Andrej Šťastný takmer dva roky chodil len o barlách. (zdroj: Archív Andreja Šťastného )
Pred dvoma rokmi odohral Andrej Šťastný za Trenčín päť zápasov v play-off. Cez sezónu ho trápila chrupavka v kolene. Mal absolvovať bežnú procedúru, ktorá by problém vyriešila a v pohode mal stihnúť nový ročník. Jeho život sa však premenil na peklo.
Po dvoch rokoch teraz oficiálne ukončil v 34 rokoch kariéru. Na hokej už nemôže ani pomyslieť. „Hokej stále milujem, keby som mohol, hral by som ho do štyridsiatky. Stali sa však veci, ktoré mi znemožňujú už profesionálne športovať,“ povzdychol si Šťastný a priblížil, čo sa mu prihodilo.
„Rieši to ešte úrad nad zdravotnou starostlivosťou, preto nemôžem všetko hovoriť otvorene dopodrobna. Čo sa stalo mne, by sa nemalo stať nikomu,“ vravel niekdajší urastený útočník a priblížil, čím si celým prešiel.
„Problém u mňa nastal hneď po operácii kolena, ktorú som absolvoval dvadsiateho apríla pred dvoma rokmi. Mal som obrovské bolesti, koleno som mal extrémne napuchnuté. Operatér mi hovoril, že dopadlo všetko fajn. Večer sa však všetko ešte zhoršilo. Koleno mi stvrdlo a mal som neznesiteľnú bolesť. Takú som v živote nezažil.“
Andrej Šťastný po jednom zo zákrokov. (zdroj: Archív Andreja Šťastného )
Masívny zlatý stafylokok
Andrej Šťastný ďalej opísal, čo bolo príčinou problémov. „Riešila sa len chrupavka. Väzy, menisky som mal v poriadku. Spravili sa tam návrty a malo sa to v pohode zceliť. Keby som nebol hokejista, ani sa nenechám operovať, len pri hokeji ma to bolelo. Dohral som sezónu a dal som si to spraviť na súkromnej klinike.
Po operácii mi bolesti neutíchali, preto som si dvakrát volal sanitku. Predtým som bol na urgente, na ktorý ma ešte odviezla manželka. Vybrali mi trikrát z kolena od sto do stopäťdesiat mililitrov krvi. Raz bola vytiahnutá krv úplne tmavá. Nikto mi nezmeral CRP a ani mi nespravili rozbor. Iba ma poslali domov.
Snažil som sa tiež, vybaviť si kontrolu u môjho operatéra. To mi však nebolo umožnené. Vďaka Bohu, že mi v noci zdvihol telefón Janko Grauzel. Hneď ráno ma zobral do Sport Clinic. Tam mi spravili rozbor krvi. Mal som 280 CRP, diagnostikovali mi masívne zlatého stafylokoka.
Dá sa povedať, že mi na Sport Clinic zachránili nohu a možno aj život, pretože až na základe ich zistení a telefonátu ma hospitalizovali v nemocnici, kde ma prijal môj operatér. Tam ma operovali až po dvoch dňoch hospitalizácie,“ opísal hororové situácie útočník.
„Po operácii mi koleno tak zatuhlo, že mi pri redrese, ktorý som absolvoval, nedokázali zohnúť nohu v kolene. Ohyb som mal sotva dvadsať stupňov. Dlho sa muselo čakať na veľkú otvorenú reoperáciu, lebo v kolene bola stále aktívna infekcia. Mohlo to dopadnúť katastrofálne, keby ma operovali skôr.
V januári tohto roku ma nakoniec zoperoval prednosta Ružinovskej nemocnice pán doktor Andrey Švec, ktorému tiež veľmi pekne ďakujem. Otvoril mi komplet celé koleno. Zachránil, čo sa dalo, ale infekcia mi už stihla koleno výrazne zničiť. Ak by som bol starší, rovno mi dajú nové umelé koleno,“ pokračoval bývalý reprezentant.
Koleno Andreja Šťastného po reoperácii. (zdroj: Archív Andreja Šťastného )
Verí, že bude aspoň bicyklovať
Ten až nedávno prestal chodiť o barlách, bez ktorých takmer dva roky neprešiel ani meter.
Šťastný má v súčasnosti oveľa skromnejšie ciele ako keď brázdil ľady v slovenskej extralige či KHL. „Dal som si cieľ, že chcem bicyklovať. Už trošku pretočím pedále, ale nie je to komfortné. Som však rád, že môžem chodiť, aj keď stále s bolesťami a obmedzeným rozsahom kolena,“ povedal tvrdý chlap, ktorého ťažké chvíle logicky dostali.
„Úžasne pri mne stála manželka, veď pol roka som len ležal. Bolo to veľmi ťažké. Takisto mi veľmi pomohla moja psychologička Alenka,“ hovoril rodák z Považskej Bystrice, ktorý by sa rád vrátil k hokeju v budúcnosti.
„Veľmi mi to chýba. Momentálne pracujem na Slovenskom zväze ľadového hokeja. Po rokoch som zmenil čisto mužský kolektív za ženský. Uvidíme, či sa mi podarí postaviť v budúcnosti na korčule,“ dodal.
Hral aj na troch majstrovstvách sveta
Andrej Šťastný má za sebou zaujímavú kariéru. Začínal v spomínanej Považskej Bystrici, kde si ho vyhliadli z Dukly Trenčín. Svoju kariéru rozdelil najmä medzi Trenčínom a Slovanom Bratislava.
V drese bratislavského klubu bol aj jedným z lídrov za čias KHL. Vďaka výkonom si vypýtal miesto v reprezentácii a zahral si na troch majstrovstvách sveta.
„Bola to paráda, keď nám na zápasy kontinentálnej ligy chodil plný zimák a hrali sme proti množstvu hviezd. Podobnú atmosféru by som doprial zažiť každému. Bolo to asi najlepšie obdobie v kariére, ale pekné to bolo aj potom neskôr, keď sme vyhrali s Banskou Bystricou extraligový titul, sezóna v Nitre, aj keď bez divákov, čo ma mrzí a moja posledná sezóna v Dukle Trenčín. Splnil som si sen aj na majstrovstvách sveta,“ zaspomínal si útočník.
Jeho hra sa vyznačovala tvrdosťou, keď sa nebál súbojov a hral najradšej na pozícii power forwarda.
„Nikdy som sa nevyhýbal agresivite. Mám rád hru do tela. Keď som mohol, tak som pomohol,“ uviedol Šťastný, ktorý naďalej sleduje všetok hokej, ktorý môže. S kamarátmi hráva aj populárnu fantasy ligu NHL.
„Mal som veľa času, pozeral som všetko, najviac NHL-ku. K tomu českú, slovenskú extraligu. Veľmi ma baví Dallas Stars, držím im palce. A takisto sa mi páči, ako sa vypracoval Juro Slafkovský. Som jeho fanúšik. Podobne bratia Tkachukovci, tých by som ako manažér bral hneď,“ dodal Andrej Šťastný.
Dnes už bývalý hokejový útočník nám prisľúbil, že keď sa doriešia právne veci okolo jeho zdravotných problémov, vyrozpráva svoj príbeh podrobnejšie so všetkým, čo si musel prežiť.
