Po letných majstrovstvách Európy do 21 rokov mu tlieskalo celé Tehelné pole. Dalo sa čakať, že Tomáš Suslov bude v kvalifikácii svetového šampionátu 2026 jeden z lídrov reprezentácie. Žiaľ, to sa nestane.
Počas letnej prípravy si 23-ročný krídelník vážne zranil koleno na tréningu Hellasu Verona. Postupne sa dáva dohromady, v týchto dňoch maká na sebe v Bratislave, kde si našiel čas aj na rozhovor pre denník Šport.
Ako sa máte počas náročného obdobia?
„Momentálne sa cítim dobre. Určite aj preto, že každý deň vidím progres. Stav kolena sa zlepšuje, takže som psychicky v pohode a sústredím sa na to, čo musím. Nad futbalom príliš neuvažujem.“
Bol to pre vás šok, keď vás zranenie kolena vyradilo z hry po vydarenom Eure do 21 rokov?
„Bola to veľmi nepríjemná správa pre mňa i pre celú rodinu. Veľmi nás to zasiahlo. Hneď ako som zistil, že mám roztrhnutý predný skrížený väz, sadol som si do auta a povedal som si, že sa musím sústrediť na to, aby som sa v čo najlepšej forme vrátil späť. Upäl som sa na proces návratu. Najbližším som povedal, aby ma neľutovali. Sebaľútosť by bola najhoršia vec. Teraz je dôležité len to, aby som odmakal každý jeden tréning. Iba tak sa pripravím na návrat späť.“
Máte v hlave konkrétny termín, kedy by ste sa chceli vrátiť?
„Pri takom dlhom zranení je veľmi náročné predpovedať, kedy presne budem na ihrisku. Veľa bude závisieť aj odo mňa. Rehabilitácia ide hladko, to ma teší. Dúfam, že všetko pôjde tak ako doteraz a koleno mi nedá negatívnu reakciu na záťaž.“
Nakoľko vás zranenie limituje v bežnom živote?
„Už je to relatívne v pohode, môžem totiž kráčať. Najhoršie mám za sebou, normálne fungujem a chodím, kam chcem. Prvý mesiac bol náročný, no teraz sa už sústredím na to, aby som získal stratenú svalovú hmotu.“
Akým spôsobom pracujete?
„Pracujem približne trikrát do týždňa s kondičným trénerom Romanom Švantnerom na vrchnej časti tela. S fyzioterapeutom Ľudovítom Nemcom zase posilňujem koleno a svaly v jeho okolí. Spoločne vidíme progres, takže máme z toho všetci radosť.“
Prečo nerehabilitujete vo Verone, ale pracujú s vami špecialisti z realizačného tímu Slovana Bratislava?
„Požiadal som ľudí v klube, aby ma uvoľnili na Slovensko. Vedel som, že mi to pomôže mentálne. Nebolo by pre mňa ľahké makať v Hellase a každý deň sledovať spoluhráčov, ako sa pripravujú na zápasy. Vedel som, že Ľudo a Roman sú profesionáli, ktorí sa o mňa veľmi dobre postarajú. Mám nablízku rodinu a kamarátov, takže to bolo výborne rozhodnutie.“
Poznali profesionalizmus Romana Švantnera a Ľudovíta Nemca aj ľudia v Hellase, alebo ste ich museli presviedčať?
„Pomohlo aj to, že prácu chalanov pozná kondičný tréner národného tímu Alessandro Bulfoni, ktorý dal na nich dobré referencie ľuďom z Hellasu. Roman aj Ľudo sú v kontakte s klubom, vedenie informujú o mojom progrese. Vo Verone sú s ich robotou spokojní.“
Hellas ešte nezvíťazil (0-3-3) a v tabuľke Serie A je až na osemnástej priečke. Ako sa vám na diaľku sledujú výkony tímu?
„Nie je to jednoduchá situácia, ale v posledných troch zápasoch bol náš herný prejav dobrý. Na to sa však nehrá, musia prísť aj výsledky. Verím, že keď sa takto budeme prezentovať, skôr či neskôr to príde.“
Keď hráme ako jeden muž, môžeme čeliť najlepším na svete.“
Váš klub patrí medzi chudobnejšie v Serii A a na záchranárske práce ste v Hellase zvyknutí. Čiže, nikto neprepadá panike?
„Nie je to ľahké, keďže sme prehrali aj s priamymi konkurentmi. Nehovoril by som o strese či panike, ale o tom, že každý súčasnej situácii prikladá patričnú vážnosť. Už musíme začať víťaziť, aby nám konkurenti neušli.“
Reprezentácia je v boji o majstrovstvá sveta 2026 a počas oboch kvalifikačných zrazov trápia mužstvo zranenia. Ako to vnímate?
„Každý je nahraditeľný. V národnom tíme sme to vždy mali postavené na tímovom výkone, keďže nemáme hráčov, ktorí by sami rozhodovali zápasy. Keď hráme ako jeden muž, môžeme čeliť najlepším na svete.“
Aj pre vaše zranenie zbiera na poste krídelníka prvé štarty v základnej zostave Leo Sauer. Čo na neho hovoríte?
„Výborne zapadol do tímu, ukázal kvalitu. Možno vy v médiách by ste nemali na neho vytvárať obrovský tlak. Aj ja som si tým prešiel a viem, že to nie je ľahké. Leo predstavuje budúcnosť nášho futbalu, ale potrebuje pokoj, aby to ustál. Som rád, že sa chytil aj vo Feyenoorde Rotterdam, hráva pravidelne a dobre. Držím mu palce.“
Keďže kvalifikácia sa odohrá v krátkom časovom úseku, môže sa stať, že v prípade úspechu pocestujete na majstrovstvá sveta bez toho, aby ste sa podieľali na postupe. Čo na to hovoríte?
„Je to smola, ale nič sa nedá robiť. Verím, že chalani odrobia robotu aj za mňa, pred šampionátom budem zdravý a tréner ma nominuje.“
Aj podpichujete chlapcov, že by ste si radi išli zahrať do Ameriky?
„Som v pravidelnom kontakte s viacerými chalanmi, ktorí ma podporujú a hovoria, že im tam chýbam. To ma motivuje, aby som sa dal dokopy, pomáhal mužstvu na ihrisku a takisto si užíval atmosféru národného tímu mimo trávnika.“
Zvykne sa hovoriť, že ťažké zranenia dokážu hráča mentálne posunúť. Máte aj vy ten pocit?
„Uvedomil som si viaceré veci. Napríklad, na konci minulej sezóny sme v klube mali neľahkú situáciu a futbal vás v takých prípadoch možno nebaví tak, ako by mal. Keď sa zraníte, na um vám prídu iné myšlienky. Občas totiž doceníte to, čo máte, v momente, keď to stratíte. Každá skúsenosť vás môže v niečom posunúť.“
Nielen z týchto rečí cítime, ako ste za posledné roky dozreli. Vnímate aj vy, že sa osobnostne posúvate dopredu?
„Myslím si, že je to normálne, keďže človek sa vekom učí nové veci a učí sa aj z vlastných chýb, ktoré v minulosti robil. Nepoviem, že som ľahká povaha, lebo jednoducho nie som. Ale naučil som sa veľa z vlastných chýb a takisto z príkladu, ktorí mi dávajú starší spoluhráči. Nejde len o to, čo robíte na ihrisku, ale aj mimo neho. Je to proces, ktorým si niektorí hráči musia prejsť. Som rád, že som sa dal na túto cestu.“
Stáva sa z vás líder. Vidieť to bolo na Eure do 21 rokov.
„Opakujem, je to len o tom, že sa treba učiť z vlastných chýb. Mne sa to aj s pomocou rodiny a starších spoluhráčov z reprezentácie darí. Momentálne mám dobre nastavenú hlavu. Viem, že mám vlohy na to, aby som bol príklad pre ostatných. Snažím sa robiť maximum na ihrisku aj mimo neho, aby moja kariéra smerovala ešte vyššie.“
