So Žilinou koketoval už dlhšie, mladý obranca chce pod Dubňom naštartovať seniorskú kariéru

Hoci meno MICHAL SVOBODA možno nie je v slovenskom futbale úplne známe, stále len 20-ročný stredný obranca má pomerne zaujímavý životopis. S futbalom začínal v Slovane Bratislava, odkiaľ sa ako 16-ročný presunul do talianskeho Spalu. V krajine pôsobil štyri a pol roka, hosťoval aj v Bologni. Všetko však len v mládežníckych kategóriách.

Uplynulý ročník strávil v českej Dukle Praha, no aj vinou zranení tam veľa neodohral. Následne som sa po problémoch talianskeho Spalu stal voľným hráčom. Siahla po ňom Žilina.

Ako sa rodilo vaše spojenie so „šošonmi“?

„So Žilinou sme mali už dlhšie spojenie.  Postupne sme môj možný príchod do klubu riešili asi aj dva roky. Ja som sa však ešte v minulej sezóne chcel vydať zahraničnou cestou, aj preto som uprednostnil Duklu Praha. Spomenutý angažmán, ktorý limitovali aj zranenia, mi však nevyšiel a tak som zvolil návrat na Slovensko, kde som ešte na seniorskej úrovni nehral.“

Prišli ste ako voľný hráč. Prispela k tomu situácia v talianskom Spale, ktorý nedostal licenciu a stratil štatút profesionálneho klubu. Jeho hráči tak stratili klubovú príslušnosť. Ako ste vnímali, hoci na diaľku, celú situáciu?

„Hoci som uplynulý ročník  strávil na hosťovaní, sledoval som celú situáciu okolo Spalu. Klub sa napokon zachránil v tretej lige, no následne sa do nej neprihlásil. Všetci sme čakali na vyjadrenie od klubu, no to dlho neprišlo. Po uplynutí dátumu, dokedy sa kluby mali prihlásiť do súťaže, sme sa stali voľnými hráčmi. Spal prihlášku napokon nepodal. Zistili sme to až po zverejnení tejto správy. Ja som bol v kontakte so Žilinou už dlhšie a pravdepodobne by som aj tak zvolil rovnakú cestu.“ 

Zo Slovana Bratislava ste sa do futbalového sveta vydali už ako 16-ročný. Zamierili ste do akadémie talianskeho Spalu. Ako ste vnímali prácu s mládežou na Apeninskom polostrove?

„V prvom rade je to v Taliansku najmä o taktike. Tlačia ju do hráčov už od útleho veku. V mládežníckych kategóriách sa hráčov snažia pripraviť na prechod do seniorských tímov a veľmi dbajú na taktickú stránku. Rovnako som vnímal rozdiel   aj v intenzite, no spomenutá taktika je pre nich základ. Koniec koncov, talianska liga je extrémne pretaktizovaná a príprava na to začína už v mladom veku.“

Michal Svoboda. (zdroj: Facebook MŠK Žilina)

Ako sa v hlave 16-ročného chlapca zrodí myšlienka odísť do talianskej akadémie, spomínate si na to ešte?    

„Pamätám si to veľmi dobre. Začalo to tesne pred vypuknutím celosvetovej pandémie. Mal som už v tom čase svojho agenta, hoci ešte asi len pol roka. Povedal mi, že ma Taliani videli na reprezentačnej akcii a majú o mňa záujem. Keď som počul tie slová, už ma nič iné nezaujímalo. Hneď som povedal, že idem. Každý futbalista sníva o tom, že príde ponuka zo zahraničia a ja som sa jej nezľakol. Aj spätne vnímam svoje rozhodnutie odísť ako správny krok.“

Vás teda nástup pandémie zavrel v cudzej krajine?

„Áno, presne tak. Do Talianska som odišiel pár dní pred vypuknutím pandémie. Zrazu sa všetko zastavilo a pozatváralo. Pol roka som sa nemohol dostať domov.

Bol som sám, zatvorený v cudzej krajine, kde som takmer nikoho nepoznal. Mal som len čerstvých 16 rokov, bolo to nepríjemné, no teraz to vnímam ako zaujímavú skúsenosť.“

Uplynulý ročník ste strávili na hosťovaní v pražskej Dukle, kde ste sa, aj vinou zranenia, príliš nepresadili. Čo presne sa udialo?  

„Na úvod treba podotknúť, že to bol môj prvý kontakt so seniorským futbalom. Predtým som iba trénoval s áčkom Spalu. Počas jesennej časti som sa najskôr zoznamoval s novým prostredím. Po čase prišla šanca v lige, ktorej som sa myslím chopil fajn. Lenže prišlo najskôr malé zranenie, ktoré neskôr prerástlo do veľkého problému.

Výrastok na päte ma veľmi limitoval. Musel som podstúpiť operačný zákrok a takmer celú jar som bol mimo. Začal som trénovať až koncom mája, no teraz už som stopercentne v poriadku.“

Pôsobili ste vo viacerých juniorských reprezentačných výberoch Slovenska, kde ste sa určite stretli s viacerými hráčmi zo Žiliny. Riešili ste svoj príchod pod Dubeň aj cez nich?

„Samozrejme, poznal som chalanov ako Jaššo, Badžgoň či Hranica, s ktorými sme reprezentovali v mládežníckych výberoch. Aj od nich som zisťoval, ako to v klube chodí. Žilinu však vnímam už dlhšie, sledoval som, ako sa klubu darí aj keď som bol v zahraničí. Poznám aj niektorých trénerov či ľudí v klube.“

Na ihrisku nastupujete na pozícii stopéra. Hráčov, ktorí môžu hrať na tomto poste je aktuálne v Žiline až desať. To je slušný pretlak. Neobávate sa, že by sa vám nemuselo pri veľkej konkurencii ujsť miesto v základnej zostave?

 „Áno, je pravde, že je nás tu na tento post dosť. Je to len dobre, keď máte v klube konkurenciu. V minulosti som to zažil v kluboch tiež a okrem Dukly, som sa všade dokázal presadiť.

Nevnímam to negatívne, bude to len o mne a mojich výkonoch. Ja som veľmi rád, že som konečne zdravý a môžem podávať stopercentné výkony. Mojím cieľom bude presadiť sa do základnej zostavy a presvedčiť trénerov, že na to mám.

Z pohľadu tímových cieľov ideme krok po kroku. Čaká nás predkolo Konferenčnej ligy, čo je skvelý bonus, na ktorý sa aktuálne sústredíme.“

Michal Svoboda. (zdroj: Facebook MŠK Žilina)

Žilinský klub počas leta prevzal na slovenskej scéne pomerne neznámy muž. Český tréner Petr Ruman prišil po skúsenostiach z Nemecka. Ako ste v úvodných dňoch stihli navnímať jeho pohľad na futbal?

„Jeho tréningové metódy sú pre mňa niečo nové. On prišiel z Nemecka, ja túto trénerskú školu veľmi nepoznám. Napriek tomu sa mi trénerova práca pozdáva. Všetko sa snaží riešiť do posledného detailu. Je aj takticky veľmi dobre pripravený, teším sa na spoluprácu pod jeho vedením.“