Rozhodli minúty chaosu. Trnavčanov na trávniku rumunskej Craiovy naštrbil prvý gól v ich sieti, jeho odrazom bol druhý. V priebehu krátkeho časového úseku sa potopilo to, čo sa celkom sympaticky rysovalo v prvom polčase.
Spartak začal dobre. Až prekvapujúco dobre. Žiadne úvodné tornádo zo strany Rumunov neprišlo. Hralo sa pred domácou bránkou a krv stuhla najprv domácim fanúšikom.
Ďurišov gól však pre ofsajd neplatil. Hoci potom zapli Rumuni, slovenský zástupca im sympaticky hrozil. Azango vedel podržať loptu a dostával sa na dostrel.
Škoda strely, ktorú vyslal pravačkou vysoko nad. A škoda aj šance Daniela. S pressingom spartakovcov si Craiova niekoľkokrát nevedela poradiť a jej fanúšikovia pískali už v prvom polčase po tom, čo možno trikrát nevedela rozohrať loptu od svojej bránky. Pravda, v závere prvého polčasu hosťom poriadne podkúrila.
Do rozhodenej defenzívy
Nič nenasvedčovalo tomu, že by mal prísť radikálny zlom. Ale prišiel. S hrubými individuálnymi chybami. Narušením kompaktnosti. Stratou koncentrácie. U jednotlivcov, potom s lavínovitým efektom vo väčšej časti tímu.
Všetko to, čím si Spartak budoval rešpekt v prvej časti zápasu, sa rozsypalo. Po prvom góle prišiel druhý a nakoniec tretí. Vzdychať nad tým, že takýto rozdiel medzi oboma mužstvami nie je, je, žiaľ, zbytočné. Počítajú sa góly. Nula tri…
Paradoxne, Rumuni ich dávali po útokoch do rozhodenej defenzívy. To určite nebola súčasť taktického plánu Spartaka.
Optimizmus niet kde naberať
Trnavčania prehrali rozdielom triedy. To im do odvety dáva veľmi malú šancu. Osudový môže byť práve tretí gól. Dvojgólová strata by sa dala naháňať. Trojgólová? Uvidíme. Optimizmus niet kde naberať. Ale skúsiť treba.
