Ozajstní mafiáni nezasahujú do rodiny. Títo pseudomafiáni sú na smiech, hovorí šéf Michaloviec

Človek by si pomyslel, že praktiky 90-tych rokov minulého storočia sú definitívne za nami, no udalosti z posledných týždňov a mesiacov ukazujú, že začínajú ožívať. Úmyselne podpáliť niekomu dve autá na dvore rodinného domu v priebehu polroka nesie zo sebou všetky znaky šialených mafianských praktík. Šéf futbalového klubu MFK Zemplín Michalovce Ivan Gondor v stredu po tlačovej besede šokoval novinárov vyjadrením, že sa stal obeťou práve tohto druhu zločinu spojeného s nebezpečným vyhrážaním sa.

Podniká takmer 30 rokov. Hlavnou podnikateľskou činnosťou je konzultačná spoločnosť, ekonomické, účtovné a právne poradenstvo. Okrem toho jeho firmy spravujú niekoľko spoločností. Žiaľ, s 57-ročným generálnym manažérom MFK Zemplín sme sa pred blížiacim sa štartom nového ročníka Niké ligy rozprávali na nefutbalovú tému.

K prvému incidentu prišlo 11. februára. Cítili ste už pred tým, že môže dojsť k nejakým problémom a môže vám niečo také hroziť?

„V prvom rade by som do vášho denníka chcel dávať rozhovory o futbale. Žiaľ, život prináša aj iné situácie. A to je tento prípad, keď sa rozprávame o nepríjemných súkromných veciach a nie o športových.

Po mojom stredajšom vyhlasení som zachytil v tlači i na internetových portáloch, že rôzni autori mi vložili do úst niečo, čo som nepovedal: mám strach a bojím sa. Nie je to pravda, nič také som nepovedal. Nebojím sa a nemám strach. Akurát som vyzval políciu, aby chránila zdravie a majetok mojej rodiny.

Je pravda, že tu boli ústne vyhrážky voči mne. Tie neskôr utíchli, takže som prepokladal, že príde útok. Nemyslel som si však, že príde taký primitívny útok v štýle 90-tych rokov. Mal som za to, že slovenská spoločnosť sa posunula ďalej. Drvivá väčšina Slovákov sú slušní ľudia. Nájdu sa však medzi nimi primitívi, ktorí riešia veci, nazvime to, netradičným a nepríjemným spôsobom.”

Súvisiaci článok

Šokujúce mafiánske praktiky na východe Slovenska: Šéfovi klubu podpálili už druhé auto

Čítajte viac

Čoho sa týkali vyhrážky? Dali by sa bližšie špecifikovať?

„Veci sú v štádiu vyšetrovania, takže nechcel by som to bližšie komentovať. Akurát môžem povedať, že všetko sa to začalo, keď som začal riešiť náklady MFK Zemplín Michalovce a odstrihol som niektoré spoločnosti od príjmov a spôsobu podnikania na štadióne.”

Poďme teda k udalostiam z 11. februára, keď vám zhorelo prvé auto Audi A6. Ako si na ne spomínate?

„Na počudovanie sa to udialo pomerne skoro. Nie v skorých ranných hodinách, ale už o 22. hodine. Je pravda, že vo februári je skoro tma, ale i tak. S rodinou sme pozerali televízny program.

Z večernej pohody nás prebral výbuch pneumatiky. Auto už horelo a pod vplyvom ohňa a tepla explodovala pneumatika. Podišiel som k oknu a videl som, ako nám horí auto. Zavolal som hasičov, ktorí prišli veľmi rýchlo, za čo sa im musím poďakovať. Boli u nás vari za päť minút a uhasili požiar. Našťastie, nič iné sa nechytilo, zhorelo len auto.”

Po februárovom útoku išlo audi do šrotu. (zdroj: Archív IG)

Nevšimli ste si, že vám z dvora preniká do domu netradičné svetlo?

„Nie. Neskôr som už len cítil dym, smrad a zlú náladu.”

Ani vám nik nevolal zo susedov?

„Nie. Až keď som zavolal hasičov, tak povychádzali aj susedia, čo sa deje. Prvý požiar sme zachytili včas, auto ešte iba začínalo horieť. Každopádne, auto išlo na ‚totálku‘ a putovalo do šrotu.”

Čo vám napadlo po tomto incidente?

„To, čo aj po druhom. Povedal som to aj na tlačovke: nemám žiadne ružové okuliare a nie som naivný, aby som verejnosti tvrdil, že mám len priateľov. Určite nie som priateľ so všetkými ľuďmi na Slovensku a vo svete a platí to aj opačne. Je to normálne.

Ale nemám vedomého nepriateľa. Nikdy pred tým sa mi nikto nevyhrážal. Čestne vyhlasujem, že nemám žiadne záväzky voči nikomu. Ani voči tretím osobám, daňovému úradu či štátu. Tým, že som nepociťoval žiadnu hrozbu, vydieranie či nátlak, cítil som sa bezpečne. Nikto nikdy odo mňa touto formou nič nechcel.”

Aká bola reakcie manželky a detí?

„Musím ich pochváliť. Brali to statočne.”

Ani vtedy neprišiel strach z vašej strany, že môže dôjsť ešte k niečomu horšiemu?

„Nie. Pomyslel som si, že niekto si naplnil svoje ego a tie útoky prestanú. Dnes už však viem povedať, že neprestali.”

Po prvom podpaľačskom incidente pokračovali naďalej vyhrážky, alebo bolo ticho, až kým neprišiel druhý podpaľačský útok?

„Nie. Žiadne ústne vyhrážky nenasledovali. Táto spoločnosť sa mi vyhýbala oblúkom. Nekomunikuje so mnou. Ak komunikuje, tak s len naším ekonomickým oddelením, pretože sú tam ešte nejaké minoritné obchodné vzťahy.”

Nerozmýšľali ste po prvom útoku o nainštalovaní kamerového systému? Teda, ak ste ho už nemali.

„K tomu sa nebudem vyjadrovať. Oba prípady sú v štádiu vyšetrovania.”

Predpokladáme, že prípad ihneď vyšetrovala polícia. Oboznamovala vás s priebehom vyšetrovania?

„Áno, ale k tomu sa tiež nebudem vyjadrovať, lebo je to v štádiu vyšetrovania. Na adresu hasičov a policajtov však nemôžem povedať jedno zlé slovo.”

Poďme k druhému prípadu. Skúste ho opísať.

„Udial sa okolo polnoci z nedele 13. júla na pondelok 14. júla. Tentoraz sme už spali. Zobudil nás náš pes. Spustil sa aj alarm auta, ale to už bolo v plameňoch. Bol to manželkin Volkswagen Tiguan.

Je to trochu na smiech, že títo pseudomafiáni úmyselne podpálili auto manželke, nie mne. Ozajstní mafiáni to nerobia, nezasahujú do rodiny - manželiek a detí. Vidíme teda, s kým máme čo dočinenia.”

Pri druhom incidente sa v plameňoch ocitol volkswagen. (zdroj: Archív IG)

Aká bola tentoraz reakcia manželky a detí, keď už išlo o druhý čin podpaľačstva v priebehu polroka, respektíve išlo o druhú výstrahu?

„Všetky deti sú momentálne v zahraničí, ďaleko preč. Samozrejme, manželky sa to tiež dotklo. Rovnako tak i susedov na ulici. Tí sa tiež cítia nebezpečne po dvojnásobnom útoku, ktorý ohrozil zdravie a majetok nielen mňa, ale aj ich. Aj touto cestou by som sa im chcel ospravedlniť, ale na druhej strane vlastne ani nemám za čo. Nič zlé som neurobil a ani som nikomu neublížil. Musím pochváliť rodinu, znáša to dobre. Snažím sa jej byť oporou.”

Má už polícia po druhom útoku bližšie indície?

„Polícia na prípade intenzívne pracuje. Na bližšie informácie sa musíte spýtať jej.”

Požiadali ste o policajnú ochranu?

„Nebudem sa k tomu vyjadrovať.”

Vyhrážky po druhom útoku?

„Neboli žiadne.”

Pociťujete zo strany obchodných partnerov či susedov, že sa vám teraz vyhýbajú?

„Nie, nič také nepociťujem. Naopak, susedia nám vyjadrili podporu, za ktorú sa im chcem poďakovať. Pre nich je to taktiež nepríjemné, ale zatiaľ som sa ja osobne a ani moja rodina nestretla s negatívnymi reakciami.”

Čo vám napadlo po druhom útoku, keď sa situácia zopakovala? Čo ste si povedali s manželkou?

„V prvom rade som chránil majetok, aby požiar neprešiel na majetok susedov. Napadlo mi, že krok, ktorý som urobil, bol asi správny, lebo sa to niekoho veľmi, veľmi dotklo.”

Ivan Gondor po podpise zmluvy s litovským reprezentantom Gytisom Paulauskasom (zdroj: MFK Zemplín)

Museli ste potom niekomu veľmi silno stúpiť na otlak.

„Rád by som dodal, že to všetko sa deje pre čiastku, ktorú berú na výplatu upratovačky vo Švajčiarsku. Pán redaktor, v podnikaní a v biznise ide naozaj o smiešne peniaze.

Pre týchto ľudí je to asi najdôležitejší príjem v živote. Aspoň ja mám ten dojem. Ak dokážu urobiť toľko zla i škody, tak to pre nich musí byť strašné. Ak by to nebolo na plač, bolo by to na smiech. Ja strach nemám.

Skôr si myslím, že ho majú oni. Nie som sudca a ani prokurátor. Nikoho neobviňujem. Len znova naznačujem, kedy sa to všetko začalo. Myslím si, že v tomto prípade ide skôr o ego a predstieranie hrania sa na mafiánov. Opakujem, ak si premietnem, o aké finančné prostriedky ide - ak je to to, čo si myslím - tak to je naozaj smiešne.”

Vedeli napríklad o prvom útoku samotní hráči?

„Snažil som sa túto vec nevnášať do klubu. Je pravda, že asi po mesiaci som túto informáciu povedal manažmentu MFK Zemplín, ale to bolo všetko. Po druhom útoku si to už nechcem nechávať pre seba a nechcem to tajiť. Možno to síce vyznie pre ľudí, susedov, známych či fanúšikov, že problém som ja, ale môžem všetkých uistiť, že to nie je pravda. Nikomu som nič zlé nespravil a ani sa nechystám spraviť.”

Aké boli ohlasy po medializovaní prípadu? Či už od známych alebo od kolegov funkcionárov z iných klubov? Kontaktoval vás niekto?

„V tíme a v úzkom rodinnom i príbuzenskom kruhu sú len podporné stanoviská. Od kolegov z iných klubov či ÚLK som zatiaľ nezaregistroval žiadne podporné ohlasy či vyjadrenie. Myslím si však, že je to ešte skoro.”

Prvý incident ste nemedializovali, druhý už áno. Bolo to aj na základe odporúčania polície z operačno-taktických dôvodov?

„Nebudem sa k tomu vyjadrovať.”