Problém je veľký odliv žiakov a absencia mládežníckych trénerov, tvrdí viceprezident SFZ Richard Havrilla

Futbalový fanúšik sa najviac zaujíma o reprezentácie. Národné výbery sú však len špička povestnej pyramídy. Jej základy tvorí amatérsky futbal. Viacerí reprezentanti začínali s futbalom na dedinách. Práve amatérsky futbal je dôležité podhubie vrcholového futbalu.

S prvým viceprezidentom Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a predsedom Východoslovenského futbalového zväzu (VsFZ) Richardom Havrillom sme sa porozprávali práve o fungovaní klubov v nižších súťažiach a o tom, s akými problémami sa najviac stretávajú.

Pri prechodoch strácajú hráčov

Najmä v okrajových častiach regiónu nastáva problém s tým, že končia jednotlivé družstvá. Napríklad v Oblastnom futbalovom zväze Trebišov bolo pred pár rokmi 16 tímov v VII. lige, čo je najvyššia súťaž. Teraz ich je šesť!

„Jednak v obciach nemá kto robiť futbal, čo je asi najväčší problém, ďalší otáznik je hráčska základňa. Žiaci i dorastenci sa postupne vytratia a nemá kto hrať. Momentálne sú vekové priemery mužstiev bežne aj nad 30 rokov,” zdôraznil Richard Havrilla.

Podľa jeho slov nie ani tak problém prilákať mládež k futbalu, lebo deti prichádzajú na ihriská. Prvé problémy prichádzajú až neskôr.

„V prípravkách a v žiackych kategóriách máme relatívne dosť futbalistov. Príde však prechod k dorastu a začíname ich strácať. Registrujeme až 30-percentný odliv hráčov.

Ďalší veľký úbytok futbalistov nastáva pri prechode z dorastu k dospelým. Pri týchto dvoch prechodoch strácame veľké množstvo hráčov.

Prichádzame o členskú základňu, o kluby a postupne i o súťaže. Tento úbytok hráčov je dlhodobý a celoslovenský, netýka sa len východného Slovenska.”

Chýbajú preniaze pre trénerov mládeže

Na mieste je otázka, aké sú možnosti na zastavenie tohto negatívneho procesu. Kompetentní vedia aj pomenovať jednu z hlavných príčin, no jej vyriešenie sa tak skoro neudeje.

„Ak už aj dieťa dostaneme na ihrisko a začne trénovať, tak veľký problém máme s mládežníckymi trénermi. Je to neplatená, respektíve slabo platená pozícia.

Navyše náročná na čas a víkendy. Nedarí sa nám zohnať kvalitu na tieto pozície. Odmena 200-300 eur na mesiac nie je adekvátna. Máme síce veľa vyškolených trénerov, no na druhej strane máme málo trénerov, ktorí sú vzdelaní a pôsobia pri mládeži.

My ich nevieme dotovať, odmeňovanie trénerov je iba na kluboch. Tie pritom majú už i tak problém s financovaním. Nie je to síce také hrozné ako niekedy, aj v tomto smere sa situácia zlepšila, ale stále platí, že najväčší sponzori klubov sú samosprávy. A ako všetci dobre vieme, tie sú na tom z hľadiska rozpočtu veľmi zle. To je tiež jedna z príčin, prečo nemáme peniaze na trénerov mládeže.”

Prvý raz zhodný počet tímov

Regionálny zväz sa snaží vypomáhať klubom a uľahčiť im situáciu a samotné fungovanie. „V podstate preplácame polovicu nákladov na delegované osoby. Predtým sme preplácali plnú výšku, čo ročne vychádzalo na 140 000 eur. Momentálna situácia nám to neumožňuje, tak preplácame iba polovicu - 70 000 eur,” podotkol šéf VsFZ.

Na východe Slovenska sa od nového ročníka udeje historický okamih. Prvý raz bude mať všetkých osem regionálnych súťaží od štvrtej po šieste ligy jednotný počet účastníkov. V každej súťaži ich bude 14.

„Šestnásťčlenná súťaž je už minulosť. Je to vyvolaný efekt vzhľadom na to, že pri 16 mužstvách je sezóna veľmi dlhá. Pri modeli so 14 účastníkmi je na programe iba 26 kôl.

Takto budeme mať o štyri kolá menej. Pre amatérsky futbal to stačí. Treba si uvedomiť, že viacerí hráči iba dochádzajú na víkendy, keďže študujú mimo domova, alebo dochádzajú za prácou. Niektorí aj do zahraničia. Menej víkendov im padne vhod. Samozrejme, ak by nastal problém, že by sme potrebovali v súťaži 16 účastníkov, tak ho budeme riešiť. Myslím si však, že 14 tímov je dostatočný počet.”

Dvojsečná zbraň

Ďalší moment, ktorý vyskočil najmä po konflikte na Ukrajine, je príval cudzincov do nižších súťaží. Za posledné roky ich počet rapídne narástol. A nie je to len príchodom ukrajinských hráčov, či futbalistov zo Srbska, ale i z exotických destinácií.

Predseda Východoslovenského futbalového zväzu Richard Havrilla. (zdroj: TASR - František Iván)

Čoraz častejšie sa stretávame s futbalistami z Brazílie, Kolumbie, Južnej Kórey, Japonska a afrických štátov. Je to dvojsečná zbraň. Na jednej strane sú títo hráči atraktívni pre fanúšikov a pri nedostatku hráčov práve oni držia kluby nad vodou, aby nezanikli. Na druhej strane ubúdajú slovenskí hráči.

„Počet cudzincov mimo EÚ je obmedzený na štyroch. Na druhej strane Brazílčania rýchlo dostanú portugalský pas, Argentínčania španielsky.

Agenti privedú hráčov, aby sa etablovali v Európe. Kluby s nimi prakticky nemajú žiadne extra náklady. Platia ich agentúry, respektíve agenti. Vlastne vypĺňajú medzeru na trhu.

Takýto vývoj pred dlhými rokmi bol aj v Nemecku či v Rakúsku. Teraz to prichádza vo väčšej miere aj k nám. Legionári sú cestou k udržaniu futbalu v kluboch a na dedinách, no nie je to úplne to, čo chceme.

Snažíme sa, aby nám deti plynule prechádzali od žiakov, k dorastu a k dospelým. K tomu smeruje naše úsilie. Ťažko však presviedčať klubových činovníkov, ktorí sa neraz sťažujú, že nevedia zohnať slovenských hráčov.”

Každoročný problém

V regionálnych súťažiach ešte nie je známe obsadenie na nové ročníky. Pokiaľ sa nevyrieši druholigový problém a skutočnosť, kto obsadí jedno uvoľnené miesto, keďže sa Sereď neprihlásila do súťaže.

Zdalo sa, že by ho mohla získať Snina, ktorá neuspela v baráži, no najnovšie sa špekuluje o Interi Bratislava, treťom tíme III. ligy Západ. Podľa posledných informácií práve žlto-čierni obsadia posledné voľné miesto.

„Opakuje sa každoročný problém, že my čakáme na rozhodnutie Komisie pre riadenie súťaží SFZ, ako uzavrie súťaže čo sa týka postupu a zaraďovaní mužstiev. V tomto prípade, kto bude hrať druhú ligu. Od toho sa odvíja tretia liga a všetky ostatné nižšie súťaže.

Keďže Sereď sa neprihlásila, čakali sme na rozhodnutie, kto bude posledný účastník druhej ligy. Z nášho pohľadu by do druhej ligy mala byť zaradená Snina, keďže skončila na druhom mieste. Postupuje sa z prvého alebo druhého miesta.

Z východnej a západnej skupiny boli v hre štyri kolektívy. Keďže Sereď sa neprihlásila, na tri voľné miesta II. ligy zostali tri kluby. Už pred začiatkom uplynulej sezóny sme vedeli, že budeme dopĺňať tri mužstvá do tejto súťaže,” vysvetlil Richard Havrilla.

„Nerozumiem tomu, že ak 13. júna vieme, kto sa prihlásil či neprihlásil do súťaže, prečo už 14. júna nerozhodneme o tom, kto je zaradený do súťaže. Kluby potrebujú vedieť, na čom sú.

Nakoniec sa posledným účastníkom II. ligy stane Inter, ktorý skončil tretí v III. lige. Žiaľ, súťažný poriadok zvýhodňuje nižšie postavené mužstvo pred vyššie postaveným... Výkonný výbor bude tento návrh komisie pre riadenie súťaží prerokovávať na svojom zasadnutí 28. júna.”