K návratu mu dopomohlo aj zranenie. Komárno ulovilo niekdajšieho reprezentanta

Niekdajší slovenský reprezentačný stredopoliar FILIP KISS sa do leta 2027 upísal Komárnu, kde by mal priniesť skúsenosti do stredovej formácie. Tie futbalový svetobežník získaval aj v exotike na Blízkom východe či v druhej anglickej lige. Po ôsmich sezónach v arabskom svete sa 34-ročný futbalista rozhodol pre návrat domov.

Zo Slovana Bratislava ste odchádzali na hosťovanie do Cardiffu v roku 2011. Po štrnástich rokoch nastal čas na návrat do najvyššej slovenskej súťaže?

„Asi áno, toto rozhodnutie ovplyvnilo viacero faktorov. Rodina, manželka i vyrastajúce deti. Už pred polrokom sme sa zhodli, že sa v lete budeme chcieť vrátiť domov. Veril som, že sa mi podarí nájsť zaujímavú príležitosť, ktorá mi bude dávať zmysel. Som rád, že sme s Komárnom napokon dohodli na podmienkach. Teším sa na novú výzvu i sezónu.“

Naznačili ste, že určitú úlohu pri vašom návrate zohrali aj vaše deti, ktoré s vami boli v Saudskej Arábii i Spojených arabských emirátoch. Aj pre ne to teda bude po návrate na Slovensko veľká kultúrna zmena?

„To áno. Boli tam s nami celý čas, no tým, že boli mladší, nebolo to až tak náročné z pohľadu školskej dochádzky. Päť rokov sme boli v Saudskej Arábii a následne sme sa presťahovali do Emirátov, kde už deti začali chodiť aj do školy.

Myšlienka návratu prišla už pred tromi rokmi, no napokon sme sa rozhodli, že ešte zostaneme. Následne som tušil, že v mojom veku už asi nedostanem dlhodobejšiu zmluvu a tak sme sa rozhodli pre návrat.

Deti sú už prihlásené na Slovensku aj do škôl. Predtým sem chodili len cez letné prázdniny. Sme teraz akoby v zahraničí, hoci sme doma na Slovensku. Aj pre mňa je to zaujímavé, tých 14 rokov ubehlo veľmi rýchlo.“

Filip Kiss hovorí s novinármi po príchode na zraz pred priateľskými zápasmi z Ukrajinou a Nórskom v novembri 2017 v Senci. (zdroj: TASR)

Napokon ste sa upísali Komárnu. Ako sa rodila vaša dohoda s klubom, ktorý si ako nováčik dokázal v uplynulej sezóne zachovať ligovú príslušnosť?

„Boli sme v kontakte už od februára. Veľkú rolu zohral aj môj brat, ktorý mi pomáhal s prestupom. Chcel som tam ísť na hosťovanie už vo februári, no klub bol ochotný pustiť ma len v rámci ligy v Emirátoch.

Nechali sme to teda na leto. Dohoda s Komárnom sa napokon vydarila. Cítil som, že ma v tomto klube chce vedenie i tréner. Hľadal som niečo blízko domova.

Komárno ma oslovilo ako prvé, cítil som veľký záujem z ich strany. Čakali sme, kým mi skončí zmluva a následne sme sa rýchlo dohodli.

Teší ma aj vidina otvorenia nového štadióna, verím, že sa to stane čo najskôr a budeme sa môcť plnohodnotne pripraviť na nasledujúcu sezónu.“    

Ste rodák z Dunajskej Stredy, nebol záujem o vaše služby aj zo strany DAC? Prípadne, mali ste na stole aj iné ponuky od slovenských klubov?

„Tým, že sme s Komárnom boli dohodnutí už dlhšie, ani som nad inými ponukami nepremýšľal. Som z Dunajskej Stredy, to je pravda, no momentálne medzi nami kontakt neprebehol. Riešili sme to v minulosti, no nikdy sa to nepodarilo. Asi to tak malo byť. Chcel som ísť do klubu, kde ma budú chcieť a to bol prípad Komárna.

Verím, že budem zdravý a budem si futbal opäť užívať. My sme s agentom iné ponuky v podstate ani neriešili, pár klubov sa ešte ozvalo. Cítil som, že toto je tá správna voľba.“

Ako by ste slovenským fanúšikom opísali kvalitu najvyššej súťaže v Saudskej Arábii i Spojených arabských emirátoch?

„Odkedy som do Saudskej Arábie odišiel, je tá súťaž omnoho známejšia aj v Európe. Je tam pár klubov, ktoré nakúpili starších hviezdnych hráčov, no zvyšok tímov je podobných, ako keď som tam prichádzal.

Po futbalovej stránke bola určite kvalitnejšia i zaujímavejšia liga v Saudskej Arábii. V Emirátoch to bolo zasa o lepšom živote mimo ihriska. Futbal tam nemal až takú popularitu, hoci taktiež postupne napreduje. Je tam najmä mnoho turistov, futbalová liga nie je až tak sledovaná.“ 

Filip Kiss počas tréningu pred medzištátnym priateľským futbalovým zápasom s Rakúskom v novembri 2016 v Senci. (zdroj: TASR)

Tamojšie najvyššie súťaže lákajú čoraz viac starších hráčov z Európy. Myslíte si, že bude tento trend pokračovať?

„Veľký míľnik sú pre nich majstrovstvá sveta 2034 v Saudskej Arábii, ktoré budú organizovať. Predpokladám, že minimálne dovtedy budú pokračovať v nastolenom trende príchodu slávnych mien z Európy.

Je to však ešte veľmi ďaleko a udržať toto tempo asi nebude úplne jednoduché. Nepredpokladám, že by tam chodili najväčšie hviezdy, no ďalšie zaujímavé mená tam môžu prísť.

Uvidíme, ako to bude po šampionáte. Nedá sa takto fungovať večne, no budú chcieť určite aj naďalej popularizovať svoju najvyššiu súťaž.“

Krátko po vašom odchode do Saudskej Arábie zamieril aj nestarnúci Portugalčan Cristiano Ronaldo. Proti nemu ste už nastúpiť nestihli, no odohrali ste niekoľko zápasov proti iným zaujímavým menám.

„Žiaľ, odišiel som pár mesiacov pred jeho príchodom. Počas môjho pôsobenia tam už ale pôsobilo niekoľko zaujímavých mien. Medzi nimi aj Giovinco, Banega či Paulinho.

Ešte sa to vtedy tak neriešilo, no už v tom čase tam hrali viacerí zaujímaví hráči, ktorí sa presadili aj na európskej scéne. Niektorí hráči následne prišli aj do Emirátov. Či už Pjanič, Manolas alebo aj Yarmolenko. Neboli to však Ronaldo a Benzema, s mini som sa minul.“

Vaším slovenským nástupcom sa v tíme Al-Etiffaq stal brankár Marek Rodák. Konzultoval s vami svoj prestup do Saudskej Arábie, kde ste vy pobudli 5 sezón?

„Nie, nekomunikovali sme spolu, no stretli sme sa počas prípravného zápasu v decembri minulého roka, hoci ja som nehral pre zranenie. Po zápase sme si však našli čas a zašli sme spolu na večeru.

Stále som však v kontakte s ľuďmi z vedenia klubu. Vyzerá to tak, že Marek tam už nebude jediný Slovák, takže uvidíme, ako to celé dopadne. Sledujem ako sa im darí, dobré vzťahy nám naďalej zostali.“

Keď ste sa v roku 2017 rozhodli pre odchod do Saudskej Arábie, museli ste si dlho zvykať na novú kultúru a život na Blízkom východe? Bol to spočiatku veľký šok?

„Samozrejme, bol to iný svet, iná mentalita i kultúra. Predtým som pôsobil v Anglicku, Škótsku a Nórsku, čo boli viac organizované krajiny. Následne prišla zmena, nie len z pohľadu počasia, ale aj správania. Oni si nerobia z vecí ťažkú hlavu, musel som si na to zvykať.

Prvé mesiace boli náročné, ešte tam vtedy ani nebolo toľko cudzincov. Začalo sa to meniť až po mojom príchode. Zvýšili počet legionárov a aj pre mňa to bolo príjemnejšie. Premýšľal som nad tou ponukou dlhšie, no napokon som sa rozhodol prijať ju a pobudol som tam dlhšie ako som čakal.“

Adam Lallana (Anglico), vľavo Ján Ďurica a v pozadí Filip Kiss (obaja Slovensko) v prvom kvalifikačnom stretnutí skupiny F na MS 2018 vo futbale Slovensko - Anglicko 4. septembra 2016 v Trnave. (zdroj: TASR)

Počas uplynulého ročníka ste odohrali za Al Ittihad Kalba iba 2 ligové zápasy a následne ste ďalších 5 pridali na hosťovaní v tíme Al Orooba. Čo poznačilo vašu nateraz poslednú sezónu v Emirátoch?

„Nie je dobre, keď sa tam ako cudzinec zraníte na dlhší čas. Môže sa vám to stať osudným a to bol aj môj prípad. Asi to tak aj malo byť. Už dlhšie sme s rodinou plánovali návrat domov. Tri dni pred koncom letného prestupového obdobia som si poranil bočný väz v kolene a v klube ešte stihli podpísať nového hráča.

Až do februára som tak nefiguroval na súpiske. Zvolil som si hosťovanie v klube, s ktorým spolupracujú. Dokončil som tam sezónu, no dohoda s Komárnom už bola v riešení. To zranenie mi napokon asi aj padlo vhod pri mojom návrate domov.“

Komárno to z pozície nováčika v minulom ročníku napokon takmer dotiahlo až do play-off o účasť v Konferenčnej lige. V druhej  sezóne medzi elitou asi budete mať v klube vyššie ciele?

„Môj cieľ je byť najmä zdravý a odohrať čo najviac zápasov. Chcem pomôcť tímu dostať sa ešte vyššie, ako v uplynulej sezóne, hoci primárnym cieľom bude záchrana.

Vieme na čom sme, no myslím si, že ak sa nám podarí zachytiť úvod sezóny, môžeme byť v hre o hornú šestku. Bol som preč takmer 15 rokov a určite sa mnohé veci zmenili. Verím, že to všetko dobre dopadne.

Špeciálne sa teším na zápasy proti Slovanu, kde som pôsobil. Rovnako Dunajskej Strede, odkiaľ pochádzam a aj proti Trnave. Verím, že budeme už čoskoro hrať na našom štadióne, na ktorý si nájdu cestu aj diváci Komárna.“

Počas prípravného zápasu ste už mali na rukáve aj kapitánsku pásku. Ste pripravený na rolu lídra tímu?

„Je to náročné byť kapitán v Komárne, asi ma to ešte úplne neláka. Chalani tam majú množstvo úloh. Dali mi pásku, aby som musel niečo zaplatiť do klubovej pokladne.

To nebolo rozhodnutie trénera, ale vymysleli to spoluhráči, aby som musel platiť. Musím si znova zvykať na tieto veci z európskeho futbalu, no teším sa na to.“

Filip Kiss s dresom Komárna. (zdroj: Facebook KFC Komárno)