Vďačný futbalu i žilinskému klubu, Tomáš Hubočan sa rozlúčil s kariérou

Bola to rozlúčka plná emócii. Hoci napokon nebola víťazná. Úvodného potlesku v stoji sa lúčiaci kapitán žilinského tímu dočkal ešte pred úvodným hvizdom, keď mu vedenie MŠK odovzdalo pamätný dres aj za prítomnosti manželky a detí.

„O ceremoniáli som vedel. Dojali ma však chalani v kabíne ešte pred zápasom. Tam som mal veľmi blízko k tomu, aby vypadla nejaká slzička. Keď začal v úvode celý štadión tlieskať, rovnako to bolo veľmi emotívne,“ prezradil po stretnutí hlavný hrdina žilinských pozápasových osláv.

Prehra napriek presilovke

Hubočan viedol svoj tím v poslednom zápase tejto ligovej sezóny do boja proti Dunajskej Strede, ktorá sa prípadným víťazstvom mohla prebojovať do pohárovej Európy. Napokon v Žiline, aj napriek oslabeniu, zvíťazila, no priamy postup zverencom Branislava Fodreka tesne ušiel a musia oň zabojovať v baráži.

Tomáš Hubočan. (zdroj: Šport/Jano Koller)

 „Šošoni“ už s istotou striebornej vicemajstrovskej pozície mohli presilovku využiť ešte pred prestávkou, no proti bol pozorný brankár hostí. Do dobrej pozície na skórovanie sa po zmene strán dostal práve sobotňajší žilinský kapitán, no jeho hlavičkovému zakončeniu chýbala presnosť.

„Snažil som sa rozlúčiť gólom. Na začiatku druhého polčasu nechýbalo veľa, no netrafil som dobre loptu. Mal som niekoľko možností, no nepodarilo sa mi to. Napriek tomu som veľmi vďačný a ďakujem všetkým, ktorý prišli. Bolo to skvelé,“ zdôraznil po stretnutí Tomáš Hubočan.

Poďakovanie a dlhé lúčenie

Oslavných ovácií sa legendárny obranca dočkal aj pri svojich posledných krokoch po trávniku žilinského štadióna. V nadstavenom čase druhého dejstva opustil ihrisko za potlesku celého štadióna. Spoluhráči mu vytvorili slávnostný tunel a vyprevadili tak svojho kapitána na futbalový dôchodok.

Posledné momenty Tomáša Hubočan v lige. (zdroj: Šport/Jano Koller)

„Chcem poďakovať tímu a žilinskému klubu. Vychovali ma tu, odišiel som odtiaľto do veľkého futbalu. Som rád, že som sa sem mohol vrátiť a ukončiť tu kariéru. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali. Som vďačný aj futbalu za to, že som sa v ňom mohol nájsť,“ uzavrel Tomáš Hubočan, ktorému po zápase zavesili na krk striebornú medailu.

Pri svojej rozlúčke tak dosiahol so „šošonmi“ na druhé miesto v najvyššej slovenskej súťaži.

Podpisy rozdával dlho po stretnutí

Podpisy a fotografie rozdávala žilinská ikona ešte dlho po stretnutí. Pri pozápasovom bilancovaní úspešnej kariéry si Hubočan zaspomínal aj na najkrajšie momenty.

„Ako mladý hráč som si možno prvé úspechy až tak neuvedomoval. Neskôr som chcel veľmi hrať na veľkom šampionáte. Nedostal som sa na svetový šampionát 2010, no následne som bol na prvých majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Zvíťazili sme nad Ruskom, kde som pôsobil. No asi najviac si cením remízu 0:0 s Anglickom, ktorá nás posunula do osemfinále,“ dodal na záver lúčiaci sa obranca.

Podľa vlastných slov si chce dať nejaký čas oddych a následne sa rozhodne, akým smerom sa bude uberať jeho kariéra po futbale.