Kovalovci (Juraj vpravo, Július vľavo) po treťom titule „baranov“ v hokejovej extralige. (zdroj: FOTO HC05.SK)
Kombinácia funkcionárskych a majiteľských zručností v športovej branži s profesiou advokáta a záľubou maratónca je u JURAJA KOVALA veľmi silná a zároveň pozoruhodná.
Tri hokejové tituly „baranov“ HC’05 Banská Bystrica v jeho prezidentskej ére v rokoch 2017, 2018 a 2019 z piatich finálových účastí je husársky kúsok. Po šestnástich rokoch v hokeji presedlal na ženský basketbal a so spolupracovníkmi posunul staronovú značku Slávia Banská Bystrica do troch finálových účastí.
Ešte tomu chýba majstrovský titul pod deravými košmi. Šesťdesiatnik Koval je maratónec a tí zriedka nedokončia súťaž…
Presne dvadsať rokov sa pohybujete v klubovom športe. Po úspešnej hokejovej kapitole ste pri basketbalistkách Slávie. Majstrovské tituly a finálové účasti sa na vašu prácu priam lepia. Čo je ten hnací motor vo vás, že ste ešte stále na športovej scéne?
„Vždy som mal rád šport. Aktívne i pasívne ako fanúšik. Hlbšie vnorenie do podpory športu nastalo v období, keď banskobystrický hokej upadal, čo bolo pred rokom 2005. Najprv som sa snažil pomáhať bývalým funkcionárom, aby sme udržali hokej pod Urpínom. Vyústilo to do toho, že sa klub ŠaHK Iskra ledva zachránil v druhej lige.
Vtedy ma oslovili viacerí kolegovia, že do budúcnosti to nebude stačiť. So skupinou priateľov sme porozmýšľali, ako postaviť klub na pevné základy. Dospeli sme k tomu, že musíme prevziať mládež, začať budovať A-mužstvo od piky a teda založiť nový klub.
Kreovať ho na báze vlastných odchovancov. Tak, aby deti, o ktoré nám išlo, mali vzory aj v seniorskom hokeji. To bola hlavná motivácia, keď som ako predseda predstavenstva HC´05 vstúpil oficiálne do klubu.“
Citát: Tri týždne sme boli štvornásobní hokejoví majstri“
Vašu prezidentskú dráhu u „baranov“ najviac vykreslili tri majstrovské tituly. To asi dodávalo palivo do odhodlania pokračovať v podpore športu, často aj z vlastných zdrojov, však?
„Samozrejme! Keď sme zakladali hokejový klub, na majstrovské méty sme ani nepomysleli. Vtedy som bol skeptický aj pri myšlienke postupu do extraligy. Čo sa podarilo až po troch rokoch. Potom prišla dekáda s tromi titulmi ako vyvrcholenie nášho snaženia. Bolo to veľmi príjemné.
Nechcem zabudnúť ani na sezónu 2019/2020, v ktorej sme vyhrali základnú časť s dvanásťbodovým náskokom a pre pandémiu bola sezóna zrušená. Na Slovensku sme vtedy videli svetový unikát, keď nám riadiaci orgán extraligy pridelil majstrovský titul, dostali sme pohár a hráči zlaté medaily, ale o tri týždne nám boli odobrané.
Tri týždne sme boli štvornásobní majstri. O tej sezóne môžeme povedať, že sme v nej vyhrali čo sa dalo a teraz sa už na tom môžeme pobaviť.“
Postupne sa u vás prejavila únava z neustáleho boja o financie a reklamných partnerov, najlepších trénerov a hráčov, všakže?
„Po spomínanom úspešnom období sa v Banskej Bystrici chystal Európsky olympijský festival mládeže a pre rekonštrukciu zimného štadióna na tieto účely sme nemohli vyše sezónu využívať náš ľad.
Dohodli sme sa, že ročník odohráme vo Zvolene, čo sme považovali za vyhovujúce riešenie. Bola však epidémia koronavírusu, hralo sa bez divákov a my sme boli ešte aj na štadióne v inom meste. Vtedy sme mohli mať len jediný cieľ - udržať banskobystrický hokej v extralige.
Rekonštrukcia zimáku sa naťahovala. Dlhodobo nastavené procesy v klube sa začali narúšať a bolo treba začať novú etapu.
Už som mal aj menej energie, veď mi pribúdali rôčky. Povedal som si, že nastal správny čas odovzdať žezlo. Bolo to na jar 2021. Začínať niečo odznova v hokeji, na to som už nemal motiváciu.“
Ale nečinnosť vám dlho nevydržala. Od leta 2021 ste prevzali basketbalový klub ŠKP 08 Banská Bystrica, pretvorili ste ho na Sláviu a už máte za sebou tri finálové účasti v ženskej extralige. Čím vás táto nová kapitola naplnila?
„Motivácia bola pomôcť v minulosti úspešnému športu v Banskej Bystrici. Aby sa deti mohli venovať zmysluplnej činnosti. Keď má popri tom klub reprezentovať mesto, dáva to zmysel. Časové nároky na funkcionársku činnosť sú v basketbale podstatne menšie ako v hokeji. Bral som to ako prechod od vysoko adrenalínového športu k menej adrenalínovému.
Tým som zabránil tomu, aby moja hlava neutrpela absolútny šok, že zrazu zostane bez adrenalínu. Prvé finále pod deravými košmi sme hrali v Banskej Bystrici po 23 rokoch.
Keď sa to podarilo zopakovať ešte dvakrát, je to veľmi dobrá vizitka. Neviem, ako to bude ďalej pokračovať, lebo som zase starší a problémy v slovenskom športe existujú naďalej. Javí sa mi to ako nedostatočný záujem štátu aj samospráv výraznejšie podporiť šport. Ak to má byť len na pleciach niekoľkých jednotlivcov, je to neperspektívna činnosť.“
Basketbalistky Slávie s medailami za druhé miesto po skončení 3. zápasu finálovej série basketbalovej Tipos extraligy žien Piešťanské Čajky - Slávia ŠKP Banská Bystrica, 26. apríla 2025 v Piešťanoch. (zdroj: TASR)
Aj keď ste pred dvadsiatimi rokmi začínali, existovali problémy v klubovom športe. Sú momentálne ešte väčšie?
„Na všetkých kolektívnych športoch na Slovensku vidieť, že dochádza k úpadku. Vidíme podfinancovanie klubového športu. Legislatívne podmienky, ktoré vytvára štát, aby motivoval podnikateľov a firmy pre podporu športu, sú slabé.
V porovnaní s okolitými štátmi zaostávame. Vidno to na poklese členskej základne. Ak sa to radikálnejšie nezmení, úpadok bude pokračovať. Chuť pomáhať športu vo mne zostala, ale chuť bojovať s veternými mlynmi ma už prechádza.“
Po šesťdesiatke ste nabrali novú motiváciu zabehnúť si ďalšie maratóny a polmaratóny. Čo k tomu dodáte?
„Keď som slávil šesťdesiatku, povedal som si, že som odbehol môj posledný maratón - vtedy dvadsiaty prvý. Potom som však zistil, že mám viac času a stále ma baví behať. Tak som po takmer šiestich rokoch štartoval na maratóne v Tokiu a znova ma to tak chytilo, že ešte skúsim pridať ďalšie. V auguste mám naplánovaný v Sydney.“
Keď si preberieme vašu funkcionársku kariéru, vidíme, že ste preberali dva banskobystrické kluby s bohatou tradíciou, ktoré sa v danom čase ocitli v kríze. Momentálne je v nej futbalová MFK Dukla, po vypadnutí z ligy. Vaše meno sa spomínalo, že by ste mohli prevziať ďalší klub a niekam ho potiahnuť…
„Tieto fámy som počúval ešte vtedy, keď som bol pri hokeji. Vravím otvorene, že je to úplne nereálne.“
Ruku na srdce, máte ešte víziu dotiahnuť po hokeji aj ďalší klub, teda basketbalistky, k majstrovskému titulu?
„Keď som navnímal pomery v ženskej basketbalovej lige, nevidím zmysel naháňať za každú cenu titul, keď na špici bojujú tri kluby a míňať na to peniaze.
Užitočnejšie sa mi javí vkladať ich do mládeže. Aby úspešné juniorky hrali basketbal a zotrvali pri ňom čo najdlhšie. Náš majster už dlhé roky v Európe nič nedokáže.
Skúsili sme to aj my a videli sme, že v slovenských podmienkach je nereálne, aby sme boli v Európe konkurencieschopní. Byť jednooký medzi slepými je málo. Takže moje pôsobenie v Slávii som už okresal len na podporu tohto športu.“
Vráťme sa na začiatok. Aký je súčasný klubový šport u nás?
„Je postavený na niekoľkých jednotlivcoch alebo firmách, ktoré sú ochotné venovať svoj čas, energiu a finančné zdroje na úkor svojej rodiny a práce. Sú entuziasti, ktorí tak ešte konajú. Niekedy to nie sú najmúdrejší ľudia, keďže potlačia iné životné priority a venujú sa športu.“
Kto je Juraj Koval
Juraj Koval (65) vyštudoval na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Najprv pôsobil ako podnikový právnik, potom komerčný. Od roku 1993 je advokát.
Ako majiteľ a spolumajiteľ viedol a vedie právnickú kanceláriu Koval&spol. Šestnásť rokov bol kľúčovou postavou HC’05 Banská Bystrica.
Jeho syn Július, toho času športový riaditeľ HK Poprad, bol za jeho prezidentskej éry v HC’05 športový manažér „baranov“.
Od roku 2021 je Juraj Koval v ženskom basketbalovom klube ŠKP 08 Banská Bystrica, pretransformovanom na Slávia Banská Bystrica. Klub dohral nedávno tretie finále play-off extraligy.
