Vladimira Perišiča, syna trénera Čiernej Hory do 21 rokov, smeroval Krstovič do Dunajskej Stredy, on si však vybral Slaviu

Ak za čerstvého dvadsiatnika niekto v našich končinách vysolí 400 000 eur, tak to zaujme. Ak za kúpou stojí Slavia Praha, tak fanúšik zbystrí pozornosť. A ak ide o meno Perišič, tak medzi futbalovou pospolitosťou to už riadne zarezonuje.

V Košiciach je aktuálne na hosťovaní 190-centimetrov vysoký útočník Čiernej Hory Vladimir Perišič. S veľkým fanúšikom Budučnosti Podgorica sme sa pozhovárali nielen o blížiacej sa odvete proti Grodnu.

Často dostávate otázku, či máte niečo spoločné s chorvátskou hviezdou Ivanom Perišičom, bývalým hráčom Dortmundu, Bayernu Mníchov, Interu Miláno, Totenhamu či aktuálne Eindhovenu?

„Veľmi často. Aj tu v Košiciach ma všetci volajú Ivan. Sme len menovci. Nemáme nič spoločné a ani sme sa nikdy neskontaktovali cez sociálne siete. Samozrejme, ja by som aj chcel, ale ešte k tomu nedošlo. Možno v budúcnosti.”

Vladimir Perišič prišiel do Košíc na hosťovanie z pražskej Slavie. (zdroj: FC Košice - Tomáš Cicoň )

Pochádzate zo športovej rodiny, ktorá je spätá s populárnym klubom Budočnost Podgorica. Skúste nám ju predstaviť.

„Otec Goran patrí medzi klubové legendy. Po skončení kariéry sa dal na trénerstvo a od roku 2019 je pri mládežníckych tímoch Čiernej Hory. Najprv viedol U15, neskôr U17, U19 a teraz od marca 2025 je pri U21.

Mamka Danka hrala hádzanú za klub asi do 21 rokov. Potom s ňou skončila, lebo otec pôsobil v gréckych kluboch a išla spolu s ním. Brat Slobodan je starší o štyri roky a je stopér ako bol otec. Aktuálne hrá za najstarší čiernohorský klub FK Lovčen.”

Ale keď ste doma, tak sa vraj veľmi nechodíte pozerať na futbalové zápasy.

„Nie. Chodím na basketbal. Milujem Budučnost a milujem basketbal. V Čiernej Hore ľudia fandia najviac futbalu a basketbalu.”

V sezóne 2023/24 ste si spolu s bratom aj zahrali.

„Áno. Tiež hosťoval v druholigom Kom Podgorica, tak sme odohrali spolu sezónu. Pre mňa to bola krásny ročník, lebo okrem brata tam hral aj môj najlepší kamarát Andrija Radonjič.”

Pred rokom v máji ste za Kom strelili v jednom zápase 6 gólov. Vraj ste sa už z hosťovania nevrátili do Budučnosti, ale rovno vás kúpila Slavia.

„Nie celkom. Vrátil som sa do Budučnosti, odohral som i päť ligových zápasov novej sezóny, v ktorých som strelil dva góly. Štyrikrát som nastúpil v predkolách Konferenčnej ligy, v ktorých som tiež dal dva góly.

Netvrdím, že zástupcov Slavie neupútal môj 6-gólový zápas i 22 gólov v tej sezóne, ale viac zavážili dva góly v Konferenčnej lige. Od septembra 2024 som sa stal hráčom Slavie. Nemal som však len ponuku z Prahy.”

Kto bol ešte v hre?

„Maďarský Györ, ale i Dunajská Streda. Nikola Krstovič mi zavolal a chcel ma usmerniť do DAC. Keď však prišla ponuka zo Slavie, neváhal som ani sekundu.”

Krstovič si v Dunajskej Strede urobil výborné meno. V 66 zápasoch dal 37 gólov. A darí sa mu aj po prestupe do talianskeho Lecce.

„Áno, viem. Sledujem jeho kariéru. Pre Slaviu som sa však rozhodol preto, lebo je to veľký tím, má už svoje meno v Európe a hrá pravidelne pohárové súťaže. Čiernohorský futbal nemá až takú úroveň ako český. Ak som sa chcel posunúť v kariére, musel som urobiť nejaký krok.”

V minulej sezóne ste odohrali za B-mužstvo Slavie 17 zápasov a dali ste 6 gólov. Ako došlo k vášmu hosťovaniu do Košíc?

„Trénoval som aj s áčkom. Bol som 3-4-krát aj na lavičke, ale nehral som za áčko. V kontrakte však mám klauzulu, že budem hrať za A-mužstvo alebo pôjdem na hosťovanie. Ponúk na hosťovanie bolo veľa - Teplice, Slovácko, Karviná, Pardubice, ale ja som si s agentom zvolil Košice.

Počul som výborné veci o klube, zázemí a hlavne o trénerovi. Páčilo sa mi, že klub hrá ofenzívny futbal. Veď na jar mal samé výsledky 3:2, 2:3. Najdôležitejšou vecou pre mňa však je, aby som hral. Potrebujem minúty, zápasy a strieľať góly. Prišiel som do Košíc preto, aby som im čo najviac pomohol.”

Doteraz ste pôsobili iba v hlavných mestách - Podgorici a v Prahe. Vedeli ste niečo o Košiciach?

„Pozrel som si nejaké zápasy Košíc a videl som, že dávajú dosť gólov. Počúval som samé pozitíva. Keď som prišiel do klubu, tak som sa sám presvedčil, že tréner má obrovskú víziu a hneď mi bolo jasné, že tu môžem napredovať.”

Dvadsaťročný futbalista sa v Košiciach rýchlo adaptoval. (zdroj: FC Košice - Tomáš Cicoň )

Prvé dojmy?

„Boli skvelé. Hneď prvý deň som sa tu cítil, ako keby som tu už pôsobil dva roky. Všetci chlapci sú skvelí, dobre ma prijali. Tréner je výborný a to isté platí o všetkých ľuďoch v realizačnom tíme i v klube. Prišla za mnou priateľka, tak sme sa boli pozrieť aj do mesta. Centrum mesta sa mi veľmi páči. S Karlom Miljaničom a Mariom Pejazičom tam často zavítame na kávu.”

Hoci máte iba 20 rokov, na európskej pohárovej scéne ste už odohrali desať stretnutí. Desiatku ste zaokrúhlili naposledy domácou prehrou v prvom zápase 2. predkola Konferenčnej ligy s Grodnom.

„Veľká škoda tohto stretnutia. Rýchlo sme viedli 2:0, mali sme dobre rozbehnutý zápas a nakoniec sme ho prehrali 2:3.”

Odštartovali ste i Niké ligu a tiež nevydarene. V Podbrezovej ste prehrali 1:3. Šancí ste však mali dosť. Vy sám ste mali tri tutovky. Brankár bol taký skvelý, alebo vám to nešlo strelecky?

„Päťdesiat ku päťdesiat. Mne to nešlo v koncovke, ale rovnako skvelý bol i brankár. Mali sme naozaj dosť šancí, ale doplatili sme na chyby, ktoré sme urobili aj proti Grodnu. Zasa bol veľký rozdiel medzi prvým a druhým polčasom. Ukázali sme však kvalitu.”

Takže teraz to len potvrdiť v odvete proti Grodnu v maďarskom Szegede?

„Jednoznačne. Musíme eliminovať chyby a byť efektívni v koncovke, ako to bolo v prvom polčase proti Grodnu. Podbrezovú musíme hodiť za hlavu a sústrediť sa na Grodno. Neostáva nám nič iné ako vyhrať. Mužstvo na to máme a ja mu verím.”

Čiernohorský futbalista je veľkou hrozbou pre súperových brankárov. (zdroj: FC Košice - Tomáš Cicoň )

V domácom zápase ste ukázali, že balkánska spolupráca s Karlom Miljaničom v útoku by mohla fungovať. Máte niečo pripravené i na odvetu?

„Ja verím, že áno. Na ihrisku si dobre rozumieme a mohlo by to znova zafungovať. Rovnako tak so všetkými hráčmi. Sme jeden tím a ja verím, že to ukážeme i v Szegede. Chceme vyhrať a postúpiť.”

V pomerne mladom veku máte na svojom konte už dva majstrovské tituly a jeden národný pohár. Čiernu Horu ste reprezentovali do 16, 17 i 19 rokov. Za 21-ku máte na svojom konte 4 štarty, no zatiaľ bez gólu. Aké je to hrať pod vedením svojho otca?

„Zaujímavá otázka, ťažká odpoveď. Samozrejme, snažím sa to oddeľovať. Na ihrisku je pre mňa tréner, mimo ihriska otec. Myslím si, že je na mňa prísnejší. Aj pre mňa osobne je to ťažšie, lebo všetci vedia, že je to môj otec. Na druhej strane má dobrú filozofiu a myslím si, že sme na dobrej ceste. Ja sám chcem čo najviac pomôcť národnému tímu.”