Weissovci pred Kozákovcami, do súboja dynastií sa už zapojili i Hrnčárovci

Júnový dvojzápas slovenskej reprezentácie pod vedením Francesca Calzonu priniesol nový zápis si histórie. Po tom, čo David Hrnčár debutoval v Heraklione, sa stal spolu so svojim otcom Norbertom ďalšou synovsko-otcovskou dvojicou s štartom v reprezentačnom drese. Momentálne ich je šesť. Weissovci, Vencelovci, Daňkovci, Kozákovci, Nemcovci a Hrnčárovci.

Prví boli Weissovci

Vôbec prvou dvojicou s unikátnym kúskom boli Weissovci. Vladimír Weiss najstarší, bývalý hráč ČH Bratislava, hral za Československo v rokoch 1964-1965.

O dve desaťročia neskôr debutoval za Československo jeho syn Vladimír Weiss, ktorý neskôr dostal prívlastok starší. Za Československo pod skratkami ČSSR a ČSFR odohral devätnásť zápasov, dvanásť pridal v drese Slovenska.

Stal sa strelcom prvého oficiálneho gólu slovenskej reprezentácie v novodobej ére. Dynastiu potom posunul ešte vyššie Vladimír Weiss ml., ktorý za reprezentačný tím Slovenska odohral 77 zápasov.

Najmä vďaka nemu je trojgeneračná dynastia Weissovcov zápasovo najviac vyťažená – na konte má spolu 111 reprezentačných stretnutí.

Vladimír Weiss mladší a starší. Na tlačovke Slovana Bratislava, ktorý jeden z nich viedol a druhý zaň hrával. (zdroj: TASR)

Po Vencelovcoch Daňkovci

Po Weissovcoch sa ako v poradí druhí presadili Vencelovci. Alexander Vencel st., majster Európy z roku 1976, za Československo v 60. a 70. rokoch odchytal 25 zápasov. Jeho syn stihol za federálny výber odchytať dva zápasy, pridal k nim devätnásť v drese Slovenska.

Nie veľkým počtom zápasov, ale pritom ako tretia rodinná dvojica, sa k zápisu v tejto „rubrike“ dostali Daňkovci. Pracovitý stredopoliar košických VSS Andrej Daňko odohral začiatkom 70. rokov v reprezentácii Československa dva zápasy. Syn Ondrej ho v drese Slovenska o jeden štart prekonal, keďže v roku 1994 si v ňom pripísal tri zápasové čiarky.

Ján Kozák mladší. (zdroj: TASR)

Otcovia a synovia na MS

Desať rokov po Daňkovcoch sa tradícia otec a syn v reprezentácii začala u Kozákovcov. Ján Kozák st., bývalý výborný stredopoliar a držiteľ bronzu z ME 1976, odohral v drese Československa 55 zápasov.

Syn Ján Kozák ml. za Slovensko v rokoch 2004-2010 zas 25 zápasov. Spolu 70 ich v pomyselnom „súboji“ rodinných klanov dáva na 2. miesto za Weissovcov.

Pre nich i pre Kozákovcov platí, že dosiahli jeden unikát – tak otec, ako aj syn si zahrali na majstrovstvách sveta. U Vladimíra Weissa st. to boli MS 1990, u synátora MS v roku 2010.

U Kozákovcov hral Ján Kozák st. na MS 1982, syn na MS 2010 – pod vedením Vladimíra Weissa st. Ján Kozák st. zas na oplátku kormidloval Vladimíra Weissa ml. na záverečnom turnaji Eura 2016.

Adam Nemec (vpravo) v reprezentačnom drese. (zdroj: TASR/AP)

Adam Nemec to zariadil sám

Ako v poradí piaty „dobehla“ do cieľa dvojica zástupvcov Nemcovcov. Otec Milan si za Československo zaknihoval v roku 1984 dva štarty. Syn Adam za Slovensko nahral dvadsaťnásobok, pretože reprezentoval v 43 zápasoch.

Možno, keby mu niekto povedal, že na Vencelovcov im v duu s otcom chýba jediný štart, tak by reprezentoval o trošku dlhšie. Avšak i sumár 45 štartov je skvelý.

Bonusom je fakt, že Adam Nemec dal v reprezentácii trinásť gólov, čim Nemcovcom zabezpečil korunu rodinných kráľov strelcov. Kozákovci dali jedenásť gólov (9 + 2), Weissovci desať (0 + 2 + 8).

Norbert Hrnčár (vľavo) a David Hrnčár. (zdroj: Facebook David Hrnčár)

Na scéne Hrnčárovci

Zatiaľ poslední dobehli do cieľa Hrnčárovci. Norbert Hrnčár odohral koncom 90. rokov za Slovensko dva zápasy, syn David Hrnčár debutoval v prvom júnovom prípravnom zápase našich v krétskom Heraklione.

„Bolo to úžasné. Aj na tlačovke na zraze som povedal, že si myslím, že vzhľadom na sezónu to bolo zaslúžené. Veľmi som sa tešil, že som v reprezentácii.

Debut bol čerešnička na torte, škoda, že s prehrou. Ale bola to príprava, skúšali sme nové veci, z toho pohľadu to nevidím až ako taký problém. Tragédia sa z toho nebude robiť.

Som rád, že som mohol v reprezentácii stráviť niekoľko dní a futbalovo rásť. Dúfam, že sa v nej objavím aj v septembri,“ povedal nám 27-ročný hráč belgického klubu Dender EH.

David Hrnčár si prvú čiarku v reprezentácii vychutnal. (zdroj: Šport/Jano Koller)

Preskočia Daňkovcov?

David Hrnčár debutoval trochu smolne, keď si dal vlastný gól. Ako prežíval jeho premiéru v najcennejšom drese otec? „Určite bol veľmi šťastný a tešil sa,“ povedal David Hrnčár.

Keď sme mu načrtli dynastickú líniu nášho článku, usmieval sa. „Ako to vnímam? Môžem povedať, že je to úspech? Určite je, veď keď hrá otec v reprezentácii a potom aj syn, tak to vo futbale nie je až také bežné, však? Som rád, že sa to podarilo aj nám.“

Hrnčárovci sú zatiaľ na konci šesťčlenného rebríčka famílií, ale majú šancu posunúť sa aspoň o jedno miesto. Nepotrebujú na to až tak veľa, stačí, keď David odohrá ešte tri zápasy.

„Dúfam, že to vyjde. Neupínam sa na to, ale som pripravený,“ s úsmevom prijal našu hru David Hrnčár.