocha, Cvetler, Horváth, Hrivnák, v Trnave Dobiaš, Majerník, Jarábek, Adamec, Kuna, Kabát, Varadin…
Prvé v ére samostatnosti
Silné 60. a 70. roky mali z pohľadu Trnavy a Slovana poriadne grády. Priniesli aj najvyššie víťazstvo Slovana v Trnave vo federálnej ére – 4. septembra 1974 vyhral pred 18 326 divákmi zdrvujúco 4:0 po dvoch góloch Mariána Masného a dvoch, ktoré si podelili dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci.
„Ani tak zlý výsledok nie je dokonalým trestom pre zle hrajúcich domácich,“ uviedlo Rudé Právo. Osemdesiate roky priniesli útlm oboch klubov.
Ani derby nemalo takú iskru. Éra samostatnosti to zmenila. Oba kluby sa opäť zaradili medzi špičku, hoci už v iných pomeroch a aj s výkonnostnými prestávkami.
Prvé derby po vzniku SR sa hralo 11. septembra 1993 a na Tehelnom poli pred 8723 divákmi vyhral Slovan 3:1.
Zaujímavosťou je, že v kádri Trnavy bol v rámci hosťovania zo Slovana terajší asistent trénera belasých Vladimíra Weissa st. Boris Kitka, ktorý však kvôli dohode medzi klubmi nemohol nastúpiť.
Divácky záujem
Ďalšie roky priniesli zápasy, v ktorých boli utešene zaplnené tribúny. V apríli 1995 hlásateľ v Trnave oznámil, že na zápase Spartak – Slovan je 20 850 divákov. Tento údaj sa dostal do zápisu, hoci kapacita štadióna v Trnave vtedy bola 25 000 divákov a štadión bol beznádejne natrieskaný.
Na pozápasovej tlačovke organizátori vysvetlili, že v ohlásenom čísle sú len predané vstupenky, ale voľné lístky a pernamentky nie. Reálne však bolo v hľadisku zhruba tých 25 tisíc divákov.
V novembri 1996 prišlo v zápase Slovan – Trnava do hľadiska starého Tehelného poľa 22 354 divákov, čo bolo dlho najvyššie oficiálne číslo novodobej éry.
Najvyšším je však už 22 500 divákov, ktorí boli na vypredanom Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) pri jeho otvorení 3. marca 2019.
Trnavská odplata
Rok 1997 a éra Karola Peczeho priniesla Slovanu v Trnave dvakrát prehru 0:4, v máji si ju vychutnala väčšina z 19 235 divákov a v auguste majorita z 18 082 divákov. O šesť rokov neskôr Trnava na Tehelnom poli dosiahla svoje najvyššie víťazstvo v derby vonku.
Vyhrala 4:0 po góloch Krissa, Ujlakyho, Kožucha a Ježíka. Pozoruhodná bola jej efektivita – na bránku Trančíka vystrelila šesťkrát, dala štyri góly. Na bránku M. Čecha vystrelili slovanisti deväťkrát, gól nedali. Ešte paradox – trénerom Slovana pri najvyššom víťazstve Spartaka na jeho trávniku bola trnavská ikona Jozef Adamec.
„Za výkon svojich sa hanbím. Hráči si nevedia na ihrisku nájsť miesto, chýba im poriadok v hre. Prihraj a utekaj, to je pre nich španielska dedina. Trnava má skúsené mužstvo a veľmi chcela vyhrať,“ povedal rozčarovane.
Na štadióne bolo 2232 divákov, čo bola dovtedy najnižšia návšteva. V každom prípade, pokiaľ ide o prehry 0:4 v domácom prostredí, v tomto smere sú si teda Trnava a Slovan kvit.
Napadnutí hráči
Škandálom skončil koncom mája 1999 zápas na Tehelnom poli. Trnava vyhrala 1:0, čo už aj tak neprekazilo skutočnosť, že Slovan mohol oslavovať majstrovský titul. Riava fanúšikov Slovana vtrhla na ihrisko ešte pred záverečným hvizdom rozhodcu Ligockého.
A keďže na trávniku boli ešte hráči Spartaka – veď sa ešte dve minúty malo hrať – tak sa im trochu „venovali“. Brankár Susko utŕžil pár kopancov, napadnutý bol aj Dian, Krištofík či Tittel. Hoci, aj medzi fanúšikmi sa ozývalo – týchto nie, tí boli naši…
Najhoršie obišiel obranca Spartaka Jozef Bestvina, ktorému jeden z rozbesnených fanúšikov tvrdou ranou zlomil nos. Slovan mal po tejto udalosti podmienečne uzavretý štadión a dostal symbolickú pokutu.
Samozrejme, v Trnave sa zas hovorilo o veľkej nespravodlivosti. Rovnako aj v septembri 2019, keď bol na NFŠ pri roztržke medzi hráčmi napadnutý kapitán Trnavy Bogdan Mitrea. Rumun si zachoval chladnú hlavu.
„Išlo aj o chybu zo strany nás, všetkých hráčov. Nemali by sme na ihrisku vyvolávať konflikty. V budúcnosti sa nič také nemôže opakovať, nešli sme pre deti správnym príkladom,“ povedal Bogdan Mitrea.
Chuligáni v akcii
Násilie zo strany fanúšikov, žiaľ, v derby nebýva ojedinelé. Škody na štadiónoch boli časté. Pri niektorých javoch rozum ostával stáť. V októbri 2009 sa fanúšikovia Slovana predviedli s obesenou figurínou v trnavskom drese.
V marci 2010 museli hasiči na trnavskom štadióne zasahovať po tom, čo fans Slovana vo svojom sektore založili požiar. Zo sektoru sa začal valiť hustý čierny dym, keďže sa chytili aj sedadlá.
„Horí ti maštaľ,“ skandovali odchádzajúci Bratislavčania.
Ani požiar, ani mnohé incidenty však nepriviedli verejnosť do úžasu tak, ako sa tomu stalo po besnení priamo na trnavskom trávniku koncom októbra 2021. Ligový šláger, na ktorom mohlo byť 9000 divákov, bol prerušený po pätnástich minútach a zápas sa už nedohral.
Namiesto futbalistov sa totiž na trávniku naháňali chuligáni. Nielen zo Slovenska, trnavskú arénu si za ring vybrali aj spriaznené tábory oboch strán.
Na jednej okrem Trnavy aj Ostravčania a bitkári z Katovíc, na druhej okrem Slovana aj Austria Viedeň či Brno.
Zlé jazyky hovorili, že toľko priamych kopov v derby nikdy predtým a nikdy potom nebolo. Boli to však kruté metafory, pretože hovoríme o kopancoch do hláv a mlátení už ležiacich ľudí.
Zápas bol kontumovaný v neprospech Trnavy, ktorá musela hrať ďalšie tri domáce zápasy bez divákov s výnimkou detí do 15 rokov a oba kluby dostali pokutu.
Štyrikrát bez divákov
V máji 2009 sa slávne slovenské derby hralo prvýkrát bez divákov. Trnava si totiž musela odpykať takto ladený trojzápasový trest od disciplinárky SFZ za pyrotechniku na zápase v Nitre.
Slovan bol vedením Ladislava Pecka už oslavoval titul a dokonca si dovolil nechať odpočívať kľúčových hráčov.
Zápas v Trnave skončil remízou 1:1. „Žiaľ, chýbala mu atmosféra,“ konštatoval Karol Pecze. Bol to prvý zo štyroch zápasov v derby bez divákov.
Ďalšie išli na vrub udalostí, ktoré si vtedy málokto dokázal predstaviť. V pandemickom období sa hralo bez divákov, odniesli si to tri zápasy medzi Trnavou a Slovanom v decembri 2020 a potom v apríli a máji 2021.
