ADAM SÝKORA smeruje na svoje druhé majstrovstvá sveta v kariére. Ako sedemnásťročný mladík sa predstavil pred tromi rokmi vo Fínsku. Teraz prichádza ako hráč so 139 zápasmi v AHL.
Na Slovensku ste od minulého týždňa, nemáte už problém s časovým posunom?
„Ani nie, po dvoch dňoch to bolo v poriadku. Absolvoval som príjemné povinnosti, bol som s priateľkou, pozrieť Nitru vo finále, bol som so sestrou a na krstinách. Chcel som ísť za všetkými ľuďmi, ktorí ma cez sezónu podporujú.“
Ako vás poznáme, keby sa hrali minulé dva zápasy v Piešťanoch a nie v Porube, tak chcete hrať, nemýlime sa?
„Doma by to bolo pekné, pôvodne som počítal, že nastúpim aj proti Čechom. Bol som pripravený, ale dostal som pár dní voľna, aby som mohol hrať stopercentný v poslednom dvojzápase prípravy vo Zvolene.“
Fanúšikovia vás naposledy mohli vidieť cez leto v olympijskej kvalifikácii, ale po ďalšej kompletnej sezóne v AHL ste určite sebavedomejší, na čo pripraviť priaznivcov?
„Vždy som nadšený, keď môžem dostať opäť šancu. Som pripravený. Verím, že sa ukážem v dobrom svetle a poteším fanúšikov.“
Ste skôr hráčom do tretieho, štvrtého útoku, ale pri početných absenciách v tíme by sa vám mohla otvoriť cesta aj do prvých dvoch formácií, čo poviete?
„Je to otázka na trénerov. Vedia, aký som typ hráča. Je ťažšie zmeniť moju rolu na top formácie, ale čo mi tréneri dajú, to sa posnažím splniť.“
V Amerike označujú hráčov ako vy 'glue guy', alebo v preklade stmelovač kolektívu, prídu Samuel Honzek, Martin Chromiak, v sériách play-off prehrávajú Šimon Nemec a Juraj Slafkovský, využijete aj schopnosť diplomacie, aby ste si všetci zahrali na šampionáte vo Švédsku?
„Potešilo ma, že už potvrdili Sama Honzeka, s ktorým sme spolu vyrastali. Uvidíme, ako to bude s Daliborom Dvorským. Verím, že nás bude mladých čo najviac. Bolo by to pekné.“
Máte všetci okolo dvadsať rokov, ste pripravení na väčšie role v národnom tíme?
„Áno, myslím si, že každým rokom máme viac skúsenosti. Progres je vidieť. Samozrejme tím potrebuje aj skúsených hráčov, ktorí budú hlavnými lídrami. Pomôcť sa však posnažíme v kabíne aj mimo nej aj my.“
Najviac som spokojný s hrou v oslabení. To ma môže zdobiť v budúcich rokoch smerom do NHL“
Poďme k vašej druhej sezóne v AHL, s čím ste najviac spokojný a v čom treba najviac pridať?
„Najviac som spokojný s hrou v oslabení. To ma môže zdobiť v budúcich rokoch smerom do NHL. Povedali mi, že som v tom bol jeden z najlepších v AHL. Viac si verím na puku, čo nebola nikdy moja silná stránka. Ak mám sebavedomie, dokážem hrať s pukom. Čo sa týka negatívnejších vecí, musím zlepšiť zakončenie, lebo som nevyužil viacero šancí. Potrebujem ďalej pracovať na zručnostiach a práci s hokejkou.“
V New Yorku Rangers to je pre mladých hráčov smerom do prvého tímu extrémne ťažké, ale čo vám chýbalo na telefonát z prvého tímu, viac bodov v produktivite?
„Povedali mi, že body u mňa nezohrávajú rolu a nikdy nebudem dávať veľa gólov. Mal som však aj dobrú produktívnu pasáž a čakal som, že by ma mohli zavolať. V NHL však nikdy neviete, ako sa to vyvíja. Povedali mi len, že to je maratón a musím vydržať. Musím stále bojovať. Som typ, ktorý to vydrží. Spravím všetko preto, aby som sa tam dostal.“
Môžete sa k miestu v Rangers priblížiť úspešným šampionátom?
„Myslím si, že šanca tam je. Majstrovstvá sveta sú obrovským podujatím s množstvom kvalitných hokejistov pôsobiacich v NHL. Určite sa chcem ukázať, ale prioritný je pre mňa výkon tímu. Uspieť ako celok. Potešiť fanúšikov. Chcem dokázať niečo ako tím, ale nie jednotlivec.“
Na záver vás ešte pobavím, už ste sa naučili poriadne nahnevať, alebo stále riešite všetko v dobrej nálade a s úsmevom?
„Áno, nastali prípady, keď som sa nahneval. Dokážem sa nasrdiť na seba, ale aj súpera.“